7 dní v kocke: Dobré vzťahy s Maďarmi sa končia. Progresívci otvorili Pandorinu skrinku

Dnes o ostrých odkazoch Magyara Ficovi; o referende podľa pravidiel Šeligu, Kolíkovej a Naďa; o ropovode Družba, z ktorého je dlhá palica v rukách Zelenského a o vtipkovaní Kanaďanov, že by mohli vstúpiť do EÚ – a predpovedáme, kedy to bude možné.

Éra pokojných vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi sa končí. Dôvodom nie sú Benešove dekréty, tie sú len zbraň. Skutočný dôvod je hlbší a ťažko prekonateľný. Je ním geopolitika. A klanová, táborová mentalita. Tá dnes trhá všetko. Národy, rodiny, staré priateľstvá…

Rozhovor na linke Fico – Magyar dopadol presne podľa očakávaní. Zle. Magyar odkázal slovenskej vláde, že sa s ňou nemá o čom rozprávať dovtedy, kým nedostane dve záruky. Obe sa týkajú Benešových dekrétov. Jedna má garantovať, že sa uprace slovenský Trestný zákon. Ten umožňuje trestať ľudí, ktorí spochybňujú povojnový poriadok. Druhá má zaručiť, že sa nebude konfiškovať pôda Maďarov podľa starých noriem.

Je paradoxné, že túto tému oprášila a vytiahla z pivnice nie maďarská, ale slovenská strana. Konkrétne Progresívne Slovensko.

Stalo sa to v novembri 2025. V PS usúdili, že by mohli strhnúť na svoju stranu slovenských Maďarov. A prekresliť pomery síl. Menšinoví Maďari mali bližšie k Orbánovi s Ficom ako k progresívnym kádrom. Po tomto veľkom obrate by malo PS nového spojenca. A jeho rivali by mali o jednu kartu menej.

Front bol aj politický, aj geopolitický. Príkaz znel jasne: oslabiť Orbána, Fica, Babiša, národný tábor. A rozšíriť ligu poslušných, ktorá s uchom na telefóne plní zadania z Bruselu a Londýna.

PS do tejto bojovej operácie nasadilo ťažké zbrane – staré československé dekréty. Tie už neboli nijakým problémom, no dali sa vzkriesiť ako politická trhavina.

PS vyzvalo slovenskú vládu, aby prestala uplatňovať Benešove dekréty a aby uznala povojnové krivdy. Hoci krivdy boli vzájomné a boli uznané stokrát. Po roku 1938 Horthyovské Maďarsko obsadilo slovenský juh a vytláčalo Slovákov. Po roku 1945 Československo vytláčalo z juhu „občanov Horthyovského Maďarska“ – dohodami o výmene obyvateľstva (v Česku pri sudetských Nemcoch to bolo bez dohôd).

Z pohľadu Slovenska a slovenských záujmov sú nápady PS príšerné. Otváranie tejto témy môže viesť k sérii majetkových sporov, žalôb proti Slovensku, nárokov na hromadné odškodné… Mohlo by to tiež ničiť vzťahy Slovenska s Českom. Aj v Česku sú Benešove dekréty kostrou povojnového poriadku.

PS neváha podkopávať záujmy Slovenska a priateľské vzťahy s Českom – a len preto, aby získalo pár bodov na juhu. Pričom ich zrejme aj tak nezíska. V záujme menšinových Maďarov, často farmárov, nie sú zelené regulácie Bruselu, pre sankcie predražené palivá ani LGBTIQ+ vlajky na úradoch…

Na hlúpe provokácie PS reagovala hlúpo aj Ficova koalícia. V novele Trestného zákona presadila tresty za spochybňovanie povojnového poriadku. Odvtedy je Magyarov tábor v bojovej pohotovosti. Je to pochopiteľné. Tresty za právne a politické názory – to sú neprijateľné zásahy do slobody slova.

Iste, neuplatňujú sa. Nové paragrafy Trestného zákona sú totiž také hlúpe, že sa nedajú vynucovať.

Riešením by mohlo byť uvoľnenie zákona. No to už bude teraz problém. Blížime sa k volebnému roku. Časť poslancov Smeru aj SNS sa bude hrať na neoblomných.

Treba však priznať, že pokoj medzi Slovákmi a Maďarmi sa skončil tak či tak. Aj keby Ústavný súd zajtra zrušil novelu Trestného zákona, vzťahy ostanú napnuté.

Zrejme sa vrátia do podchladeného režimu z rokov 2020 – 2023. Akurát s obráteným politickým zafarbením. Dôvod: geopolitika.

