Prvý prejav premiéra Magyara. Emócie, účtovanie a velikášstvo

Péter Magyar je novým premiérom nášho južného suseda. Pozrel som si jeho prejav po zložení sľubu v parlamente. Trval sedemdesiat minút. Je celkom dobrý rečník, ale miestami bol prednes zaujímavejší ako obsah. Povedal by som, že to bolo skôr sklamanie.

Hoci niektoré miesta zaujali, i keď to nebolo povznášajúce.

Pripomenulo mi to film Terminátor 2: Deň zúčtovania. Péter Magyar totiž naozaj účtoval s vládou Viktora Orbána. Zrejme takýchto dní zúčtovania bude ešte viacero. Magyar sa snažil o maximálne zničenie povesti Orbánovej vlády. Počúvali sme o „zlyhaní politickom, ľudskom i morálnom“. Zaznel termín „spálená zem“. Hovoril o „historickom bremene“, ktoré bývalá vláda vlastne hodila na jeho, Magyarove, plecia. A opakovane hovoril o korupcii a obohacovaní sa elít za Orbánových vlád.

Tiež o zbabelosti a neschopnosti priznať zodpovednosť, lebo Viktor Orbán na zložení sľubu nového premiéra v parlamente nebol prítomný.

Inak, Magyar považoval za potrebné odsúdiť aj Ferenca Gyurcsánya, ktorý bol premiérom pred rokom 2010. A pre istotu odsúdil aj doterajšiu opozíciu, nevedno za čo.

Cieľom Magyara je totiž presvedčiť Európu, že toto nie je len nejaká výmena vlády, ale že ide o „zmenu režimu“. Že je to výnimočná zmena. Lebo výnimočný je on. Že ide o nástup „novej éry“. Jeho éry.

Tu kdesi človeku začína napadať otázka, či si, napriek svojim nepopierateľným politickým vlohám, Péter Magyar o sebe príliš nenamýšľa. Či už to nie je na hranici, či už dokonca za hranicou, velikášstva.

Niežeby Péter Magyar nehovoril o orbánovskej korupcii pravdu. O korupcii ako o Orbánovom probléme sa hovorilo už dávno. V tejto téme ako v jedinej Magyar navrhoval aj konkrétne riešenia. Hovoril o prijatí Zákona o obnove a ochrane národných zdrojov, ktorý má vytvoriť mechanizmus na hĺbkový audit verejných financií a vymáhanie nezákonne nahromadeného majetku z éry predchádzajúcej vlády. Hovorí aj o trestnoprávnom vyšetrovaní.

Domnievam sa, že k prehre Fideszu došlo práve preto, že voliči už nechceli tolerovať korupčné prostredie a veľkopanské spôsoby politikov, ktorí nechceli nikdy skončiť. Robertovi Ficovi sa takmer stalo niečo podobné. Mal to šťastie, že jeho tretiu vládu vystriedali politici, ktorých neschopnosť bola neobmedzená.

Teda to, že Magyar útočí na Orbána pre korupciu, je v poriadku. Problém je v niečom inom.

Magyarova kritika orbánovskej korupcie totiž pripomína ešte jeden starší film s Johnom Travoltom. Pozri, kto to hovorí. Naozaj, kto je tento muž oznamujúci maďarskému ľudu, že Orbánove vlády sa nechali skorumpovať?

Nie je to muž, ktorý bol dlhé, predlhé roky členom Fideszu, robil v ňom celkom úspešnú kariéru, bol manželom ministerky? To kedy odhalil, že je v strane problém korupcie? V roku 2024, keď z Fideszu odišiel?

V roku 2018 som napísal, že som schopný brániť Orbánovo Maďarsko v podstate proti všetkým obvineniam z Bruselu s výnimkou obvinení z korupcie, a to som ani nemusel sledovať maďarskú politiku intenzívne.

V týchto voľbách to však Magyarovi nepripomínali. Z Fideszu to nešlo. To sa ťažko hovorí, že chlapče, ty nám vytýkaš korupciu, ale veď si tu bol roky s nami. To by voličov Fideszu príliš nemotivovalo.

My spoza hraníc sa na to však pozeráme s údivom.

Súdny človek s menším egom s takou minulosťou by asi nedokázal vystupovať z takej morálnej pozície Olympana. Prišlo by mu to trápne. Magyarovi to však nebolo trápne. Je z iného cesta.

Bolo to vidno aj na ďalšej, asi najdramatickejšej  scéne z prejavu.

Keď Magyar zložil prísahu, prichádzali k nemu významní ústavní činitelia, aby mu blahoželali. Ako prvý mu blahoželal prezident Maďarska Tamás Sulyok.

