Prečo sa alergie zhoršujú alebo pekelná jarná peľová sezóna

Jar pokročila a ja som chcela napísať o alergiách. Lenže som mala takú alergiu, že sa mi text nepodarilo dokončiť. Takto to aspoň s mojím písaním dopadlo pred mesiacom. O ďalšie dva týždne sa scenár zopakoval. A potom znova. No ale dnes som si predsavzala, že článok dokončím. Držte mi palce.

Prečo z toho robím takú vedu? Alergia sa predsa môže prejavovať len ako povestný „soplík“. No zároveň môže byť aj taká vyčerpávajúca, že vám zabráni normálne fungovať. Senná nádcha totiž dokáže prejsť do chronického zápalu.

Ktokoľvek už bol v živote chorý, pozná sprievodné znaky. Sú nimi aj obrovská únava či neschopnosť sústrediť sa. Podľa niektorých vedcov pritom nejde až tak o dôsledok liekov proti alergii (najmä antihistaminík), ale na svedomí ich môžu mať skôr samotné príznaky alergie.

Znížená schopnosť myslieť sa podľa viacerých štúdií objavuje u mnohých alergikov. Takto trpiaci sa napríklad sťažujú na zhoršenú pamäť, spomalené reakcie a z toho vyplývajúci nekvalitnejší pracovný výkon.

Sama som jednou z takto postihnutých, preto to môžem potvrdiť. Od začiatku tohtoročnej peľovej sezóny robím chyby z nesústredenosti, napríklad som oškrela auto. Spomenula by som aj viac vlastných alergických lapsusov, lenže na ostatné som zabudla. Čo som to hovorila o tej pamäti?

Chcela som najmä povedať, že tento rok je tá alergická sezóna nejaká horšia. Hoci sú peľové alergie vo všeobecnosti mojím kryptonitom, v apríli ma rozmnožovanie rastlinstva dostalo na péenku. Tento trend pokračuje aj v máji. Riešim to aj tak, že sa snažím čo najmenej chodiť na vzduch. No a vraj v tom utrpení nie som sama, súdiac podľa sťažností, ktoré sa ku mne dostávajú z viacerých strán.

Z toho vyplýva, že buď sa tento rok ľudia viac sťažujú, alebo sa vo svete peľov a iných alergénov niečo naozaj zmenilo. Keď som si o téme začala čítať, dozvedela som sa, ako na obdobie kýchania vplývajú zmeny klímy. Po prečítaní relevantných štúdií sa mi podarilo identifikovať niekoľko hlavných mechanizmov, preto som sa rozhodla s nimi podeliť.

Poznámka pod čiarou: Hoci sa považujem za istý druh klimaskeptičky, moja pochybovačnosť sa týka skôr príčin a riešení problému. Nespochybňujem, že klíma sa mení. Žijem už príliš dlho na to, aby som popierala, že ročné obdobia môjho detstva odišli do nenávratna. Zmeny neušli ani rastlinstvu, ktoré patrične zareagovalo. Čo z toho vyplýva pre peľovú sezónu?

Prvým dôvodom zhoršených alergií môže byť skorší príchod jari a neskorší nástup zimy. Z toho vyplýva skoršie kvitnutie a neskoršie odkvitanie problematických rastlín. Obdobie, kedy je vo vzduchu ich peľ, sa preto predlžuje. Alergici, ktorí kedysi trpeli povedzme len jeden mesiac v roku, teda môžu trpieť dlhšie.

Obdobia rozmnožovania rôznych rastlín zodpovedných za najväčší počet alergií sa zároveň môžu viac prekrývať. Tradične sa v našich podmienkach peľová sezóna začínala v januári. Najprv kvitla lieska, vo februári sa pridala jelša a v marci breza. Po breze sa okvetili ďalšie stromy, ako buk a dub. A neskôr, v máji až júni, nastalo obdobie tráv. V lete (júl, august) to trávy postupne vzdali a nastúpila burina - palina pravá a ambrózia.

Hoci v minulosti sa peľové obdobia najalergénnejších rastlín tiež občas prekrývali, v súčasnosti sa toto prekrývanie deje častejšie. Znamená to, že agresívne peľové zrnká rôznych druhov rastlín môžu byť vo vzduchu súčasne. Ak ste napríklad alergickí na brezu aj trávy, mohli ste v apríli čeliť dvojnásobnej peľovej „náloži“, keďže v južnejších oblastiach Slovenska kvitli oba druhy súčasne.

Druhým dôvodom zhoršenej jarnej alergickej sezóny by mohlo byť vyššie množstvo peľu. To zasa môže mať podľa odborníkov súvis s tromi vecami:  s vyšším podielom CO2 vo vzduchu, s dôsledkami tepla a slnka na produkciu peľu a s vplyvmi počasia na peľovú distribúciu. Pozrime sa na všetky tieto mechanizmy bližšie.

