Turistika za transoperáciami v EÚ bujnie. Klinikám stačí aj informovaný súhlas

V online podporných skupinách opakovane vyskakujú tie isté mestá: Varšava, Solún, Vilnius, Madrid. To isté sa deje s názvami kliník: tá lacná v Lotyšsku, tá veľká v Belgicku, mnohé možnosti v Nemecku (ale najmä tá klinika s krátkymi čakacími dobami v Düsseldorfe).

Objavujú sa aj mená jednotlivých chirurgov, rovnako ako „gender potvrdzujúcich“ psychoterapeutov, endokrinológov a praktických lekárov: v belgických mestách Liège a Anderlecht, francúzskych Lyon a Lille, írskych Galway a Drogheda.

Ľudia zo štátov, kde pre transoperácie platia prísne pravidlá, vysoké ceny a/alebo dlhé čakacie doby, sa Ryanairom dopravujú do krajín, ktoré ponúkajú lepšie podmienky. Z Helsiniek lietajú do Berlína, z Dublinu do Madridu, z Edinburghu do Atén.

Výber chirurga je otázkou kompromisov: jeden operatér môže byť drahší, ale stačí mu „informovaný“ súhlas (netreba diagnózu ani výmenný list). Iná chirurgička môže byť lacná, ale nerobí „nebinárne“ operácie (čiže si budete musieť svoje nenávidené bradavky nechať).

Jednotliví chirurgovia a kliniky po celej EÚ operujú paralelne k verejným službám gender medicíny, ak také v krajine vôbec existujú. Zároveň si chirurgovia vymýšľajú vlastné kritériá „starostlivosti“, pohybujúce sa na spektre od opatrných až ku kriminálne nedbanlivým.

Národné služby gender medicíny sa obvykle nachádzajú vo verejných nemocniciach, často v rámci interdisciplinárnych oddelení pre ľudí s problémami s gender identitou. Tieto jednotky majú pravidlá pre to, koho považovať za skutočne transrodového. Spomínané štátom schválené služby slúžia aj ako uistenie pre verejnosť, že niekto reguluje prístup zúfalých ľudí k nezvrátiteľným zákrokom.

Ale v skutočnosti mnohí (ak nie väčšina) z čakateľov na oficiálne posúdenie, sú aj na iných, omnoho kratších čakačkách na operácie u súkromníkov. Nejde len o transoperácie, to isté platí aj pre hormóny opačného pohlavia, blokátory puberty, feminizáciu tváre alebo hlasový tréning.

Vzniká stále viac „chic“ chirurgických centier, ktoré majú pochybný prístup k lekárskej etike. Majú vlastné pravidlá pre to, aké druhy transzákrokov budú vykonávať, za akých podmienok, a od akého veku. Jedinou bariérou prístupu sú peniaze.

Niektoré zo spomínaných kliník a chirurgov vyžadujú diagnózu gender dysfórie. Iným postačí výmenný lístok od praktického lekára, kde bude napísané, že pacient „hľadá“ starostlivosť potvrdzujúcu gender (stačí, že ju hľadá, nie, že ju dostáva). Jednej klinike dokonca stačí list, že pacient je „rozrušený“ zo svojej gender identity (ohľadom znenia listu netreba panikáriť – cudzí ľudia vám na sociálnych sieťach prezradia, čo presne má hovoriť).

Ďalšia klinika uzavrela partnerstvá s odborníkmi na psychické zdravie, ktorí veľmi dobre vedia, čo by malo stáť vo výmennom lístku. Aj toto sa dá spomenúť v cenovej ponuke.

Ide o šikovný systém, lebo vytvára dokonalú papierovú stopu – užitočné to je s ohľadom na budúcu právnu zodpovednosť, nie zdravie pacientov (mnohí z nich si svoje transoperácie začínajú plánovať a organizovať dávno pred dosiahnutím 18 rokov).

Niektoré kliniky etické divadlo úplne preskočia a od záujemcov požadujú len podpis a bankový transfer. Ak máte menej než 18 rokov, v Španielsku, Nemecku a na Malte (toto viem potvrdiť) vám bude stačiť len podpis rodiča. To isté pravdepodobne platí aj v ďalších krajinách.

Okrem administratívy si lekári tiež vymýšľajú vlastné kritériá na zdravotný stav záujemcov. S rastom trhu narastá aj konkurencia, a podmienky poskytovania „starostlivosti“ sa opúšťajú. Niektorým chirurgom už napríklad neprekáža ani keď trpíte obezitou.

Niektorým lekárom stačí aj to, keď žena pred operáciou strávi pramálo času užívaním testosterónu (alebo ho neužíva vôbec). Iných nezaujíma, že ste silný fajčiar (alebo sa ani neopýtajú). Zoznam komorbidít alebo užívaných liekov, ktoré by vás mohli diskvalifikovať, sa zmenšuje. Ani vážne psychické ochorenie nepredstavuje problém. Nakoniec, ani pri chirurgickom zväčšovaní pŕs nikto nechce skúmať vaše psychické zdravie – prečo by sa oň mali lekári zaujímať, keď prsia idú odstraňovať?

