Mearsheimer: Sme na Titaniku a smerujeme k ľadovcu. Záujmy Trumpa a Izraela idú proti sebe

Boli minulotýždňové rokovania medzi Američanmi a Iráncami v Islamabade len hoaxom?

Nebolo by spravodlivé nazvať ich hoaxom. Nie som si úplne istý, čo Američania vlastne robili. Prezident Trump predtým naznačil, že bude rokovať na základe iránskeho 10-bodového plánu. Keď však rokovania v Islamabade začali, J.D. Vance sa vrátil k 15-bodovému americkému plánu, ktorý obsahoval všetky maximalistické požiadavky USA. Nie div, že Iránci nemali záujem diskutovať o tých 15 amerických požiadavkách, keď Američania ignorovali 10 iránskych požiadaviek. Tieto rokovania teda nikam neviedli. Nie som si istý, prečo sme to urobili.

Asi chápete, prečo Iránci prišli k rokovaciemu stolu. Chceli svetu ukázať, že majú záujem o vyjednanie riešenia tohto konfliktu. Ale čo mali Američania za lubom, je ťažké pochopiť, aspoň pokiaľ neveríte, že v určitom momente zasiahli Izraelčania a prinútili Trumpovu administratívu prejsť od 10-bodového plánu k 15-bodovému. To je najpravdepodobnejšie vysvetlenie toho, čo sa vtedy dialo.

Inými slovami, vyzeralo to, že Trump bol ochotný rokovať na základe iránskych požiadaviek, ale potom zmenil kurz, pretože izraelská loby na neho vyvinula obrovský tlak. To je tiež možné.

V skutočnosti dokonca aj pakistanský premiér alebo náčelník generálneho štábu armády, už si nepamätám, ktorý z nich, ktorý slúžil ako sprostredkovateľ a hostiteľ, naznačil, že 10-bodový plán bol základom, na ktorom sa predbežne dohodli. Plán zahŕňal úplné prímerie v Libanone, čo znamenalo nielen voči libanonskej armáde, ale aj voči libanonskému ľudu a Hizballáhu. Trump si ho pravdepodobne neprečítal, predtým ako ho prijal, až kým o ňom nepočul od svojho priateľa v Tel Avive.

Myslím, že to tak mohlo byť. Je veľmi dôležité, keď sledujeme vývoj celej tejto situácie, aby sme pochopili, že Izraelčania a loby majú Trumpa v hrsti. A Trump má obmedzený manévrovací priestor. Nemôže si robiť, čo chce. Musí sa najprv poradiť s Tel Avivom alebo Jeruzalemom a získať ich povolenie, lebo ak sa začne odkláňať od línie, vyvinie sa na neho obrovský tlak. Doposiaľ sa im podarilo udržať ho v línii.

V súvislosti s druhým kolom rokovaní, ktoré sa ešte neuskutočnilo, som v pondelok v rozhovore s Jeffrey Sachsom omylom povedal, že viceprezident je v hoteli v Islamabade. Podľa všetkého ale neopustil Washington, pretože Iránci tvrdia, že nechcú rokovať. Otázka znie, prečo by mali rokovať s USA, keď im práve zadržali a ťažko poškodili jeden z tankerov? A keď plánujú opäť priviesť na rokovania Witkoffa a Kushnera, ktorí vymysleli zákerný trik v júni a vo februári?

Opäť, jediným dôvodom, prečo by to Iránci urobili, je preukázať dobrú vôľu, pokiaľ sa teda v zákulisí nedeje niečo, čo naznačuje, že Američania sú ochotní urobiť ústupky. Môj názor na to bol po celý čas taký, že Iránci sú pri kormidle. A navyše, čím dlhšie vojna trvá a čím väčšie škody spôsobuje medzinárodnej ekonomike, tým väčšiu vyjednávaciu silu majú v týchto rokovaniach. Keby som bol na ich mieste, minulý týždeň by som nešiel do Islamabadu a určite by som tam nešiel ani teraz, pokiaľ by som nemal záruky od Američanov a Pakistancov, že Američania sú skutočne ochotní vážne rokovať na základe 10-bodového plánu. Ale opäť, podľa mňa sa tu snažia len preukázať dobrú vôľu.

