Referendum, premiérova renta a základné práva a slobody

Koncom marca 2026 doručili zástupcovia politickej strany Demokrati prezidentovi Petrovi Pellegrinimu petíciu, ktorou žiadajú vyhlásiť referendum o troch otázkach. Podľa najnovších informácií má Pellegrini o nich rozhodnúť už najbližší pondelok. Viacerí ústavní právnici sa k tomuto referendu už vyjadrovali napríklad tu, tu alebo tu.

Po prečítaní (prezretí) ich názorov mám pocit, že jednej otázke nebol venovaný dostatočný priestor, pričom táto otázka je oveľa dôležitejšia než ostatné, pretože sa týka výslovne toho, o čom referendum byť nemôže – o základných právach a slobodách.

Ide o otázku číslo 2, ktorá znie: Súhlasíte so zrušením takzvanej doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v § 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v aktuálnom znení? Predtým ešte jeden disclaimer.

V nižšie uvedenej analýze mi nejde o môj názor, keďže som veľký fanúšik priamej demokracie (azda ako jediný z ústavných právnikov som nevidel problém s referendom o ruských sankciách). Myslím si, že máme ako spoločnosť, štát či právny stav čo doháňať, aby sme napĺňali práve nosný ústavný princíp demokracie, ktorý je v súčasnosti až príliš zväzovaný právnym štátom zo všetkých strán.

Škody sú privysoké – strata dôvery medzi štátom a spoločnosťou, odcudzené elity, ktoré nechápu či neriešia problémy pracujúceho obyvateľstva, strata pocitu zodpovednosti za stav vecí verejných, neschopnosť obetovať sa pre štát a tak ďalej.

V analýze nižšie predstavím slovenské ústavné limity vo vzťahu k referendu, ktoré sa týka základných práv a slobôd a ktoré každé referendum splniť musí bez ohľadu na kohokoľvek názor.

Podľa čl. 93 ods. 3 Ústavy sa referendum nemôže konať okrem iného o základných právach a slobodách. Pod týmto pojmom sa myslia všetky práva a slobody, o ktorých hovorí druhá hlava ústavy (viac ako 90) a neexistuje rozdiel medzi viac či menej dôležitými právami.

V známom referende o rodine v roku 2014, ktoré sa týkalo základných práv a slobôd, sa musel Ústavný súd vysporiadať s týmto ustanovením na podnet prezidenta Andreja Kisku. V náleze PL. ÚS 24/2014 uviedol, že pojem základných práv a slobôd nemôže byť vykladaný príliš široko, pretože by v opačnom prípade znefunkčnil celý inštitút referenda.

V tomto náleze Ústavný súd vymedzil, kedy referendum o základných právach a slobodách byť môže a stanovil tri režimy v závislosti od ingerencie referendovej otázky do štandardu práv a slobôd: (i) zvyšovanie štandardu; (ii) potvrdzovanie štandardu a (iii) znižovanie štandardu). Kým v situáciách (i) a (ii) sa referendum o základných právach konať môže, pri situácii znižovania (iii) už nie.

Vo veci PL. ÚS 24/2014 na tento prístup doplatila otázka číslo 3 v znení: Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva neboli priznané osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?

O nej sa referendum konať nemohlo, pretože podľa Ústavného súdu slovenský právny poriadok pozná inštitút blízkej osoby, z ktorého vyplývajú pre osoby v tomto vzťahu viaceré práva. Práve do tohto inštitútu by referendová otázka mohla zasiahnuť z titulu svojej nejednoznačnosti a tým by prišlo k zníženiu štandardu ochrany práva na súkromný a rodinný život.

Aj v náleze PL. ÚS 7/2021 Ústavný súd povedal, že predčasné parlamentné voľby na základe referenda by zasiahli do práva poslancov na nerušený výkon funkcie a teda by znížili štandard pasívneho volebného práva.

Toľko analýza a teraz sa poďme pozrieť na druhú referendovú otázku v roku 2026 a jej presah na základné práva a slobody

Úvahe o tom, že druhá otázka sa týka základných práv a slobôd nebol venovaný takmer žiadny priestor v slovenskom diskurze. Jediný, kto sa k nej aspoň stručne vyjadril bol podľa mojich informácií len Marián Giba, ktorý napísal: