Konflikt o Novinársku cenu alebo ako končí nadbiehanie radikálnej ľavici

Minulý týždeň sme informovali o nomináciách na slovenskú Novinársku cenu. Medzi nominovanými na slovenského Pulitzera pôvodne Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti sa okrem Denníka N a Postoja ocitol aj radikálne ľavicový mesačník Kapitál.

Ako každý rok, aj teraz v porote ceny sedí za priehršť slovenskej intelektuálnej elity. Okrem iného sú medzi nimi rektor BISLA Samuel Abrahám a politický analytik Grigorij Mesežnikov, ktorí pravidelne píšu proizraelské komentáre pre Denník N. Práve pre ich účasť na hodnotení nominácií „autorstvo“ Kapitálu teatrálne hodilo uterák do ringu.

Vo svojom verejnom vyhlásení mesačník, ktorý vznikol v roku 2017, označil za „problematické“, že spomínaní členovia poroty „vo svojich textoch a vyhláseniach podporujú izraelské politiky“.

„V redakcii veríme, že imperatívom žurnalistiky je prinášať pravdivé informácie a hodnotovo stáť na strane utláčaných, nie utlačiteľov, na strane obetí, nie vinníkov,“ napísali o svojich dôvodoch.

Aby neostalo iba pri dramatickom buchnutí dverami, pridali sa aj temnejšie podtóny. Ako je už v radikálne ľavicových kruhoch zvykom, Kapitál požiadal aj o vylúčenie „problematických“ osôb z poroty Novinárskej ceny.

„Preto apelujeme na organizátorstvo Novinárskej ceny, aby v budúcnosti títo porotcovia ani iní, ktorí prehliadajú útlak a zločiny akejkoľvek moci, nerozhodovali o oceneniach pre novinárov a novinárky,“ uviedli antiKapitalisti.

Všimnite si ten inkluzívny jazyk, ktorého cieľom je nevylučovať majiteľov imaginárnych bezpohlavných gender identít. A vylučovanie nežiaducich osôb na základe vágne formulovaných požiadaviek.

„Iní, ktorí prehliadajú útlak a zločiny akejkoľvek moci“ – aká široká definícia. Zmestí sa do nej takmer každý vrátane samotnej redakcie Kapitálu. Neprehliada tento magazín zločiny, ktoré dúhová ľavica pácha na zraniteľných zmätených deťoch? Myslím tie, kedy sa v masovom meradle ideológom podarilo presvedčiť mládež, že bez amputácie zdravých pohlavných orgánov nebude nikdy šťastná.

Aby som však bola presná, Kapitál tieto činy neprehliada. On ich priamo obhajuje. Podobne ako Abrahám s Mesežnikovom vo svojich textoch obhajujú zločiny izraelského štátu.

Keby chcela redakcia Kapitálu byť vnútorne konzistentná, na základe hodnôt uvedených vo svojom vyhlásení by sa mala sama vylúčiť z verejného života. Ale to je, samozrejme, absurdné.