Hovoril som s Mohammadom Marandim, ktorý sa narodil vo Virgínii v USA, ale je profesorom na Teheránskej univerzite. Bol súčasťou delegácie, ktorá išla do Islamabadu. A povedal mi, že všetci si mysleli, že ich na spiatočnej ceste zabijú. V dôsledku toho musel pilot na poslednú chvíľu bez akéhokoľvek oznámenia v éteri odkloniť let na iné letisko. O kom si podľa vás mysleli, že ich zabije?

Buď Izraelčania, alebo Američania. Pravdepodobne skôr Izraelčania, pretože dekapitácia je pre Izraelčanov už roky na dennom poriadku. Neustále behajú po Blízkom východe a zabíjajú vodcov. Zo strany Iráncov bolo rozumné báť sa o svoj život.

Povedali, že ak bude druhé kolo rokovaní, bude to v Moskve alebo v Pekingu, kde sa nebudú musieť báť útoku. Než opustíme túto tému, myslíte si, že sa uskutoční ďalšie kolo rokovaní?

Mimochodom, nemyslím si, že viceprezident Vance vedel, o čom hovorí. Profesor Marandi povedal, že zakaždým, keď mu položili otázku, na ktorú mohol odpovedať áno alebo nie, zavolal do Washingtonu alebo do Tel Avivu.

Vanceovo stanovisko počas rokovaní a aj pred rokovaniami v Islamabade sa zatvrdilo alebo zosilnilo. A bolo to z veľkej časti preto, že Izraelčania a loby vyvíjali tlak na Spojené štáty a na Vancea, aby požadovali naozaj tvrdú dohodu s Iráncami. Samozrejme, Iránci by s tým nesúhlasili. Takže celý proces zlyhal.

Vaša otázka o tom, kam smerujeme, je veľmi zaujímavá. Nevsadil by som na to veľa peňazí, pretože je ťažké si byť istý akýmkoľvek úsudkom, keď je v tom zapojený Trump, ale stavil by som sa, že rokovania sa uskutočnia.

Američania, napriek všetkým vyhrážkam prezidenta Trumpa, nemajú záujem o eskaláciu konfliktu. Nemyslím si, že vyhráme, ak budeme eskalovať konflikt. Ako som už spomenul, Iránu sa oplatí predlžovať vojnu. A ak budeme eskalovať konflikt, z dlhodobého hľadiska to bude v prospech Iránu. Čo budeme robiť, ak eskalujeme konflikt? Budeme opäť používať vzdušnú silu na bombardovanie Iránu? O tom hovorí prezident Trump. Nemáme už veľa vojenských cieľov, ktoré by sme mohli zasiahnuť. Takže by sme museli zasiahnuť civilnú infraštruktúru. Museli by sme zasiahnuť elektrárne a energetické systémy. A konečným výsledkom by bolo, že by podnikli odvetné kroky.

Druhá strana má schopnosť podniknúť odvetné kroky. Odpovedali by uzavretím Červeného mora a ešte viac by obmedzili prechod cez Hormuzský prieliv. Navyše by zaútočili na ciele v Saudskej Arábii a v ostatných štátoch Perzského zálivu. A to by malo z dlhodobého hľadiska katastrofálne dôsledky pre svetovú ekonomiku, a teda aj pre Spojené štáty. Jednoducho tu neexistuje žiadna letecká možnosť. Máme obmedzený počet špeciálnych zbraní, ktoré sme už použili. A ak by sme opäť prešli do ofenzívy s leteckou silou, spotrebovali by sme viac týchto rakiet a špeciálnych zbraní. Takže tu nie je žiadna skutočná letecká možnosť.

Nemáme ani žiadnu pozemnú možnosť. V regióne jednoducho nie je dosť bojových jednotiek na to, aby sme mali serióznu pozemnú možnosť. A navyše, aj keby sme mali oveľa viac pozemných síl, ktoré by vstúpili do Iránu, invázia do Iránu s pozemnou armádou by bola mimoriadne hlúpa a nefungovala by. To je, mimochodom, dôvod, prečo sa dnes spoliehame na námorníctvo.

Každá armáda má tri veľké nástroje, z ktorých si môže vybrať. Prvým je námorníctvo. Druhým je letectvo. A tretím je pozemná armáda. My tu nemáme žiadnu pozemnú možnosť. Vojnu sme začali s letectvom a bombardovaním Iránu. A to nefungovalo. A preto sme tam, kde sme dnes. Obrátili sme sa na námornú možnosť. A o tom je táto blokáda. Neznamená to však, že sa tento konflikt skončí za priaznivých podmienok. Nemáme tu teda žiadnu vojenskú možnosť.

