7 dní v kocke: Vojna na Ukrajine je v kritickej fáze. Európa provokuje a riskuje

Dnes o stupňovaní vojny, ktoré môže zasiahnuť aj Európu; o dôchodkových prognózach a dôchodkovom veštení pre Slovákov; o strese Danka z ministra Tarabu a o podozreniach amerických tajných služieb, že Spojené štáty financovali génové manipulácie vírusov – aj vo Wu-chane.

Prehľad začneme najdôležitejšou témou – preklápaním vojny na Ukrajine do kritickej fázy. Ak sa konflikt nepodarí schladiť, ohrozená môže byť aj Európa.

Rusko v pondelok vyhlásilo, že pretiekol „pohár trpezlivosti“. Vyzvalo cudzincov a západných diplomatov, aby opustili Kyjev. Nahnevaný Lavrov telefonoval s Rubiom, varoval ho pred eskaláciou vojny. Medzitým Rusko podniklo ničivé útoky na Kyjev. Terčom boli nielen vojenské objekty, ale aj vládne budovy a rozhodovacie centrá. Rusi varovali, že to bol len začiatok.

Dôvody ruskej nervozity sú dva. Prvým bol nedávny dronový útok Ukrajincov na moskovskú oblasť. Po útoku boli hlásené obete. Vojna začína priamo ohrozovať hlavné mesto Ruskej federácie, čo je pre ruské vedenie neprijateľné.

Druhým dôvodom bol masívny útok ukrajinských síl na Luhanskú oblasť (kontrolovanú Ruskom). Rusi tvrdia, že „teroristické ukrajinské útoky“ zabili 21 ľudí pri internátnej škole. Ukrajinci zas tvrdia, že mierili na ruskú dronovú jednotku.

Oba útoky dostali pod tlak priamo Putina a ruskú vládu. Ruskí a proruskí vojnoví blogeri vyčítajú ruskému vedeniu, že nedokáže chrániť vlastné územie, vlastných občanov, stráca nad konfliktom kontrolu… A majú pravdu.

Odrážať všetky dronové útoky je nemožné. Preto Američania narazili v Iráne. A preto Rusi narazili vo vojne o Ukrajinu. Lacné drony prepisujú staré pravidlá hry. Dokážu ohrozovať jadrové veľmoci, ktoré na útoky nemajú účinnú obranu.

Jednoducho: Ukrajine sa darí prenášať vojnu na územie Ruska. Ukrajinské drony hlboko v ruskom vnútrozemí ničia rafinérie, sklady, prístavy, letiská, priemysel… Podpaľujú bezpečnosť jadrovej veľmoci priamo pri jej hlavnom meste.

Ukrajinci tvrdia, že tentoraz už na útoky hlboko v Rusku nepoužívajú západné rakety, ale drony vlastnej výroby.

Toto tvrdenie je však ukážková polopravda.

Ukrajina na Rusko neútočí vlastnými silami. Na to už predsa dávno nemá. Ukrajinu a ukrajinské ozbrojené sily financuje EÚ. Do výroby dronov je zapojených viacero európskych krajín. Dodávajú komponenty aj hotové drony. Dodávajú muníciu. Zabezpečujú servis a výcvik. Platia faktúry. A hlavne: Západ poskytuje Ukrajine kľúčové satelitné a spravodajské dáta, bez ktorých by boli „ukrajinské“ drony nepoužiteľné na útočné operácie.

Krajiny NATO už nie sú zapojené iba do obrany Ukrajiny. Sú zapojené do masívnych leteckých útokov na územie Ruska. A do útokov na moskovskú oblasť.

Tento stav je pre Rusko neprijateľný. Ruská odveta sa zamerala na bombardovanie veliteľských centier v Kyjeve. Je však celkom zrejmé, že to nemôže stačiť. V Rusku silnejú hlasy, aby sa odveta zamerala aj na vojenské objekty v tých európskych krajinách, ktoré Ukrajine vo veľkom dodávajú drony a muníciu. Drony a muníciu určenú nie na front, ale na útoky na území Ruska…

Možno aj o tom hovoril Lavrov s Rubiom. O varovaní, že konflikt už presahuje hranice Ukrajiny.

