Tragédia v Starobiľsku a logika vojny
EÚ prehliadla tragédiu v Starobiľsku, no novinári, ktorí si prišli prácu ukrajinských ozbrojených síl pozrieť, referujú o chladnokrvnej masovej vražde.
Hľadať vo vojne logiku je vlastne protirečenie. Zlu totiž chýba logika, je jej protikladom. Napriek tomu hovoríme o logike vojny, pretože to, čo ju sprevádza, je väčšinou predvídateľné. Každá vojna smeruje do bludného kruhu akcie a reakcie, k odplate za odplatu na pokračovanie.
Vyvolať vojnu, uviesť do pohybu vojnovú mašinériu, je ťažšie, než ju potom viesť. Často je na vyvolanie vojny potrebné umelo vytvoriť zámienku, pretože priznanie skutočného, nehanebného zámeru by sa nestretlo s pochopením. Zoznam provokácií, útokov pod falošnou vlajkou či vykonštruovaných obvinení zosnovaných agresormi je veľmi dlhý.
Stávka na odplatu funguje. Na rozdiel od agresie je obrana vnímaná ako legitímna reakcia. Preto sa agresia vždy vydáva za odplatu v sebaobrane. Lenže keď sa už nejaký čas bojuje, príčiny a dôsledky sa dôkladne premiešajú a vinník s obeťou si niekoľkokrát vymenia roly. Silné emócie opadnú, vojnová propaganda stratí dych a bojovníkom hrozí, že konflikt zamrzne a zomrie na nezáujem. Vtedy sa vždy stane niečo mimoriadne odporné, čo vojne vdýchne druhý dych.
Vo vojne na Ukrajine sa teraz takým impulzom stala demolácia vysokoškolského internátu v Starobiľsku, kde ukrajinská armáda zabila 21 študentov, väčšinou mladých žien. Vnucuje sa podozrenie, že sa Zelenskyj inšpiroval americkým bombardovaním dievčenskej školy v Iráne, ktoré sa tešilo mimoriadnej celosvetovej publicite.
Ukrajinci na internát, v okolí ktorého sa nenachádzali vojenské ciele, zaútočili v noci v troch vlnách šestnástimi bezpilotnými lietadlami a správne predpokladali, že Rusko na neprehliadnuteľný masaker odpovie spektakulárnou pomstou.