Veľký Orbán odišiel dverami, malý vošiel oknom. Radev vo voľbách rozmetal súperov

Zdá sa, že radosť Bruselu z vidiny jednohlasnej Európskej únie po prehre predsedu vlády Viktora Orbána v maďarských parlamentných voľbách vydržala iba niekoľko dní.

Strana konzervatívneho a euroskeptického bulharského exprezidenta Rumena Radeva totiž po nedeľňajších voľbách suverénne vedie so ziskom bezmála polovice hlasov a podľa prognóz získa absolútnu väčšinu v parlamente. Vyplýva to z takmer konečných výsledkov.

„Toto je víťazstvo nádeje nad nedôverou, víťazstvo slobody nad strachom a nakoniec, ak chcete, víťazstvo morálky,“ povedal niekdajší stíhací pilot a vrchný veliteľ bulharských vzdušných síl Radev na tlačovej konferencii v nedeľu večer, keď nabiehali jednoznačné priebežné výsledky.

Hoci je Bulharsko menšou váhovou kategóriou ako Maďarsko, triumf Radevovej strany Progresívne Bulharsko (vytvorenej len v marci), môže byť pozitívom aj z pohľadu slovenského kabinetu. Premiér Robert Fico by totiž so svojimi postojmi nemusel byť na únijnej pôde solitérom.

Viacerí analytici však sú pri paralelách medzi Orbánom a Radevom opatrní. Bulharský politik sa totiž v minulosti vyhýbal priamej konfrontácii so Západom a vo všeobecnosti sa pri účasti na zasadnutiach Európskej rady v Bruseli prispôsoboval európskemu mainstreamu. To, či v tomto ohľade prešiel vývojom, ukáže až čas.

V dôsledku veľkej odkázanosti Bulharska na európske fondy je však priestor na výraznejšiu rebéliu vopred striktne ohraničený, najmä ak Komisia tlačí na rovnicu „peniaze na poslušnosť“ čoraz viac, čo sa ukazuje aj v prípade Pétera Magyara.

Pokiaľ je reč o konkrétnych postojoch víťaza bulharských volieb, Radev v minulosti napríklad povzbudil Ukrajinu, aby sa usilovala o mier, nepodporuje posielanie zbraní Kyjevu a skonštatoval, že jeho tvrdenie, že Krym je „ruský“, jednoducho odráža strategickú realitu.

Radev je toho názoru, že obnova diplomacie s Ruskom bude nevyhnutná, a to nielen pre zaistenie novej bezpečnostnej architektúry pre Európu, ale je aj životne dôležitá v súvislosti s nákladmi na energie a konkurencieschopnosťou priemyslu. Počas kampane naznačil, že uprednostňuje lacný dovoz ropy z Ruska.

Radev je tiež výrazným kritikom Európskej únie a odporcom vstupu Sofie do eurozóny, pričom skonštatoval, že nová mena euro v krajine podnietila rast spotrebiteľských cien.

Pravdepodobný budúci premiér sa rovnako stavia proti politike EÚ v oblasti zelenej energie, ktorú považuje „vo svete bez pravidiel“ za naivnú.

Pred dvomi rokmi sa zas nedal odradiť tlakom progresívnych aktivistov a z pozície hlavy štátu podpísal legislatívu, ktorá zakazovala propagáciu LGBT agendy na školách, konkrétne „myšlienok a názorov súvisiacich s netradičnou sexuálnou orientáciou a/alebo rodovou identitou inou ako biologickou“.

Skúsený politik okrem iného presadzuje ochranu vonkajších hraníc EÚ, razantný boj proti nelegálnej migrácii a zodpovednosť medzinárodného spoločenstva pri riešení utečeneckej krízy.