Mearsheimer: Sme na Titaniku a smerujeme k ľadovcu. Záujmy Trumpa a Izraela idú proti sebe
Izrael a Amerika spoločne nedokázali poraziť Irán. Nateraz vyhrali Iránci. Nedosiahli sme žiadny z našich cieľov.

Boli minulotýždňové rokovania medzi Američanmi a Iráncami v Islamabade len hoaxom?
Nebolo by spravodlivé nazvať ich hoaxom. Nie som si úplne istý, čo Američania vlastne robili. Prezident Trump predtým naznačil, že bude rokovať na základe iránskeho 10-bodového plánu. Keď však rokovania v Islamabade začali, J.D. Vance sa vrátil k 15-bodovému americkému plánu, ktorý obsahoval všetky maximalistické požiadavky USA. Nie div, že Iránci nemali záujem diskutovať o tých 15 amerických požiadavkách, keď Američania ignorovali 10 iránskych požiadaviek. Tieto rokovania teda nikam neviedli. Nie som si istý, prečo sme to urobili.
Asi chápete, prečo Iránci prišli k rokovaciemu stolu. Chceli svetu ukázať, že majú záujem o vyjednanie riešenia tohto konfliktu. Ale čo mali Američania za lubom, je ťažké pochopiť, aspoň pokiaľ neveríte, že v určitom momente zasiahli Izraelčania a prinútili Trumpovu administratívu prejsť od 10-bodového plánu k 15-bodovému. To je najpravdepodobnejšie vysvetlenie toho, čo sa vtedy dialo.
Inými slovami, vyzeralo to, že Trump bol ochotný rokovať na základe iránskych požiadaviek, ale potom zmenil kurz, pretože izraelská loby na neho vyvinula obrovský tlak. To je tiež možné.
V skutočnosti dokonca aj pakistanský premiér alebo náčelník generálneho štábu armády, už si nepamätám, ktorý z nich, ktorý slúžil ako sprostredkovateľ a hostiteľ, naznačil, že 10-bodový plán bol základom, na ktorom sa predbežne dohodli. Plán zahŕňal úplné prímerie v Libanone, čo znamenalo nielen voči libanonskej armáde, ale aj voči libanonskému ľudu a Hizballáhu. Trump si ho pravdepodobne neprečítal, predtým ako ho prijal, až kým o ňom nepočul od svojho priateľa v Tel Avive.
Myslím, že to tak mohlo byť. Je veľmi dôležité, keď sledujeme vývoj celej tejto situácie, aby sme pochopili, že Izraelčania a loby majú Trumpa v hrsti. A Trump má obmedzený manévrovací priestor. Nemôže si robiť, čo chce. Musí sa najprv poradiť s Tel Avivom alebo Jeruzalemom a získať ich povolenie, lebo ak sa začne odkláňať od línie, vyvinie sa na neho obrovský tlak. Doposiaľ sa im podarilo udržať ho v línii.
V súvislosti s druhým kolom rokovaní, ktoré sa ešte neuskutočnilo, som v pondelok v rozhovore s Jeffrey Sachsom omylom povedal, že viceprezident je v hoteli v Islamabade. Podľa všetkého ale neopustil Washington, pretože Iránci tvrdia, že nechcú rokovať. Otázka znie, prečo by mali rokovať s USA, keď im práve zadržali a ťažko poškodili jeden z tankerov? A keď plánujú opäť priviesť na rokovania Witkoffa a Kushnera, ktorí vymysleli zákerný trik v júni a vo februári?
Opäť, jediným dôvodom, prečo by to Iránci urobili, je preukázať dobrú vôľu, pokiaľ sa teda v zákulisí nedeje niečo, čo naznačuje, že Američania sú ochotní urobiť ústupky. Môj názor na to bol po celý čas taký, že Iránci sú pri kormidle. A navyše, čím dlhšie vojna trvá a čím väčšie škody spôsobuje medzinárodnej ekonomike, tým väčšiu vyjednávaciu silu majú v týchto rokovaniach. Keby som bol na ich mieste, minulý týždeň by som nešiel do Islamabadu a určite by som tam nešiel ani teraz, pokiaľ by som nemal záruky od Američanov a Pakistancov, že Američania sú skutočne ochotní vážne rokovať na základe 10-bodového plánu. Ale opäť, podľa mňa sa tu snažia len preukázať dobrú vôľu.
