Samit Trump a Si Ťin-pching ako finálna bodka za americkým náskokom
Pomerne nevyvážene nepôsobila len forma stretnutia, ale aj jeho obsah.

Pomerne nevyvážene nepôsobila len forma stretnutia, ale aj jeho obsah.

Do rétorickej výbavy amerického prezidenta Donalda Trumpa neodmysliteľne patrí aj dlhodobé a opakované kritizovanie a spochybňovanie iných lídrov a krajín vrátane tých, ktoré patria medzi svetové veľmoci.
Trump však zároveň vyniká aj schopnosťou svoje vyjadrenia bez váhania obrátiť naruby a byť človekom, ktorý sa dá, obrazne povedané, natrieť na chlieb. V lepšom prípade sa to deje v priebehu mesiacov, v tom horšom dokonca niekoľkých sekúnd.
Niektorí experti v tom vidia nekontrolovaný chaos, iní zas premyslenú stratégiu, na začiatku ktorej je snaha o mobilizáciu voličskej základne a na konci zas pragmatické biznisové uvažovanie, s ktorým má desaťročia skúseností.
Tento spôsob vystupovania badať aj pri najväčšom konkurentovi USA, Číne. Šéf Bieleho domu sa jej v minulosti pre covid vyhrážal, že „zaplatí vysokú cenu za to, čo urobila svetu“, v súvislosti s obchodom ju zas obvinil z okrádania Ameriky a opakovane tvrdo útočil na čínske značky ako TikTok či Huawei.
Pri oficiálnej štátnej návšteve v rámci pekinského samitu, ktorá sa skončila len pred niekoľkými hodinami, však nešetril chválospevmi a komplimentami.
Len malá ochutnávka: Trump opísal komunistického prezidenta Si Ťin-pchinga ako „veľkého lídra“, ktorého „veľmi rešpektuje“, pričom ich vzťah opísal ako „11-ročné priateľstvo“ a Čínu ako takú označil za „nádhernú krajinu“.
Trump v príhovore na spoločnom bankete pripomenul, že „otec zakladateľ Benjamin Franklin uverejňoval Konfuciove výroky vo svojich koloniálnych novinách a dnešná socha, ktorá pripomína tohto starovekého čínskeho mudrca, je s veľkou hrdosťou vytesaná do fasády Najvyššieho súdu Spojených štátov“.
Pozorovatelia sa do veľkej miery zhodujú na tom, že hoci konfrontáciu tvárou v tvár v čínskej metropole neočakávali, zmierlivosť formálne najmocnejšieho politika sveta ich prekvapila.
Si Ťin-pching v kontraste s tým vystupoval veľmi sebavedomo, formálne zdvorilo, ale zároveň implicitne z pozície sily a kontroly. Čínsky líder Trumpa privítal síce veľkolepo, no zároveň veľmi precízne riadil celý protokol.
Pomerne nevyvážene pritom nepôsobila len forma stretnutia, ale aj jeho obsah. Hoci sa prezidenti nevyhli floskulám v súvislosti s vojnou na Blízkom východe či nepríjemnej téme Taiwanu, gro bol hlavne biznis, čo sa zrkadlilo aj v zložení oboch delegácií.
Prince of Earth
Pred 25 dňami
Čína by bola hlúpa ak by prikývla na nákup čipov od nVIDIA. V oblasti IT potrebuje Čína dosiahnuť uplnu samostatnosť v každej oblasti. Cez IT môžu potom priamo súperiť s USA o svetovládu. Lebo ak to velmi zjednoduším, ta krajina ktorá ma kontrolu nad kľúčovými IT spoločnosťami ma v rukách ovládač ktorý ovláda svet. USA môžu dnes Európu a ďalších svojich “spojencov” doslova a do písmena v momente vypnúť cez svoje kľúčové IT spoločnosti, ak by tie hneď zablokovali prístup k svojim službám a produktom na príkaz vlády USA. 😉
Palo Satko
Pred 25 dňami
Čina slubila že kupi 200 lietadiel Boeing. Po oznameni tohoto "uspechu" klesli akcie Boeingu o 4%, lebo trh očakaval, že ich kupi 500. Čo je ale ešte tiež zaujimave, Čina s tými lietadlami lieta do Zapadnej Europy a USA najkratšou cestou to je cez Rusko. Čo z navštevy plynie pre obyčajneho Slovaka? Nuž, neviete niekto, či sa daju kupiť akcie ruskeho Uradu pre riadenie leteckej dopravy? Druha vec: ani ťuk o ludskych pravach. To Čaputová by toho velkeho komunistu inač zobrala do parády.
Pravdovec
Pred 25 dňami
Vývoj je nezastaviteľný, Čína rastie ohromným tempom, USA síce napredujú ale pomalšie, Európa stagnuje. Stačí sa pozrieť kde bola Čína, USA, Európa pred 20-30 rokmi a kde sú dnes. Počnúc infraštruktúrou, technológiámi, priemyselnou produkciou až po armádu. To hovorí za všetko. O 10-20 rokov bude Čína skutočný svetový líder, a až po nej budú USA. A Európa? Tá sa zmení na upadajúci skanzen, starobínec s lokálnymi kalifátmi.