Odpočítavanie beží. Energetická kríza sa blíži

Prirovnávať európsku vrchnosť k pštrosovi strkajúcemu hlavu do piesku je chybná metafora. Pštrosa ako tvora, ktorý nechce vidieť realitu v nádeji, že si tým pomôže, vykreslil rímsky historik Plínius Starší a vytvoril tak mýtus, ktorý sa s pštrosmi vlečie už dvetisíc rokov.

V skutočnosti pštros nie je bojazlivý ani hlúpy. Dovolí si naňho len lev. A dlhý krk ako periskop monitorujúci prípadné hrozby je pštrosovou komparatívnou výhodou.

Ak hľadáme výstižnú metaforu pre bezradné, nerozumné a smiešne počínanie, prirodzene sa ponúka povedať: „Hlúpe ako Brusel.“ Vlastne je zvláštne, že to už dávno nezľudovelo vzhľadom na to, čo väčšinový politický kartel v réžii lobistov v Európskom parlamente predvádza.

Ako asi naši eurokrati naložia s energetickou krízou, ku ktorej kreatívne smerovali zelenými tunelmi a likvidačnou diverzifikáciou? Zatiaľ pripomínajú povestné teľa, ktoré hľadí na nové vráta. Zrážka s realitou je pritom neodvratná a odpočítavanie beží.

Celosvetové zásoby ropy sa nikdy v histórii neznižovali rýchlejšie než dnes. Na ropu z Perzského zálivu pritom možno na dlho zabudnúť vzhľadom na patovú situáciu v konflikte medzi USA a Iránom. Nahradiť ropu a plyn občasnou energiou zo solárov a veterníkov je technický nezmysel a nahradiť ropu zo zálivu ropou z Ruska komplikuje politika, presnejšie protiruská ekonomická a vojenská kampaň, do ktorej sa Brusel zapojil po boku Ukrajiny.

Rozvážni politici sa do rizika púšťajú len vtedy, keď majú plán B. Staviť všetko na jednu kartu a veriť, že to nakoniec nejako dopadne, je hazard. Navyše keď je vopred jasné, ako to dopadne: Do júna sa zásoby ropy znížia na úroveň prevádzkového napätia, do septembra potom na úroveň prevádzkového minima. Keď v systéme klesnú zásoby na 20 až 30 percent kapacity, poklesne v potrubiach a termináloch tlak a systém sa zastaví. Sucho konštatuje Bloomberg.