Hovoril som s Mohammadom Marandim, ktorý sa narodil vo Virgínii v USA, ale je profesorom na Teheránskej univerzite. Bol súčasťou delegácie, ktorá išla do Islamabadu. A povedal mi, že všetci si mysleli, že ich na spiatočnej ceste zabijú. V dôsledku toho musel pilot na poslednú chvíľu bez akéhokoľvek oznámenia v éteri odkloniť let na iné letisko. O kom si podľa vás mysleli, že ich zabije?
Buď Izraelčania, alebo Američania. Pravdepodobne skôr Izraelčania, pretože dekapitácia je pre Izraelčanov už roky na dennom poriadku. Neustále behajú po Blízkom východe a zabíjajú vodcov. Zo strany Iráncov bolo rozumné báť sa o svoj život.
Povedali, že ak bude druhé kolo rokovaní, bude to v Moskve alebo v Pekingu, kde sa nebudú musieť báť útoku. Než opustíme túto tému, myslíte si, že sa uskutoční ďalšie kolo rokovaní?
Mimochodom, nemyslím si, že viceprezident Vance vedel, o čom hovorí. Profesor Marandi povedal, že zakaždým, keď mu položili otázku, na ktorú mohol odpovedať áno alebo nie, zavolal do Washingtonu alebo do Tel Avivu.
Vanceovo stanovisko počas rokovaní a aj pred rokovaniami v Islamabade sa zatvrdilo alebo zosilnilo. A bolo to z veľkej časti preto, že Izraelčania a loby vyvíjali tlak na Spojené štáty a na Vancea, aby požadovali naozaj tvrdú dohodu s Iráncami. Samozrejme, Iránci by s tým nesúhlasili. Takže celý proces zlyhal.
Vaša otázka o tom, kam smerujeme, je veľmi zaujímavá. Nevsadil by som na to veľa peňazí, pretože je ťažké si byť istý akýmkoľvek úsudkom, keď je v tom zapojený Trump, ale stavil by som sa, že rokovania sa uskutočnia.
Američania, napriek všetkým vyhrážkam prezidenta Trumpa, nemajú záujem o eskaláciu konfliktu. Nemyslím si, že vyhráme, ak budeme eskalovať konflikt. Ako som už spomenul, Iránu sa oplatí predlžovať vojnu. A ak budeme eskalovať konflikt, z dlhodobého hľadiska to bude v prospech Iránu. Čo budeme robiť, ak eskalujeme konflikt? Budeme opäť používať vzdušnú silu na bombardovanie Iránu? O tom hovorí prezident Trump. Nemáme už veľa vojenských cieľov, ktoré by sme mohli zasiahnuť. Takže by sme museli zasiahnuť civilnú infraštruktúru. Museli by sme zasiahnuť elektrárne a energetické systémy. A konečným výsledkom by bolo, že by podnikli odvetné kroky.
Druhá strana má schopnosť podniknúť odvetné kroky. Odpovedali by uzavretím Červeného mora a ešte viac by obmedzili prechod cez Hormuzský prieliv. Navyše by zaútočili na ciele v Saudskej Arábii a v ostatných štátoch Perzského zálivu. A to by malo z dlhodobého hľadiska katastrofálne dôsledky pre svetovú ekonomiku, a teda aj pre Spojené štáty. Jednoducho tu neexistuje žiadna letecká možnosť. Máme obmedzený počet špeciálnych zbraní, ktoré sme už použili. A ak by sme opäť prešli do ofenzívy s leteckou silou, spotrebovali by sme viac týchto rakiet a špeciálnych zbraní. Takže tu nie je žiadna skutočná letecká možnosť.
Nemáme ani žiadnu pozemnú možnosť. V regióne jednoducho nie je dosť bojových jednotiek na to, aby sme mali serióznu pozemnú možnosť. A navyše, aj keby sme mali oveľa viac pozemných síl, ktoré by vstúpili do Iránu, invázia do Iránu s pozemnou armádou by bola mimoriadne hlúpa a nefungovala by. To je, mimochodom, dôvod, prečo sa dnes spoliehame na námorníctvo.
