Hubokracia alebo nadvláda rečí nad činmi
Ak túžite pestovať realistický prístup k svojmu času, mám pre vás radu.
Komentáre
Dana VitálošováRedaktorka
Ak túžite pestovať realistický prístup k svojmu času, mám pre vás radu.
Dávno, teda keď som mala asi 12 rokov, sme s kamarátkou v Petržalke objavili vrak lode. Kto máte túto časť Bratislavy zafixovanú ako plnú panelákov, možno vám sem loď nepasuje. Petržalku však lemuje aj hrádza, ktorá sa na niektorých miestach takmer dotýka ramena Dunaja. Kedysi dávno sa na brehu nachádzal riadne zhrdzavený zvyšok nákladného riečneho plavidla.
V časoch, kedy internet ešte len na Slovensku začínal rozprestierať svoje chápadlá, sme sa s kamarátkami museli stretávať osobne. Napríklad na hrádzi. S jednou z nich sme tu spriadali veľké plány. Inšpirované filmom Titanic, natočeným v deväťdesiatom siedmom, sme spoločne plánovali, ako vrak vyčistíme a budeme v ňom robiť školské oslavy.
O nebezpečnosti pohybu v hrdzavom vraku lode pre 12-ročné dievčence, nieto ešte pre tridsať ich rovesníkov, čitateľom asi nemusím hovoriť. Boli sme deti, mnohé súvislosti nám nedochádzali. Nakoniec, proces plánovania sme si aj tak užívali omnoho viac než prenášanie snov do reality.
Takto čisto teoreticky sme s rovnakou kamarátkou vytvorili viacero projektov, napríklad farmu na chov zvierat. V tomto našom papierovom JRD sme mali na kartónoch presne rozvrhnuté, kde budú ktoré zvieratá ustajnené.
Aké pekné veci dokážu vymyslieť deti! Podobné snívanie je pre detský vývin veľmi dôležité. Horšie však je, keď sa to s vekom neskončí. Teda keď bezcieľne spriadanie plánov človeku ostane do pokročilej dospelosti. Pokiaľ nie ste profesionálny snívač a trpíte týmto syndrómom, vytvárate totiž problémy pre ľudí okolo vás. Mimochodom, existuje niekto, kto je ochotný platiť druhým za snívanie? Pýtam sa pre kamarátku.
Dospelácku tendenciu prázdneho spriadania plánov, najmä v spoločnosti iných ľudí, škaredšie povedané mlátenie prázdnej slamy, som nazvala hubokraciou. Termín pochádza z gréckeho krátós (vláda) a húbos (huba). Žartujem, samozrejme. Nikdy by som netvrdila, že by Gréci vládu pomenovať „krátós“. Prečo by to robili?
Ale teraz vážne. Hubokracia, teda (nad)vláda ústnych otvorov, nastáva vtedy, keď rečí o budúcich činoch je omnoho viac ako činov. Tento neduh je extrémne rozšírený v politike, ale môže nastať aj v romantických vzťahoch a v práci.
Keďže politiku a lásku si netrúfam reformovať, rozhodla som sa v tomto texte sústrediť na posledné menované. Áno, reformovať, lebo mám aj nejaké návrhy, ako sa s vlastnou tendenciou k hubokracii vysporiadať. V prípade potreby ich nájdete nižšie.
Najprv však treba spraviť diagnostiku. Ako sa hubokracia prejavuje?
Peterpan65
Pred 17 dňami
Celkom fajn. Na odľahčenie - nie som si istý, či by aj tento článok, možno vrátane komentára, nemal spadať do danej kategórie. Prajem autorke všetko dobré.
seph
Pred 17 dňami
Ako hovorí klasik: Dejte mi lidi, já to udělám. Danka mala šťastie, že jej to nedal urobiť do pondelka :)
MartinX
Pred 17 dňami
“Mimochodom, existuje niekto, kto je ochotný platiť druhým za snívanie?” Samozrejme, všetci návštevníci kníhkupectiev kupujúci si beletriu. Raz by som sa chcel dostať do štádia, keď mi iní platia za moje sny zhmotnené do slov. Bohužial takýchto ľudí je pretlak - sú v politike, neziskovkách, médiách dokonca aj v “biznise”, ktorý generuje množstvo rôznych “reportov”. Skutočných spisovateľov schopných “nakŕmiť dušu výživnou potravou” je však medzi nimi len minimum. Nechať si platiť za reálnu IT robotu, kde po mne niečo ostáva, aj keď častokrát len “virtuálne”, považujem v súčasnosti stále za spoľahlivejšie.
Gabriela Rothmayerová
Pred 17 dňami
Pôvabné!
JurajJ
Pred 17 dňami
precital som si to. zaujimave myšlienky. invativny pristup. mnoho som si z toho zobral a myslim si...co myslim, som si isty, ze, akonahle to, pri vsetkej mojej vytazenosti, na intelektualnej, myslienkovej, mentalnej, jednoducho vnutornej, urovni spracujem podrobnejsie, ten impakt bude este vacsi. osudovy. priam, a nebojim sa to povedat, existencny a existencialny. ten cas sa tomu venovat si najdem bez ohladu na vsetky moje pracovne, rodinne a ine spolocenske roly, (ktore, podla reakcii okolia, bezchybne ci dokonca prikladne ba az motivacne - a to nielen z pohladu priatelov, kamaratov, spoluziakov, kolegov, podriadenych, nadriadenych, rodicov, surodencov, manzelky, deti, vzdialenejsej rodiny, susedov , blizsieho a sirsieho okolia, svetskej i cirkevnej vrchnosti, ale ked sa na to aj sam pozriem, tak tento ich nazor som nuteny aj sam zdielat- plnim) najdem. Na tomto mieste vsak prinajmensom musim zdoraznut to presne definovanie problemu, dokonca z viacerych uhlov pohladu, samozrejme tych najpodstatnejsich, nie individualne, clovecou malostou a nedokonalostou obmedzenych, ale vseobecne prijimanych ako zakladne, krucialne, podstatne, dotykajuce sa vsetkych a vsetkeho. Vo viacerych situaciach, z hladiska spolocnosti presne definovanych,lahko pochopitelnych ale sucasne nie banalnych, nepodstatnych ci nebodaj smiesnych . V niekolkych spoločenských skupinách a vekovych kategoriach. A ten navod, ako to diagnostikovat, konkretizovat problem, aproximovat metody riesenia, okamzite a bez akehokolvek zbytocneho, neodovodneneho meskani, zdrzania ci prietahov ich aplikovat a tym situaciu meritorne, do hlbky, nie len povrchovo, riesit, ako sa s tym vsetkym zo vsetkych uhlov pohladu uspokojivo vysporiadat.