Európa dodávaním alebo platením dronov, ktoré zabíjajú ľudí pri Moskve, prekročila červené čiary. Rusko bude nútené konať. A ak to bude nutné, tak aj mimo územia Ukrajiny.

Varovaní z Ruska je čoraz viac. Len ich zatiaľ málokto berie dostatočne vážne. Tak ako málokto bral dostatočne vážne varovania z Ruska po roku 2014. Vtedy, keď ukrajinská armáda vyzbrojovaná štátmi NATO zaútočila na Donbas (s ruskými a ruskojazyčnými obyvateľmi).

Mimochodom, Rusko má na úder proti európskym zbrojárom nielen dôvod či zámienku, ale aj čoraz širšiu príležitosť.

Američania avizujú, že v prípade krízy (vojny) v európskych krajinách NATO bude ich spojenecké nasadenie obmedzené. Európa sa má starať o svoju bezpečnosť sama. Buď má pristúpiť na mierové dohody s Ruskom – čo navrhuje americká vláda. Alebo ak dohody odmieta, tak sa má o seba postarať vojensky. Má bojovať.

Buď, alebo. Jednoduché.

Trumpova pozícia je krutá, ale pochopiteľná. Američania, ktorým po štyroch rokoch dochádza munícia, položili na stôl návrh mierového procesu. Európa povedala nie. Chce stupňovať „tlak na Rusko“. Peniazmi Európanov. A rukami Ukrajincov.

Postoj Európy nie je len nezodpovedný. Je provokačný a šialený. V čase, keď sa Američania sťahujú z európskeho krídla NATO, sa európski lídri hrajú na vojnových jastrabov. Chystajú sa stupňovať dronové útoky na ruské územie. Dúfajú, že potom budú Rusku diktovať podmienky.

Pravdepodobnosť tohto scenára je pritom blízka nule.

O niečo pravdepodobnejšie sú ruské údery na tie európske štáty, ktoré ohrozujú bezpečnosť Ruska. Také sú zásady veľkých hráčov. Ak niekto ohrozuje jadrovú veľmoc na jej vlastnom území a pri jej hlavnom meste, tak riskuje. A musí rátať s následkami.

Európa robí len to prvé. Riskuje. Pripraviť sa na možné následky – na to nemá mentálne kapacity. V Európe stále prevažuje aktivizmus a pózovanie nad stratégiou.

Ak sa to nepodarí zmeniť, Európa sa poženie do vojny s jadrovou veľmocou. Bez prípravy.

A bez šance na vojenské víťazstvo.

Nechceme byť skeptickí. Stále veríme, že sa presadí zdravý rozum zameraný na bezpečnostné dohody. Po konci Orbána sú však kritické hlasy voči európskemu vojnovému nastaveniu oslabené. A treba sa pripraviť aj na krízové možnosti. Zdravý rozum, chorý rozum… Nikdy s istotou nevieme, čo si ľudia vyberú. A čo si vyskúšajú.

V priebehu mája väčšine pracujúcich ľudí prišla pošta s dôchodkovou prognózou. Ministra Erika Tomáša za to môžeme pochváliť. Je to dobrý nápad. Odteraz nám bude v pravidelných intervaloch chodiť odhad očakávaného dôchodku.

Treba spresniť, že o skutočnú prognózu ide len pri ľuďoch v strednom alebo vyššom veku. Mladším neprišli prognózy, ale nezmysly a veštenie o dôchodku cez 2 500 eur. V reálnych, dnešných cenách.

Dôvod: Sociálna poisťovňa pri výpočte ráta s hospodárskym rastom a rastom životnej úrovne (reálnych príjmov). Teda ráta s niečím, čo dnes nevyzerá veľmi realisticky. Európa má zlatý vek za sebou. Čakajú ju skôr ekonomické, inflačné a demografické krízy ako dlhodobý rast.