Každá armáda má tri veľké nástroje, z ktorých si môže vybrať. Prvým je námorníctvo. Druhým je letectvo. A tretím je pozemná armáda. My tu nemáme žiadnu pozemnú možnosť. Vojnu sme začali s letectvom a bombardovaním Iránu. A to nefungovalo. A preto sme tam, kde sme dnes. Obrátili sme sa na námornú možnosť. A o tom je táto blokáda. Neznamená to však, že sa tento konflikt skončí za priaznivých podmienok. Nemáme tu teda žiadnu vojenskú možnosť.
Zároveň je tu ekonomická stránka tejto situácie, ktorá je v mnohých ohľadoch dôležitejšia ako tá vojenská, pretože škody, ktoré to spôsobuje svetovej ekonomike, sú obrovské. Prezident Trump má preto hlboký záujem na okamžitom urovnaní tohto konfliktu. Preto si myslím, že motivácia viesť nejaké rokovania je veľmi veľká. Veľkým problémom, ktorému prezident čelí, je však to, že musí jednať s Izraelčanmi. A Izraelčania nechcú urovnanie. Trump chce urovnanie. Izrael nechce urovnanie.
Izrael bez USA nedokáže dosiahnuť nič. Ak Spojené štáty uzavrú nejaké vážne prímerie alebo mier, čo vôbec môžu Izraelčania spraviť? Zaútočia na Irán na vlastnú päsť s rizikom zničenia svojej krajiny?
Nie. Pamätajte, že Izraelčania a Američania spoločne nedokázali poraziť Irán. Ak hodnotíte, kto doteraz vyhral vojnu, je úplne jasné, že doteraz vyhrali Iránci. Nedosiahli sme žiadny z našich cieľov. A navyše sme stratili kontrolu nad Hormuzským prielivom v prospech Iránu. Spojené štáty a Izraelčania sú teda dnes na tom horšie, ako sme boli pred začiatkom vojny. Jednoducho sme nedosiahli žiadne ciele.
Ak teda Spojené štáty a Izraelčania spoločne nedokázali dosiahnuť ciele, Izraelčania to sami nedokážu. Ale to, čo Izraelčania chcú, je, aby sme zostali v boji. Chcú, aby sme na Irán naďalej útočili a dúfajú, že v priebehu dlhšieho obdobia Irán ochromíme do tej miery, že bude výrazne oslabený. To je to, čo chcú. Trump však chce túto situáciu čo najskôr ukončiť. Vie, že škody, ktoré to spôsobuje medzinárodnej ekonomike, a škody, ktoré by mohli nastať, ak to bude pokračovať, si vyžadujú uzavretie dohody. Ale opäť naráža na odpor Izraelčanov.
Veľvyslanec USA pri OSN Mike Waltz hovorí veľmi bojovne, skôr ako politik než diplomat, ale to je jeho štýl. Použil frázu „eskalovať, aby sa deeskalovalo”. Tiež argumentoval, že ničenie mostov a elektrární nie je vojnový zločin, citujem jeho výrok:
„Všetky možnosti sú na stole. Prezident je pripravený eskalovať, aby deeskaloval. Myslel to vážne, keď povedal, že z Hormuzského prielivu nevyjde nič, čo by prospelo Iránu. A navyše minister Bessent vyhlásil operáciu Economic Fury (Ekonomická zúrivosť), v rámci ktorej sme pripravení uvaliť sekundárne sankcie na banky, ktoré realizujú transakcie s nelegálnymi iránskymi ropnými dolármi. Takže skutočne vyvíjame maximálny tlak na každý aspekt iránskej ekonomiky. A v určitom momente Irán prejaví trochu zdravého rozumu a pragmatizmu a povie, že už má dosť tejto jadrovej posadnutosti.“
A ďalej: „Dúfam, že sa nebudeme musieť vrátiť k vojenskej možnosti. Ale prezident Trump sa vyjadril veľmi jasne. A mimochodom, mosty a elektrárne, ktoré prevádzkujú Islamské revolučné gardy (IRGC), ktoré riadia celú armádu, sú absolútne legitímnymi vojenskými cieľmi, nielen teraz, ale boli nimi aj v minulosti. Predstava, že útok na ne je nejaký druh vojnového zločinu, je falošná, nepravdivá a smiešna.“ Koniec citátu.
Je vojnovým zločinom vyhrážať sa útokom na civilnú infraštruktúru. Mal by to vedieť.
