Kríza je príležitosť

Svet prechádza krízou, ktorá je zásadnejšia, než si zatiaľ pripúšťame. Agresia USA a Izraela proti Iránu ukázala, že globalizácia je jednosmerná cesta, na ktorej sa zašlo príliš ďaleko bez toho, aby globalisti predvídali komplikácie a mali pre ne pripravený plán „B“.

Nikoho napríklad nenapadlo, že raz budú ohrozené podmorské káble, bez ktorých skolabujú banky, zastavia sa obchody a ľuďom bude hroziť, že namiesto umelej inteligencie budú musieť niekde v starožitníctve alebo na smetisku hľadať tú vlastnú.

Globalizácia je, ako vidno, krehká, zraniteľná a bude to tým, že je neprirodzená, vymyslená na kšeft, na jedno použitie a tým pádom aj zbytočná. Hneď ako sa prestáva hrať podľa pravidiel, možno si navzájom fatálne škodiť mnohými spôsobmi a ako hovorí Murphyho zákon: „Ak sa niečo môže pokaziť, pokazí sa to.“

Rezignácia na diplomaciu a stávka na hrubú silu je pri zložitosti ekonomického fungovania dnešného sveta obrovský hazard. Slabší totiž dnes nie sú natoľko slabí, aby sa o svoju porážku nemohli štedro podeliť s víťazom. Víťazovi potom hrozí, že porazí aj tých, ktorých zničiť nechcel, pretože odveta slabšieho vie byť univerzálna. Na čo je Iráncom svet bez Iránu? Alebo aj – na čo je Izraelu svet bez Židov?

Prvoplánovou reakciou na každú krízu je pokúsiť sa rýchlo vrátiť systém do normálu spred krízy. Teraz sa však vnucuje podozrenie, že obnovovať niečo, čo možno ľahko opakovane zničiť, je zbytočná strata času a energie.