Popravil ešte Orbánovho ministra Jánosa Lázára, ktorý v decembri kritizoval Magyarovu stranu Tisza, že nemá dosť maďarských kandidátov, lebo v jednom jednomandátovom obvode postavila kandidátku so slovenským menom Viktória Strompová. Pritom to bola Maďarka, len mala meno so slovenským prechyľovaním. Niežeby si prítomný Lázár nezaslúžil výprask. Len sa mi zdalo, že tej pomsty v parlamente je priveľa.

Pripomeňme, že Strompová to vtedy Lázárovi vrátila a obvinila ho, že urazil milióny Maďarov v zahraničí, a to v čase, „keď sa Robert Fico, kamarát Viktora Orbána, vyhráža väzením Maďarom na Slovensku, ktorí spochybňujú Benešove dekréty“. Postupovala presne podľa Magyarových nôt.

Počas toho, ako premiér Magyar častoval ministra Lázára, poslankyňa Strompová stála s výrazom obeti, ktorá má slzy na krajíčku. Nezabúdajme na tieto detaily.

No a bolo tam strašne veľa emócií. Až do nevoľnosti. Ad nauseam, ako hovoríme my Slováci. Záplava slov ako Maďarsko, Maďari, maďarský... Aby národ nezabudol, ako sa vlastne ide preň obetovať, Magyar spomenul ťažké osudy maďarských premiérov, ktorí prišli o život. Gróf Batthyány a Imre Nagy boli popravení, Pál Teleki spáchal samovraždu.

Boli sme zvedaví, kedy sa objaví ono antalovské, že je „premiérom 13 miliónov Maďarov“. Aj sa to objavilo, ale mierne zamaskované. Keď vypočítaval, kto všetko je „maďarským občanom“, uviedol, že „občanmi sú aj Maďari žijúci v zahraničí, ktorým je smutno, že nežijú vo vlasti“.

No, už sme na to na Slovensku zvyknutí a vari aj pripravení.

Magyar hovoril, akí sú Maďari úžasní aj v smútku, aj v radosti. Obracal sa na voličov aj ako na Maďarov, aj ako na členov skupín. Matky, dôchodcovia, deti, mladí ľudia, rodiny, učitelia, robotníci, podnikatelia, policajti, hasiči a ešte zo desať ďalších skupín. A celé to vymenoval trikrát. Prvýkrát, keď im hovoril, ako ich bývalá vláda okrádala a „brala im zo stola“, druhýkrát, keď im hovoril, čo všetko dobré by si zaslúžili, a tretíkrát, keď im sľuboval, že nová vláda im to všetko dá.

K tomu veľa slov ako dôstojnosť, nádej, spravodlivosť, dôvera... Veď nič proti tomu, ale už to bola nuda.

Spomenul princípy, s ktorými sa dalo súhlasiť. Moc má byť kontrolovaná, opozícia má svoju nezastupiteľnú rolu, Maďari sa majú všetci medzi sebou rozprávať. Bohužiaľ, vzhľadom na to, ako hovoril predtým, nedalo sa mu veriť ani slovo.  

Prekvapením v čase vojny, neistoty v NATO a EÚ bolo to, že Magyar takmer vôbec nehovoril o zahraničnej politike. Stručne povedal, že Maďarsko musí mať národné sebaurčenie, že musí byť európske, že sa musí obnoviť jeho dôveryhodnosť v EÚ a že opäť musí byť suverénnou krajinou. A že bude opäť čerpať z fondov EÚ.

Ozaj, doteraz Maďarsko európske nebolo? Pobavilo aj slovíčko „opäť“ pri tej suverénnosti. Doteraz bolo v nejakom područí? Prečo premiér odvážne Maďarom  nepovedal v akom?

Zahraničnú politiku vybavil za minútu.

Zdá sa, že to nemohol rozviesť, lebo tie krátke vety sa medzi sebou bili. Podobne ako iné krajiny, ak má byť Maďarsko suverénne a seba-určujúce, s niektorými trendmi v EÚ by sa Magyarova vláda musela zraziť, čo by jej na dôveryhodnosti v Bruseli nepridalo. Alebo ešte inak povedané, vláda by musela pokračovať v niektorých politikách Viktora Orbána. Teda v Orbánovej ére. To však Magyar povedať nemohol. Veď to bol Deň zúčtovania. A nová éra!

Nečudujem sa Magyarovi, že to radšej neotváral. Sme zvedaví na programové vyhlásenie vlády.    

V prvom premiérskom prejave nám Péter Magyar niektoré veci, na ktoré sme boli zvedaví, neprezradil.

Veľa nám však povedal o sebe.