Áno. Waltz si myslí, že môžeme potrestať Irán do tej miery, že jednoducho zdvihne ruky a vzdá sa. Stačí, ak budeme tvrdší. S týmto postojom sú dva problémy.
Prvý je, že Spojené štáty a Izrael predstavujú pre Irán existenciálnu hrozbu. A pretože predstavujeme existenciálnu hrozbu, Iránci budú bojovať do posledného človeka. Nevzdajú sa. Budú bojovať ako divé psy.
Druhým problémom je, že pri eskalácii konfliktu majú Iránci výhodu. Ľudia ako Waltz to nechápu. Predstava, že budeme v Iráne bombardovať elektrárne a oni tam budú len sedieť, znášať to a nakoniec zdvihnú ruky, nie je seriózny argument. Oni budú reagovať. A majú schopnosť spôsobiť nám obrovské problémy.
Medzinárodná ekonomika je už teraz v hlbokých problémoch. Sme na Titaniku a smerujeme k ľadovcu. Je potrebné niečo urobiť, aby sa to zastavilo. Prezident Trump to chápe. Ale ak zvýšite stávku, Iránci na oplátku tiež zvýšia stávku. A kam nás to dostane? Dostane nás to do oveľa horšej situácie, pokiaľ ide o medzinárodnú ekonomiku. A ako som povedal na začiatku, nedonútime ich, aby sa vzdali. Takže nemáme možnosť eskalovať, aby sme deeskalovali. Ak budeme eskalovať, spôsobíme si obrovské problémy.
Iránskej lodi, ktorú zastavilo americké námorníctvo a na ktorú nastúpili vojaci – neviem, či to boli námorníci alebo mariňáci –, zničili motory a potom ju ukradli. Bola to nákladná loď, nie tanker. A bola prázdna. Čo sa stane, ak to urobia čínskej lodi s troma alebo štyrmi miliónmi barelov ropy?
Otázka potom je: pošlú Číňania so svojimi tankermi vojenský sprievod? Pošlú lode, aby eskortovali tie čínske lode? Alebo na lode umiestnia zbrane, prenosné protilietadlové raketové systémy (MANPADS) a guľomety, ktoré dokážu zostreliť vrtuľníky, ktoré sa pokúsia na nich pristáť? Číňania majú viaceré možnosti. Nemyslím si, že budú len nečinne stáť a nechajú nás, aby nám to dlhodobo prešlo. Takže tu existuje naozaj vážne riziko eskalácie.
Domnievam sa, že ak Číňania pošlú vojenské eskorty so svojimi tankermi alebo nákladnými loďami alebo ich vyzbroja, Spojené štáty ustúpia. Spojené štáty nechcú konflikt s Číňanmi. Čím dlhšie však táto vojna trvá, tým väčšie je riziko, že sa do nej zapoja Číňania a dokonca aj Rusi. Číňania a Rusi majú totiž veľký záujem na tom, aby Irán túto vojnu vyhral. A pomáhajú Iráncom. A keď vojna skončí, budú Iráncom naďalej pomáhať, pretože tu máme situáciu, kde na jednej strane stoja Irán, Severná Kórea, Čína a Rusko a na druhej strane Spojené štáty a Izrael.
Videli ste nejaké dôkazy o tom, že by Izrael uznal, že nedosiahol svoje vojenské ciele a je nepravdepodobné, že ich dosiahne? Tá istá otázka platí aj pre americké uznanie, nie Trumpove výroky, pretože ten hovorí veci, ktoré sú odtrhnuté od reality, ale uznanie zo strany amerických úradníkov a orgánov štátu.
Pravdepodobne takmer každý, kto zastáva vedúcu pozíciu v Spojených štátoch aj v Izraeli, si uvedomuje, že sa nám doteraz nepodarilo dosiahnuť naše ciele. To je úplne jasné. Zaujímavá otázka znie: čo ďalej? Takmer všetci Izraelčania chcú, aby Spojené štáty v tejto vojne pokračovali. Chcú, aby sme spolu s nimi spustili masívnu bombardovaciu kampaň proti Iránu a naďalej túto krajinu drvili.