Zároveň je tu ekonomická stránka tejto situácie, ktorá je v mnohých ohľadoch dôležitejšia ako tá vojenská, pretože škody, ktoré to spôsobuje svetovej ekonomike, sú obrovské. Prezident Trump má preto hlboký záujem na okamžitom urovnaní tohto konfliktu. Preto si myslím, že motivácia viesť nejaké rokovania je veľmi veľká. Veľkým problémom, ktorému prezident čelí, je však to, že musí jednať s Izraelčanmi. A Izraelčania nechcú urovnanie. Trump chce urovnanie. Izrael nechce urovnanie.

Izrael bez USA nedokáže dosiahnuť nič. Ak Spojené štáty uzavrú nejaké vážne prímerie alebo mier, čo vôbec môžu Izraelčania spraviť? Zaútočia na Irán na vlastnú päsť s rizikom zničenia svojej krajiny?

Nie. Pamätajte, že Izraelčania a Američania spoločne nedokázali poraziť Irán. Ak hodnotíte, kto doteraz vyhral vojnu, je úplne jasné, že doteraz vyhrali Iránci. Nedosiahli sme žiadny z našich cieľov. A navyše sme stratili kontrolu nad Hormuzským prielivom v prospech Iránu. Spojené štáty a Izraelčania sú teda dnes na tom horšie, ako sme boli pred začiatkom vojny. Jednoducho sme nedosiahli žiadne ciele.

Ak teda Spojené štáty a Izraelčania spoločne nedokázali dosiahnuť ciele, Izraelčania to sami nedokážu. Ale to, čo Izraelčania chcú, je, aby sme zostali v boji. Chcú, aby sme na Irán naďalej útočili a dúfajú, že v priebehu dlhšieho obdobia Irán ochromíme do tej miery, že bude výrazne oslabený. To je to, čo chcú. Trump však chce túto situáciu čo najskôr ukončiť. Vie, že škody, ktoré to spôsobuje medzinárodnej ekonomike, a škody, ktoré by mohli nastať, ak to bude pokračovať, si vyžadujú uzavretie dohody. Ale opäť naráža na odpor Izraelčanov.

Veľvyslanec USA pri OSN Mike Waltz hovorí veľmi bojovne, skôr ako politik než diplomat, ale to je jeho štýl. Použil frázu „eskalovať, aby sa deeskalovalo”. Tiež argumentoval, že ničenie mostov a elektrární nie je vojnový zločin, citujem jeho výrok:

„Všetky možnosti sú na stole. Prezident je pripravený eskalovať, aby deeskaloval. Myslel to vážne, keď povedal, že z Hormuzského prielivu nevyjde nič, čo by prospelo Iránu. A navyše minister Bessent vyhlásil operáciu Economic Fury (Ekonomická zúrivosť), v rámci ktorej sme pripravení uvaliť sekundárne sankcie na banky, ktoré realizujú transakcie s nelegálnymi iránskymi ropnými dolármi. Takže skutočne vyvíjame maximálny tlak na každý aspekt iránskej ekonomiky. A v určitom momente Irán prejaví trochu zdravého rozumu a pragmatizmu a povie, že už má dosť tejto jadrovej posadnutosti.“

A ďalej: „Dúfam, že sa nebudeme musieť vrátiť k vojenskej možnosti. Ale prezident Trump sa vyjadril veľmi jasne. A mimochodom, mosty a elektrárne, ktoré prevádzkujú Islamské revolučné gardy (IRGC), ktoré riadia celú armádu, sú absolútne legitímnymi vojenskými cieľmi, nielen teraz, ale boli nimi aj v minulosti. Predstava, že útok na ne je nejaký druh vojnového zločinu, je falošná, nepravdivá a smiešna.“ Koniec citátu.

Je vojnovým zločinom vyhrážať sa útokom na civilnú infraštruktúru. Mal by to vedieť.

Áno. Waltz si myslí, že môžeme potrestať Irán do tej miery, že jednoducho zdvihne ruky a vzdá sa. Stačí, ak budeme tvrdší. S týmto postojom sú dva problémy.

Prvý je, že Spojené štáty a Izrael predstavujú pre Irán existenciálnu hrozbu. A pretože predstavujeme existenciálnu hrozbu, Iránci budú bojovať do posledného človeka. Nevzdajú sa. Budú bojovať ako divé psy.