Sachs: Zažívame úplný odklon od prikázania „Nezabiješ“
Stratili sme akúkoľvek sebakontrolu. Americký ľud stratil akúkoľvek kontrolu nad vojenským aparátom.
Včera v pondelok 20. apríla pristál viceprezident JD Vance so svojimi kolegami v Islamabáde, zatiaľ čo iránski vyjednávači neopustili Teherán. Možno im to zazlievať?
Nie, vôbec nie. Vidíme, čo sa deje, a je to tak bizarné, až je to primitívne. Nikto z nás by sa tak nesprával. Je to len arogancia moci, ktorá vedie Spojené štáty k takémuto správaniu.
Poďme si len zrekapitulovať posledných pár týždňov.
Bolo dosiahnuté prímerie. Bolo jasné, čo to znamená. Všetka streľba by sa mala zastaviť. Izrael by mal zastaviť svoje útoky v Libanone. Spojené štáty a Izrael by mali prestať bombardovať Irán. Irán by mal prestať s odvetnými údermi v Perzskom zálive a proti Izraelu. To je prímerie. Hneď ako sa to stalo, Izrael spustil v Bejrúte kobercové bombardovanie. A Iránci reagovali: „Veď máme mať prímerie.“ Američania povedali: „Nie, nevzťahuje sa na Libanon.“ Pakistanský sprostredkovateľ potom povedal: „Prepáčte, ale vzťahuje sa na Libanon.“
Keď teda útoky na Libanon pokračovali, Iránci povedali: „No, pozrite, prímerie teda nemáme. Uzavreli sme Hormuzský prieliv.“ Potom Trump povedal: „Dobre, my spustíme blokádu Iránu.“ Potom Trump zrejme povedal Netanjahuovi: „Zastav útoky, aby sme sa mohli vrátiť k prímeriu.“ Takže Izrael po masovom zabíjaní nevinných ľudí a bombardovaní Bejrútu zastavil bombardovanie. Potom Iránci povedali: „Fajn, otvoríme Hormuzský prieliv.“ Potom Trump povedal: „Ale blokádu aj tak ponecháme.“ Neuveriteľné. Niečo neuveriteľné.
Čo to celé znamená, čo to je? Nie je za tým žiadny princíp. Len vulgárna americká arogancia.
Všetko sa pokazilo, lebo Spojené štáty nedokážu dodržať žiadnu dohodu dlhšie ako minútu, pretože mentalita Spojených štátov je: „Prečo by sme s nimi mali rokovať? Sme predsa Spojené štáty. Oni sa musia vzdať.“ To je všetko. Je to také jednoduché. Všetko ostatné je fraška.
A tak teraz Spojené štáty udržali blokádu a zaútočili na iránske plavidlo, alebo ho obsadili. Zrejme teda ako prví spustili paľbu. V každom prípade použili armádu na vynútenie tejto blokády. A potom hovoria, že chcú rokovať s Iránom. Aké rokovania? A mimochodom, celý zmysel prímeria spočíval v tom, že Trump napísal: „Iránsky 10-bodový plán je dobrý základ pre rokovania.“ Následne to Spojené štáty už ani raz nespomenuli, lebo to, čo Trump vtedy povedal, je bezvýznamné.
O chvíľu povieme niečo iné, lebo sme USA. Nemusíte brať nikoho iného vážne. A predseda iránskeho parlamentu, samozrejme, vo svojom slávnom tweete uviedol, že Trump vo svojom príspevku sedemkrát klamal, keď robil vyhlásenia o tom, čo by Iránci urobili. To je psychologická hra strany, ktorá druhú stranu považuje za nič. Celá idea politiky Spojených štátov je diktovať, prevziať kontrolu nad Iránom.