Tu v Spojených štátoch by som sa stavil, že väčšina poradcov prezidenta Trumpa by túto vojnu rada ukončila. Izraelčanov vnímajú ako obrovský problém. Ale ako viete, v rámci americkej vlády pôsobia viacerí pro-izraelskí ľudia ako Kushner, Steve Witkoff či dokonca Michael Waltz. Vo všeobecnosti ich označujeme za neokonzervatívcov. Ale neokonzervatívci – to je eufemizmus pre prosionistické sily v Spojených štátoch. A v podstate sa riadia izraelskou líniou.
To je problém, ktorému čelí Trump. Trump je uväznený medzi dvoma mocnými silami. Na jednej strane je nevyhnutné túto vojnu ukončiť, aby sa zastavilo krvácanie v medzinárodnej ekonomike. Na druhej strane sú však Izraelčania a ich veľmi mocní podporovatelia tu v Spojených štátoch. A myslím si, že sa to odráža v komentároch Mika Waltza.
Venujú sa Spojené štáty v súčasnosti nejakej serióznej diplomacii?
Skôr nie. Mimochodom, vidieť to na prípade Ukrajiny. Spomeňte si, že prezident Trump povedal, že keď nastúpi do úradu, ukončí vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom zo dňa na deň. Sľúbil, alebo povedal, že je veľká šanca, že ju ukončí ešte skôr, ako sa nasťahuje do Bieleho domu. Totálne zlyhal.
Keď sa pozriete na to, ako sme sa správali v priebehu rokovaní, môžete si len škrabkať hlavu a povedať si: „Má Trumpova administratíva vôbec potuchy o tom, ako viesť diplomaciu?“ Mne to rozhodne tak nepripadá. To je to, čo vidím v prípade Ukrajiny a Ruska.
Keď sa potom pozriete na to, čo sa deje v súvislosti s Iránom, pripadá mi to rovnaké. Je veľmi ťažké zistiť, čo má administratíva za lubom. Stačí si spomenúť na prímerie, o ktorom sa rokovalo. V prímerí chýbali dve kľúčové veci. Jednou bolo, že sme museli dosiahnuť, aby Izraelčania a Hizballáh súhlasili s prímerím. A potom sme museli presvedčiť Iráncov, aby otvorili Hormuzský prieliv. To boli dva posledné kúsky skladačky potrebné na dosiahnutie prímeria. Takže minulý piatok, 17. apríla, to vyzeralo, že medzi Izraelom a Hizballáhom bude 10-dňové prímerie. A potom Iránci povedali, že otvoria prieliv. To bolo 17. apríla. Skoro ráno 18. apríla to tu v Chicagu vyzeralo tak, že majú všetky zložky prímeria na mieste. Ale čo urobil prezident Trump? Odmietol zrušiť americkú blokádu Hormuzského prielivu. A nie je prekvapením, že Iránci zmenili smer a opäť zaviedli blokádu. A keď to sledujete, môžete si len povedať: čo si prezident Trump myslí? Chcel dosiahnuť prímerie. Mal prímerie na dosah ruky. Ale zdravý rozum vám hovorí, že ak udržíte americkú blokádu Hormuzského prielivu, čo je blokáda Iránu, a zabránite iránskej rope prechádzať cez prieliv, Iránci potom znovu zavedú blokádu a vy ste späť na začiatku.
A cena benzínu na čerpacích staniciach v USA bude naďalej stúpať.
Presne tak. To je ďalší kľúčový rozmer tejto situácie. Doteraz sme umožňovali, aby sa iránska ropa dostala na svetový trh, pretože to bolo v našom záujme – udržať ceny ropy nízke. Ale ak udržíte americkú blokádu Iránu, tá iránska ropa sa na svetové trhy nedostane. To jednoducho nedáva žiadny zmysel. A navyše, ak má dôjsť k prímeriu, ak majú prebehnúť rokovania tento týždeň, nebolo by rozumné prejaviť dobrú vôľu zrušením blokády Iránu? Ale nie, to sme neurobili. Len si škrabem hlavu a hovorím si, že nerozumiem, aká je tu stratégia. Nedokážem si predstaviť žiadnu vierohodnú stratégiu, ktorá by vysvetlila, prečo má udržanie blokády zmysel.