Nezáleží na tom, či si títo lekári myslia, že ste trans alebo nie.

V štátoch, ktoré pre transgender zákroky nemajú výslovne uvedené minimálne vekové hranice, lekári svoje rozhodnutia o „liečbe“ robia na základe veľkosti vlastných zábran, alebo ochoty čeliť potenciálnym právnym sporom. Krajiny, v ktorých je povolená tranzícia maloletých, majú v zákonoch ustanovenia ako „vo výnimočných prípadoch“, bez spresnenia, ktoré to sú.

Vďaka vágnym formuláciám trh zapĺňa medzery. Nepotrvá to asi dlho, kým sa v EÚ začnú objavovať právne spory. Je možné, že chirurgovia už majú pripravenú únikovú cestu.

No nateraz, aspoň kým neporušia národné zákony alebo usmernenia, ktoré na mnohých miestach buď neexistujú, alebo spadajú len pod všeobecné pravidlá medicínskej etiky, lekári nasledujú vlastné etické inštinkty.

Na Facebooku, Reddite a Discorde sa vytvárajú skupiny, kam ľudia chodia konzultovať výber lekára. Hľadajú a nachádzajú tu informácie o cenách zákrokov, prístupe k transľuďom, dostupnosti verejnej dopravy, a recenziách na Airbnb v okolí kliník.

Niektorí po operácii píšu dlhé eseje popisujúce každý moment, od prvého emailu klinike, až po fotky tri mesiace po operácii, pocity z hojenia jazvy, a pomedzi to všetky tie nechutné či logistické detaily. Ostatní členovia komunity po týchto príspevkoch prahnú.

Nevyhnutnou súčasťou sú tu technické výrazy: dvojitý rez, periareorálny, „batwing“, „donut“ (špeciálne rezy pri odstraňovaní pŕs). Od drénov až po obávané „psie uši“ (malé vydutiny prebytočnej kože alebo tuku, ktoré sa niekedy tvoria na koncoch chirurgických rezov, pozn. prekl.).

Bradavky odpadávajú, chrasty sa príliš skoro odlupujú, jazvy naberajú permanentnú červeň, pretože vznikli na miestach kožných záhybov, alebo si ich pacientky dosť nemasírovali, či boli príliš netrpezlivé a príliš skoro začali dvíhať činky. Nerobte tú istú chybu čo ja, hovoria si navzájom. No jazvy nie sú vždy neželané; často je cieľom byť na v lete na pláži viditeľne „trans“.

Niekoľko týždňov po operácii nič nerobte, varujú ľudí, ktorých čaká operácia. No málokto sa zdá schopný dodržiavať rady na postoperačnú starostlivosť. Zo strany kliník neexistujú takmer žiadne kontroly. Mnohí by pre kontrolu rán museli nastúpiť do lietadla. No jedna podnikavá klinika už začala svojim mnohým pacientom v Spojenom kráľovstve a v Írsku poskytovať za dodatočný poplatok postoperačné služby.

Existuje tu predpoklad – nech už sa to pacient dozvie pred, počas alebo po zákroku – že úhrada poplatku za procedúru či prípadné preplatenie je na pacientovi. Niektorí záujemci príliš neskoro zistia, že ani splnenie požiadaviek kliniky neznamená nárok na preplatenie nákladov z verejného zdravotného poistenia (ani z veľmi dobrého súkromného poistenia).

Toto platí najmä keď sa ľudia rozhodnú pre súkromnú chirurgiu vo vlastnom štáte, hoci pre zákony na pohlavné sebaurčenie predpokladajú, že ich zdravotná poisťovňa im uhradí operáciu. Zároveň sú takí nedočkaví, aby procedúru už mali za sebou, že dostať peniaze naspäť je pre nich často okrajová záležitosť. A kliniky vysvetľovaním finančných dôsledkov počas povrchných konzultácií cez WhatsApp alebo Zoom netrávia mnoho času (ak vôbec konzultácie ponúkajú).

No v rámci online skupín som videla jednu členku ostatným vysvetľovať, že jej lekár poradil, čo má robiť, keď chce kritériá verejného zdravotného poistenia obísť. Chirurg jej povedal, aby úradom poskytla kód úkonu, ktorý sa týka opravovania jaziev (takže nie kód pre mastektómiu). Ďalší prípad sa týkal mladej ženy, ktorá vo vzájomnom poistnom fonde našla ideologicky spriazneného úradníka. Ten sa za ňu vo vnútri organizácie „pobil“ a dosiahol, aby jej poisťovňa preplatila určité náklady spojené so zákrokom.