Zaujímavé je, že Trump urobil veľmi výstižné vyhlásenie, ktoré nebolo správne pochopené. Povedal, že urobil to, čo sa nepodarilo urobiť posledným siedmim prezidentom za posledných 47 rokov. Postavil sa proti Iránu. Zaujímavé vyhlásenie. Pred 47 rokmi sa Irán oslobodil od americkej imperiálnej nadvlády. Spojené štáty v roku 1953 zriadili v Iráne akúsi kolóniu. Zvrhli vládu a potom podriadili Irán policajnému štátu, ktorý USA podporovali. Bol to policajný štát iránskeho šacha. V roku 1979 Iránci uskutočnili revolúciu a oslobodili sa od americkej kontroly. Trump teda hovorí, že chce len získava späť kontrolu spred 47 rokov. Nehovorí o tom, že Iránci minulý mesiac s niečím nesúhlasili, ani nehovorí o jadrovej otázke. O tých veciach sa pred 47 rokmi nerokovalo. Trump si myslí, že rieši problém spred 47 rokov, nie žiadnu z konkrétnych otázok, o ktorých sa údajne rokuje.
Jedinou vecou, o ktorú skutočne ide z pohľadu USA, je myšlienka, že Irán mal tú drzosť oslobodiť sa od americkej ríše. Irán sme mali pod kontrolou od roku 1953 do roku 1979 a potom mali tú drzosť vymaniť sa. A Trump to napraví, lebo hovorí, že žiadny prezident od roku 1979 nebol pripravený to riešiť. Nejde o jadrovú otázku, tá vtedy neexistovala, ani o žiadne iné otázky. Ide v podstate o surovú moc. Spojené štáty odmietajú nechať Irán existovať nezávisle.
Izrael chce zvrhnúť režim, aby vybudoval takzvaný Veľký Izrael, čo je, mimochodom, katastrofa pre Blízky východ aj pre izraelský ľud. A o tom to celé je. Ide o skúšku sily. Nejde o žiadnu konkrétnu otázku, ako tvrdia Spojené štáty.
Všetko je to deprimujúce. Myslíte si, že Netanjahu a Trump si uvedomili, že vojna bola neúspechom? Že nedôjde k zmene režimu, k oslabeniu iránskych spojencov, ani k vyradeniu iránskych balistických rakiet?
Je to len môj odhad, ale neuvedomili si to. Podľa mňa chcú ďalšie kolo. Vraciame sa k horúcej vojne a možno ešte ničivejšej, ako bola tá, ktorá v posledných týždňoch zabila tisíce ľudí. Vojna sa stala takmer doslova videohrou pre ľudí, ktorí sú momentálne pri moci. Nezaujímajú ich stratené životy. V Spojených štátoch nebola ani jedna nanosekunda, počas ktorej by ktorýkoľvek americký politik, nieto prezident Spojených štátov alebo náš bezduchý minister vojny, vyjadril akýkoľvek smútok nad zabitím školáčok v prvý deň, na ktoré, mimochodom, podľa všetkého zaútočili s pomocou Palantiru, od ktorého som nepočul ospravedlnenie za ich masovú vraždu spáchanú ich programom umelej inteligencie. Takže to berú ako videohru. Zabíjanie ľudí berú ako to, čo treba robiť. Veď sú veľmoc. Veď majú skvelé systémy umelej inteligencie. Musia ich otestovať. Musia otestovať ich drony, ich zameriavacie systémy, Anduril, so všetkými jeho vnútornými investormi, a Palantir. To sa odohráva vo vnútri Bieleho domu. Pre nich je to videohra. Takže pochybujem, že to skončí, pokiaľ sa Irán nevzdá, čo si nemyslím, že urobí.
Je to všetko tak deprimujúce.
Áno. Je to preto, že sme opustili akúkoľvek normálnu morálku, akýkoľvek zmysel. Samozrejme, veď máme prezidenta Spojených štátov, ktorý sa dopúšťa pohŕdavých, vulgárnych útokov na pápeža. V súčasnosti sme vo Washingtone opustili akúkoľvek základnú slušnosť. Títo ľudia sú násilníci. Nedisponujú žiadnymi ľudskými citmi. Hrajú hry. Doslova hrajú videohry, s tým rozdielom, že ľudia, ktorí umierajú, nie sú postavičky na obrazovke. Sú to skutoční ľudia, muži, ženy a najmä deti. To platilo aj v Gaze. Ale žijeme v svete, kde sa na genocídu spred pár mesiacov už zabudlo. To je pasé. Kto by o tom ešte chcel hovoriť? Je to teda mimoriadne nebezpečné, takýto úplný odklon od najzákladnejšej morálky a prikázania „Nezabiješ“.