Kalifornský kongresman Ro Khanna sa tak trochu vysmieva teórii Mika Waltza o „eskalácii, aby sa deeskalovalo“, citujem jeho slová:
„Hovorili, že chcú eskalovať, aby mohli deeskalovať. Eskalovali to až k zničeniu. Pápež karhá Ameriku za možné vojnové zločiny. Prezident, ako ste poukázali, hrozí zničením všetkých elektrární. Nemyslel som si, že sa niekedy dostaneme až do tohto bodu. Hormuzský prieliv je teraz zablokovaný. To sa pred vojnou nikdy nestalo. Čo sme dosiahli? Cena benzínu stúpla z 2,30 dolára na štyri doláre za galón. Irán má teraz tvrdší režim, ako sme práve počuli, a všetci naši spojenci, ako napríklad Spojené arabské emiráty, sú zasiahnutí. Spôsobili sme spúšť a pápež nás karhá.“ Koniec citátu.
Ťažko nesúhlasiť. Ro Khanna bol, mimochodom, mojím študentom, keď študoval na Chicagskej univerzite.
Dobre sa učil. (Smiech.)
Nie som si istý, či som mal až taký veľký vplyv, ale zdá sa mi, že všetko, čo povedal, dáva mimoriadne dobrý zmysel.
Hovoriac o dobrom zmysle, Tucker Carlson so svojím bratom Buckleym Carlsonom lamentuje nad pomocou, ktorú poskytli prezidentovi Trumpovi, keď kandidoval v roku 2024 – klobúk dole pred ním:
Tucker Carlson: „Ty, ja a všetci ostatní, ktorí sme ho podporovali – ty si mu písal prejavy. Ja som za neho robil kampaň. Myslím, že sme v tom zapletení.“
Buckley Carlson: „Áno.“
Tucker Carlson: „Nestačí povedať ‚zmenil som názor‘ alebo ‚to je zlé, končím‘. Možno len v malom, ale v skutočnosti ty, ja a milióny ľudí ako my sme dôvodom, prečo sa to práve teraz deje.“
Buckley Carlson: „Áno.“
Tucker Carlson: „Myslím si teda, že je to moment, keď sa musíme vyrovnať s vlastným svedomím. Bude nás to trápiť ešte dlho. Mňa určite. A chcem povedať, že je mi ľúto, že som ľudí zavádzal. Nebolo to úmyselné. To je všetko.“
Keď robil kampaň pre Trumpa, Trump odmietol mantru neokonzervatívcov a povedal, že nikdy neurobí to, čo teraz urobil. Nie je to chyba Tuckera Carlsona, ale klaniam sa mu za túto emocionálnu intelektuálnu úprimnosť.
Chcel by som len povedať, že hoci som nevolil Trumpa a v žiadnom prípade nie som jeho podporovateľom, ale keď nastúpil, vzhľadom na všetko, čo povedal počas kampane, som si myslel, že sa v oblasti zahraničnej politiky nebude správať tak, ako sa správa teraz. A myslím si, že všetci vaši pravidelní hostia mali voči prezidentovi Trumpovi v oblasti zahraničnej politiky veľa dobrej vôle hneď po tom, ako sa nasťahoval do Bieleho domu.
Áno, lebo sme verili tomu, čo hovoril.
Presne tak. Loby však nakoniec začne pôsobiť na všetkých našich prezidentov, všetkých našich lídrov, a v podstate ich prinúti, aby sa podriadili. To nás vracia k predchádzajúcej konverzácii, ktorú sme mali o tom, čo sa stalo pred rokovaniami v Islamabade. Pamätáte si, že to vyzeralo, že Trump bude rokovať na základe iránskeho 10-bodového plánu. A potom to všetko išlo do koša. A potom sa objavili správy, že keď J.D. Vance skutočne rokoval v Islamabade, jeho pozícia sa počas rokovaní vyostrila, keď hovoril s Netanjahuom a s Trumpom a spol., ktorí zrejme tiež hovorili s Netanjahuom. Vidíte teda obrovskú moc, ktorú má loby na našich lídrov. A práve to sa stalo prezidentovi Trumpovi.
A Tucker to, samozrejme, úplne chápe, pretože teraz plne rozumie, aká mocná je loby. A plne chápe, rovnako ako vy a ja, že Izrael a loby sú obrovským bremenom, ktoré našim lídrom visí na krku.
Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom. Vychádza so súhlasom sudcu Napolitana. Preložil Timotej Dunaj.
