Samit Trump a Si Ťin-pching ako finálna bodka za americkým náskokom

Do rétorickej výbavy amerického prezidenta Donalda Trumpa neodmysliteľne patrí aj dlhodobé a opakované kritizovanie a spochybňovanie iných lídrov a krajín vrátane tých, ktoré patria medzi svetové veľmoci.

Trump však zároveň vyniká aj schopnosťou svoje vyjadrenia bez váhania obrátiť naruby a byť človekom, ktorý sa dá, obrazne povedané, natrieť na chlieb. V lepšom prípade sa to deje v priebehu mesiacov, v tom horšom dokonca niekoľkých sekúnd.

Niektorí experti v tom vidia nekontrolovaný chaos, iní zas premyslenú stratégiu, na začiatku ktorej je snaha o mobilizáciu voličskej základne a na konci zas pragmatické biznisové uvažovanie, s ktorým má desaťročia skúseností.

Tento spôsob vystupovania badať aj pri najväčšom konkurentovi USA, Číne. Šéf Bieleho domu sa jej v minulosti pre covid vyhrážal, že „zaplatí vysokú cenu za to, čo urobila svetu“, v súvislosti s obchodom ju zas obvinil z okrádania Ameriky a opakovane tvrdo útočil na čínske značky ako TikTok či Huawei.

Pri oficiálnej štátnej návšteve v rámci pekinského samitu, ktorá sa skončila len pred niekoľkými hodinami, však nešetril chválospevmi a komplimentami.

Len malá ochutnávka: Trump opísal komunistického prezidenta Si Ťin-pchinga ako „veľkého lídra“, ktorého „veľmi rešpektuje“, pričom ich vzťah opísal ako „11-ročné priateľstvo“ a Čínu ako takú označil za „nádhernú krajinu“.

Trump v príhovore na spoločnom bankete pripomenul, že „otec zakladateľ Benjamin Franklin uverejňoval Konfuciove výroky vo svojich koloniálnych novinách a dnešná socha, ktorá pripomína tohto starovekého čínskeho mudrca, je s veľkou hrdosťou vytesaná do fasády Najvyššieho súdu Spojených štátov“.