Myslíte si, že Netanjahu a Trump pripravujú ďalšiu veľkú vzdušnú inváziu?
Určite sa pripravujú. Či to urobia, neviem. Ale neposielali by tam za obrovské náklady skupiny lietadlových lodí a desiatky tisíc amerických vojakov a všetku tú muníciu. A to tam teraz prúdi každý deň. Takže sa určite pripravujú.
Obávam sa, že dôjde k najhoršiemu, lebo vidím, že nikto vo Washingtone sa momentálne nespráva ani len trochu čestne a slušne. Nikto nehovorí pravdu. Nikto nelamentuje nad smrťou, vulgárnosťou, lžami, podnecovaním k vojne. To všetko je teraz považované za normálne. A keď tam nasadíte desaťtisíce vojakov a máte tam tri skupiny lietadlových lodí, pričom ďalšia tam práve teraz pláva, a keď náš prezident opäť prepadá úplnej vulgárnosti a hovorí o ničení, ktoré rozpúta, keď máte Netanjahua, ktorý je, mimochodom, veľmi skazený človek, ktorý hovorí o desiatich ranách, ktoré uvalil na Irán – to bolo jeho posolstvo na Veľkú noc – ako si môže niekto myslieť, že sa to jednoducho upokojí? Nestane sa to.
Stratili sme akúkoľvek základnú sebakontrolu. Americký ľud stratil akúkoľvek kontrolu nad vojenským aparátom. A vojnoví štváči stratili akúkoľvek sebakontrolu a neprejavujú ani náznak morálky, len citujú Bibliu, aby ospravedlnili vraždenie.
Je toto typické pre diplomaciu v OSN? Citujem:
Mike Waltz: „Dúfam, že sa nebudeme musieť vrátiť k vojenskej možnosti. Ale prezident Trump sa vyjadril veľmi jasne. A mimochodom, mosty a elektrárne, ktoré prevádzkujú Islamské revolučné gardy (IRGC), ktoré riadia celú armádu, sú absolútne legitímnymi vojenskými cieľmi, nielen teraz, ale boli nimi aj v minulosti. Predstava, že útok na ne je nejaký druh vojnového zločinu, je falošná, nepravdivá a smiešna.“ Koniec citátu.
Aj keby išlo len o mosty a elektrárne, je to úplne nezákonné. Je to v úplnom rozpore so všetkým medzinárodným právom, medzinárodnými normami, morálkou, ako aj s opatrnosťou a základným zdravým rozumom. V medzinárodnom práve je to, čo práve povedal pán Waltz, samo osebe nezákonné. Nemôžete sa vyhrážať inej krajine použitím sily. Vyhrážať sa. Určite nemôžete použiť silu proti inej suverénnej krajine, okrem sebaobrany v prípade ozbrojeného útoku. Toto sú najzákladnejšie ustanovenia Charty OSN. Článok 2, odsek 4 hovorí, že žiadna krajina nemôže použiť silu ani sa vyhrážať silou proti inej krajine. A článok 51 hovorí, že jediné legitímne použitie sily je v sebaobrane. A to sa už desaťročia chápe a vykladá tak, že je to v prípade ozbrojeného útoku na krajinu. Takže tu máme amerického veľvyslanca, ktorý nepozná ani prvé slová Charty OSN. To je v súčasnosti bežné. A potom cituje právne predpisy.
To, čo povedal, bolo nezákonné – vyhrážať sa Iránu zničením mostov a elektrární. Na akom základe? Že Spojené štáty to môžu urobiť. To je jediný základ. Nie je to právny základ. Nie je to morálny základ. Nie je to ani rozumný základ, pretože Irán bude reagovať a spôsobí spúšť. A svet bude trpieť. Celý svet bude strašne trpieť. A toto je teraz znormalizované správanie nášho režimu.
Text je prepisom rozhovoru, ktorý vyšiel ako podcast Judging Freedom. Krátené. Preložil Timotej Dunaj.