Ako si možno pamätáte z prírodovedy, klimatickými aktivistami nenávidený oxid uhličitý (CO2) je pre rastliny podobne dôležitý ako pre ľudí kyslík. CO2 na flóru pôsobí ako hnojivo. Čím je ho teda vo vzduchu viac, tým rastliny rýchlejšie a mohutnejšie rastú. Vďaka intenzívnejšej fotosyntéze totiž tvoria väčšie listy, viac koreňov, viac kvetov, no a bohužiaľ pre alergikov aj viac peľu.

Tento vplyv CO2 na produkciu peľu vedci dokázali napríklad na severoamerickej inváznej burine ambrózii, ktorá u nás spôsobuje júlovo-augustové alergie. Tu je dôležité podotknúť, že miera rastu rastlín a ich produkcie peľu sa neodvíja len od hladiny CO2. Riskujúc, že budem znieť ako hodina prírodovedy pre prvý stupeň základnej školy, dôležitý vplyv na oboje má aj počasie. K tomu sa potom pridáva aj znečistenie vzduchu.

Pokiaľ teda rastliny zo vzduchu prijímajú viac výživného CO2, no ich rastu škodí dlhotrvajúce sucho, vysoké hladiny ozónu alebo horúčavy, aj ich peľová produkcia sa v skutočnosti môže znížiť.

Každá rastlina reaguje inak. Keď sa slovenskí vedci pred niekoľkými rokmi zamerali na vyššie spomenutú burinu ambróziu, zistili, že s vysokými teplotami sa zvýšila aj jej produkcia peľu. To isté usúdili aj o vplyve sucha.

Sucho však nemusí iba stimulovať. Spomínaní slovenskí odborníci upozornili aj na to, že v iných štúdiách sa zistil neblahý vplyv dlhotrvajúceho sucha na tvorbu peľu ambrózie. Alergici by však pri pohľade z okna na rozpukanú zem nemali oslavovať. Hoci rastliny môžu kvôli nepriateľským klimatickým podmienkam vytvárať menej peľu, tieto stresory vraj zasa dokážu zvýšiť jeho alergénnosť.

„Zvýšené teploty môžu u niektorých rastlín do určitej miery stimulovať rast, čo vedie k vyššej produkcii peľových zŕn. Avšak spolu so suchom môžu tiež pôsobiť ako stresor na určité druhy rastlín produkujúcich peľ. To môže zvýšiť alergénnosť ich peľových zŕn zvýšením expresie alebo indukciou sekrécie nových alergénnych proteínov či moduláciou väzbovej aktivity alergén-IgE,“ uviedli vedci.

Plynulo sme teda prešli k ďalšiemu možnému dôvodu zhoršeného stavu mnohých alergikov. Je ním zvýšená alergénnosť peľu. Medzi stresory, ktoré zvyšujú peľovú „agresivitu“, nepatria len vysoké teploty a dlhotrvajúce sucho. Okrem toho, že CO2 podľa vedcov stimuluje rast, môže pôsobiť aj ako záťaž. Rastliny vystresované CO2, teplom, suchom, či prípadne ozónom teda môžu v najnepriateľskejších obdobiach produkovať menej peľu, no každé peľové zrnko vie byť alergénnejšie.

Hoci vedci hovoria aj o ďalších mechanizmoch za potenciálnym zhoršovaním alergií, pre nedostatok priestoru a energie bude naším posledným bodom vplyv počasia na tvorbu peľu a jeho distribúciu.

Zmenená klíma so sebou v našich podmienkach prináša aj väčší počet teplých, suchých a slnečných dní. Ako sme si už povedali, tieto premenné podľa vedcov vo všeobecnosti buď zvyšujú objem peľových zŕn vo vzduchu, alebo stimulujú ich alergénnosť.

Keď hovoríme o počasí a alergiách, netreba zabúdať na vietor a dážď. Podľa elementárnej logiky aj podľa odborníkov je vietor „zodpovedný za úspešné rozptyľovanie a prepravu peľových zŕn“.

Vedci s typickou opatrnosťou dodávajú aj to, že „vo všeobecnosti a v určitých medziach sa koncentrácie peľu zvyšujú so zvyšujúcou sa rýchlosťou vetra a klesajú so znižujúcou sa rýchlosťou vetra“. Je to logické preto, že vietor jednak prináša peľ z oblastí vzdialených stovky kilometrov, a zároveň víri aj tie zrnká, ktoré sa už predtým stihli usadiť na zemi. Suché počasie je pritom pre takéto vírenie ideálne.

Teplé, slnečné, suché a zároveň veterné počasie, aké sme na juhozápade Slovenska zažili v apríli a pokračuje aj v máji, sa tak stáva absolútnym postrachom alergikov.

Kedy budú teda tí z nás, čo sa zo zdravotných dôvodov vyhýbajú „čerstvému“ vzduchu, môcť bez problémov vyjsť z úkrytu? Ťažko povedať. Kto byčakal na to, ako dážď odplaví peľ, toho musím sklamať. Podľa expertov totiž dostatočný objem zrážok krátkodobo zmyje peľ zo vzduchu, no tento efekt trvá len niekoľko hodín. Pokiaľ je dostatočne teplo, vodou pokropené rastliny budú za sezónu v skutočnosti produkovať peľu viac.