„Absolútne domotaný“. Korčok ukázal, prečo ľudia ako on prehrali voľby
Takéto referendum nebolo… Povedal Korčok o referende, ktoré zmobilizovalo viac ako milión voličov.
Podpredseda PS mal v nedeľu v TA3 menšiu nehodu. Šutajovi Eštokovi vyčítal, že je absolútne nekompetentný, domotaný a dezorientovaný, lebo hovorí o hlasovaní v referende, ktoré napokon nebolo.
Reč bola o referende, ktoré riešilo možnosť predčasných volieb. Vyhlásené bolo v novembri 2022. Konalo sa v januári 2023.
Ako absolútne domotaný sa teda nakoniec ukázal Korčok. Nevšimol si referendum, ktoré postavilo na nohy takmer 1,2 milióna voličov.
Asi v tom nebol sám. A dá sa to pochopiť. Progresívne médiá referendum starostlivo ignorovali. Ľudia, ktorí sledujú svet cez filter SME či Denníka N, o referende veľa nevedeli. Zanikalo v okrajových krátkych správach.
A bola to chyba. Lebo to referendum už v januári 2023 ukázalo, ako môže Hegerova koalícia zhorieť v parlamentných voľbách. Pomery síl sa presúvali k Ficovej a Pellegriniho opozícii. Napriek mediálnej blokáde prišli v januári 2023 hlasovať masy nahnevaných ľudí. Išlo o počet voličov, ktorý rozhoduje, kto bude vládnuť.
Bola to prvá väčšia výstraha pre ľudí ako Korčok. A pre Hegerovu koalíciu.
Lenže málokto ju vtedy pochopil.
Exminister Korčok – ako sme videli v nedeľu – si referendum vôbec nevšímal. A jeho kolegovia, ktorí si ho všimli, nerozumeli novej realite. Smiali sa z nej. Naď a Remišová sa s úľavou natriasali od smiechu, že referendum vraj nepodporili ani len voliči Smeru a Hlasu.
Pomýlili sa.
Urobili hrubú chybu v jednoduchých počtoch. Vychádzali z povrchných správ, ktoré hlásali, že k referendu prišlo iba 27 percent voličov a preto je neplatné.
Uniklo im, že porovnávali dve neporovnateľné sústavy. Pri referendách sa uvádza percento zo všetkých voličov (aj z tých, čo nikdy nevolia). Pri volebných preferenciách sa uvádza percento iba z tých, ktorí by sa zúčastnili volieb.
Referendum nebolo platné, no bolo politicky úspešné. Zhruba 1,2 milióna ľudí sa dožadovalo predčasných volieb. Je to takmer toľko voličov, koľko stačilo v parlamentných voľbách 2023 Ficovej koalícii na väčšinovú vládu. A je to takmer toľko voličov, koľko stačilo vo voľbách 2020 Matovičovej koalícii na ústavnú väčšinu.
Dokonca je to výrazne viac voličov, ako potrebovala Zuzana Čaputová na zvolenie za prezidentku v roku 2019.
Jednoducho, v referende 2023 demonštrovala silu veľká skupina ľudí. Približne taká veľká, že môže vo voľbách rozhodnúť o víťazoch. A o novej parlamentnej väčšine.
Ak by to v Korčokovom a Hegerovom tábore vyhodnotili správne, museli by spozornieť. A brať výsledok s rešpektom. Ako dvihnutý prst veľkej, rozhodujúcej časti spoločnosti.
Namiesto toho sa však v údajnom „demokratickom tábore“ kŕmili bájkami o tom, ako Fico v referende pohorel. Prípadne ani nepostrehli, že nejaké referendum vôbec bolo.
Oslavovali. Oslavovali, lebo žili v paralelnej realite, kde sa im – a ich provojnovej atlantickej línii – vraj darilo. Cítili to tak, že sa môžu vysmievať z protivládneho tábora.
Ich prístup nebol len pomýlený, mimo základných faktov. Bol arogantný. Kritickým hlasom nadávali do opíc, zberby a zradcov, ktorých treba tvrdo potlačiť. Ako okrajových extrémistov…
Až neskôr im došlo, že urážali a hnali do kúta väčšinu spoločnosti.
Korčokovi treba uznať, že v tom čase nebol v prvej línii. A nebol ani vo vrcholovej kondícii. Ako minister skončil v lete 2022, keď SaS odišla z vlády. Potom mal rok „okno“. Nemal verejnú funkciu, zvažoval vstup do politiky. Riešil ponuku Sulíkovej SaS na volebného lídra. Popritom čakal na rozhodnutie Čaputovej. A na šancu z kategórie prezidentských.
V lete 2023 oznámil, že bude bojovať o funkciu prezidenta. Vyskúšal. Nevydalo.
V nedeľu v TA3 sa ukázalo, že doba „okna“, keď žil mimo politickej reality, sa ešte neskončila.