Vojna voľným štýlom

Keby energiu, ktorú ľudia venujú vojnám, presmerovali na mierové projekty, svet by sa nepochybne stal lepším miestom pre život. Avšak väčšina ľudí je bohužiaľ presvedčená, že ak má byť svet dobrým miestom pre život, treba sa vyzbrojiť až po zuby.

Politikom sa darí predávať verejnosti výdavky na zbrane ako investíciu do mieru a v médiách sa už veľká vojna, v ktorej sa vybojuje mier, berie ako hotová vec. Má to však háčik. Po tom, čo sa práve odohralo v Iráne, sa už nebude bojovať po starom. Niečo je zle, tušia nervózni vojaci a zbrojári.

Byť väčší, bohatší a vďaka tomu mať nad súpermi vojenskú prevahu na zemi, vo vzduchu aj na mori, bývalo zárukou dominancie. Vzhľadom na to, že súperiť s astronomickými americkými výdavkami na zbrojenie si nikto nemôže dovoliť, stalo sa nevyhnutnosťou asymetrické, nekonvenčné, respektíve hybridné vedenie vojny.

Kto nie je bohatý, musí byť chytrý. Dnešnú vojnu nerozhodujú rakety za milióny dolárov, ale drony za pár stoviek. Všetci si už všimli, že drony vytláčajú z bojiska tanky, delá či obrnené transportéry a pechotu lovia drony už hlboko v tyle. Lietadlové lode, ktoré ešte nedávno vzbudzovali strach, sú dnes vytúženou trofejou, takže sa musia držať v úctivej vzdialenosti od nepriateľa. Charakter vojny však nemenia iba moderné technológie. Bojuje sa voľným štýlom a ak je dovolené čokoľvek, šancu má aj slabší.

Vyspelosť dnešnej civilizácie je príčinou jej zraniteľnosti. V porovnaní s minulosťou je dramaticky viac vecí, ktoré si súperi navzájom môžu zničiť. Kto nechce prehrať, nemusí. V asymetrickej, hybridnej, nekonvenčne vedenej vojne je prehra dobrovoľná, pretože slabých miest, ktoré je ťažké brániť, je priveľa.

V tejto súvislosti stojí za pozornosť výrok amerického prezidenta, frustrovaného neochotou Iráncov kapitulovať, že ich vybombarduje do kamennej doby. Zrejme mu nenapadlo, že tým legitimizuje stratégiu, ku ktorej sa teraz môže prihlásiť ktokoľvek.