Sachs: Čína odkázala USA, aby nespravili podobnú chybu ako pri Rusku
Donald Trump nedosiahol v Číne nič konkrétne, ale aj tak máme dôvod na úľavu, hovorí ekonóm Jeffrey Sachs.

Aký bol vlastne cieľ prezidenta Trumpa pri návšteve prezidenta Si Ťin-pchinga v Číne?
Presný cieľ nepoznám, ale povedal by som, že výsledkom boli dva dni konštruktívnych rozhovorov medzi oboma lídrami. Nebolo dohodnuté ani rozhodnuté nič zásadné. Osobne si však myslím, že táto zdvorilosť bola dobrá vec. Neodmietol by som to teda ako prázdne len preto, že neboli dosiahnuté žiadne významné výsledky, a myslím si, že žiadne významné výsledky neboli.
Spojené štáty nemajú voči Číne žiadnu páku. Čína od tohto stretnutia veľa neočakávala. Nevyšlo z neho nič konkrétne, ale úprimne povedané, v dnešnej dobe, keď sa môže pokaziť všetko, je dobré, že sa na tomto stretnutí nič nepokazilo. A skutočnosť, že obaja sedeli a dva dni sa rozprávali, že to bolo pompézne, čo by ste od Číny ako veľkého hostiteľa a veľkej civilizácie očakávali, to bolo naozaj vidieť.
A konečný výsledok, ako ho definovala čínska strana, že to svedčí o konštruktívnej strategickej stabilite, je podľa mňa možno dobrá správa pre všetkých. Nedošlo k žiadnemu vážnemu stretu. Žiadna strana sa nepokúsila druhú zatlačiť do kúta. Trump nedosiahol vôbec nič konkrétne. Presnejšie povedané, nepadli žiadne veľkolepé vyhlásenia, o ktorých by sme počuli v súvislosti s obchodom, ekonomikou alebo dohodami. Nedosiahli sa žiadne konkrétne pokroky v žiadnej otázke týkajúcej sa vojny s Iránom. Nedosiahla sa žiadna konkrétna dohoda o ničom, čo sa týka napätia vo vzťahu k Taiwanu.
Snáď najpozoruhodnejším vyhlásením, ktoré som v súvislosti s týmto stretnutím zaznamenal, je vyhlásenie prezidenta Trumpa pri odchode, že stále zvažuje predaj zbraní Taiwanu. Čínska strana dôrazne namieta proti americkému vyzbrojovaniu Taiwanu. Osobne si myslím, že je to veľmi zlý nápad, a preto vítam čokoľvek, čo naznačuje, že Spojené štáty by prehodnotili to, čo považujem za neprimeranú a nebezpečnú politiku pre Taiwan, Čínu aj Spojené štáty. Ukazuje to však, že prezident Trump v tejto veľmi dôležitej otázke nepresadzuje americkú pozíciu, ale skôr sa prispôsobuje čínskej strane. Celkovo nevidím žiadne konkrétne výsledky, ale celkovo po dvoch dňoch zdvorilosti cítim úľavu.
Prečo prezident Si poučoval prezidenta Trumpa o Taiwane na ich prvom stretnutí, ešte skôr, ako mal prezident Trump vôbec príležitosť povedať: „Som rád, že som tu“? Ešte skôr, než mu bolo dovolené verejne prehovoriť, mu prezident Si dal o Taiwane prednášku. Ukazuje to, aké závažné sú obavy Číny v tejto veci.
Mám konkrétnu teóriu o svete – veľmoci by sa mali vyhýbať červeným čiaram druhých veľmocí. Nechcem vojny medzi veľmocami. Nechcem konfrontácie. Nechcem, aby čínska alebo ruská vláda budovala vojenské základne v Kanade, Mexiku, Venezuele, na Kube alebo kdekoľvek inde. Nechcem ich v susedstve. A oni nechcú Spojené štáty vo svojom susedstve.
Preto bola celá myšlienka rozšírenia NATO na Ukrajinu absolútne nezodpovedná. Podľa mňa je vyzbrojovanie Taiwanu rovnaký problém. Človek musí pochopiť otázku Taiwanu z čínskej strany. A mimochodom, cesta k mieru a múdrosti podľa mňa spočíva v tom, že každú otázku musíme chápať z pohľadu druhej strany, nie len z vlastnej perspektívy. Z pohľadu čínskej vlády je Taiwan súčasťou Číny a vyzbrojovanie Taiwanu Spojenými štátmi proti vôli Pekingu by z čínskeho hľadiska bolo podobné tomu, ako keby Čína vyzbrojovala Missouri alebo Kansas proti vôli Washingtonu.
Z čínskeho pohľadu je to jednoducho nepredstaviteľné. To by potom viedlo k nekonečným diskusiám, ale osobne si myslím, že čínska strana má v tomto absolútnu pravdu. Taiwan bol súčasťou dynastie Čching a po roku 1912, keď dynastia Čching skončila a bola založená Čínska republika, bol uznaný za jej súčasť.
V roku 1943, na Káhirskej konferencii uprostred druhej svetovej vojny, keď boli Spojené štáty, Čína a Veľká Británia spojencami, sa dohodli, že Taiwan a ďalšie územia, ktoré obsadil japonský imperializmus, budú vrátené Číne. Podľa mňa je to teda to, čo Čína hovorí už desaťročia. To, čo urobil prezident Si, by som povedal, nebolo bombastické, ale veľmi dôležité – „Myslíme to vážne. Toto nie je diskutabilná otázka. Toto je naša kľúčová červená čiara. Nezasahujte do našich vnútorných záležitostí.“
Pre mňa je to zaujímavé a myslím si, že je to bod, ktorý je kľúčový pre moje chápanie toho, ako by sme sa mali správať. Rusi povedali to isté o rozširovaní NATO k ich hraniciam. V roku 2007 prezident Putin povedal: „Toto je naša červená čiara.“ Keby sme prejavili prezieravosť – čo je staroveký grécky a latinský pojem cnosti, ktorý znamená premýšľať a byť opatrný –, povedali by sme: „Dobre, pochopili sme vás. Nepreskočme tento nástražný drôt. Nevstupujme do toho mínového poľa.“ Spojené štáty však v roku 2008 povedali: „Je nám jedno, čo hovoria Rusi.“