Fico bol spojenec Orbánovej vlády. S Magyarom ho čakajú spory. Asi nebudú až také ostré a zlé ako kedysi s hujerom Fialom. Magyar určite nepatrí medzi ratlíkov, ktorí radostne vrtia chvostom, keď splnia povel. Patrí len medzi ohybných populistov. No aj to bude problém.

Víťazstvu Magyara najviac tlieskali v mocenských centrách ako Londýn a Brusel. Pričom tie isté mocenské centrá videli vo Ficovi „bezpečnostnú hrozbu“. Lebo neplnil vojnové zadania tak vzorne, ako sa to dnes vyžaduje. Bližšie ako k Starmerovi a Leyenovej mal k Orbánovi, ktorý vo voľbách padol.

Už to by dnes bohato stačilo na pokazenie dobrých vzťahov s Maďarskom. Ďalším sytičom problémov bude PS. Podujalo sa, že vypne Benešove dekréty. Je to sľub, ktorým Šimečka stavia menšinových Maďarov proti slovenskej vláde. A vábi maďarskú Alianciu, aby sa zaradila do progresívneho tábora.

Taktika PS tým bude zamorovať vzťahy Slovenska a Maďarska. Aspoň kým budú progresívci v opozícii. Ak by raz boli vo vláde, začnú tým zamorovať štátnu politiku.

Sledujeme zvláštny a doteraz nevídaný úkaz. Staré povojnové spory neotvárajú maďarskí radikáli, ale slovenskí radikáli. Presnejšie, otvára ich strana, ktorá sa hrá na slovenskú.

A ktorá je radikálna (dôsledná) v protislovenskej politike.

V pondelok prezident rozhodol, že referendum o predčasných voľbách nebude. Nepripustil prvú a hlavnú otázku petičného výboru Demokratov.

Pellegrinimu by sme trochu mohli vyčítať, že sa pri takej vážnej veci neobrátil na Ústavný súd. Radoslav Procházka správne upozornil, že v januári 2023 sa pozmenil ústavný poriadok práve pri téme predčasných volieb. Ústavný súd by prípadné otázky asi vysvetľoval a zdôvodňoval inak ako za Čaputovej v roku 2021. Možno mierne inak, viac inak. Nevieme.

Pellegrinimu však jeho rozhodnutie môžeme naozaj vyčítať iba trochu. O niečo väčšie výčitky si zaslúžia Demokrati. A zástupca petičného výboru Šeliga. Ak niekto pochoval referendum o predčasných voľbách, tak oni.

Pellegrini hral podľa ich pravidiel.

Pozornejší čitatelia si určite spomenú na rok 2021. A na Ficove pokusy o referendum. Hegerova vláda, minister Naď a koaliční poslanci zborovo kričali, že majú mandát na štyri roky. A nedá sa skracovať referendom. Prezidentka Čaputová sa obrátila na Ústavný súd. Ten rozhodol, že Ústava Slovenskej republiky neumožňuje referendum o predčasných voľbách.

Ďalšie dejstvo prišlo v januári 2023, po otvorení Ústavy.

Poslanci Sme rodina žiadali, aby sa do Ústavy napísalo, že skrátiť volebné obdobie poslancov je možné aj referendom. Kolíková so Šeligom však boli proti. Novela Ústavy len zlegalizovala zabehané pravidlo: o predčasných voľbách môže rozhodnúť hlasovanie poslancov (treba na to aspoň 90 hlasov).

Referendum sa z návrhu vyškrtlo. Kolíková so Šeligom uspeli.

Treba priznať, že odvtedy sa veľa zmenilo. Naď už nie je ministrom vojny (pardon, obrany). Šeliga nie je poslancom. Voliči ich v septembrových voľbách 2023 vypískali.

Naď a Šeliga ostali na ulici. Stvrdli tam už tri zimy. A zmenili názor. Domnievajú sa, že priamo z ulice, referendom, zrazu je možné pretlačiť predčasné voľby. Lebo… Hm. Lebo… „Lebo Fico“.

Mimochodom, s Naďovým postojom v edícii 2026 môžeme súhlasiť. Každý politik by mal byť odvolateľný. V prípade priamo volených zástupcov v Národnej rade aj bez vecných dôvodov. Volá sa to strata dôvery. Poslancov by v krajnom prípade mohli odvolať tí, ktorí ich poslali do funkcií – voliči. Presnejšie: väčšina všetkých voličov, ktorá sa vyžaduje pre platnosť referenda.

Ak to Ústava stále nerieši – lebo Šeliga – treba to zmeniť.

A „demokratom“ treba vysvetliť, že referendum o zosadení vládnej moci by nemalo byť možné len v čase, keď vládne Fico. A nemožné v čase, keď vládnu Naď so Šeligom.