Do konca prímeria otvárame Hormuzský prieliv, oznámil Irán

Civilná obrana južného Libanonu informovala o útoku izraelského dronu, ktorý sa odohral v čase platnosti desaťdňového prímeria medzi Izraelom a Libanonom. Ako spresnila televízia al-Džazíra, dron zacielil na motorku pohybujúcu sa v oblasti pri obci Bajt Jahún. O život prišla jedna osoba.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zároveň v piatok uviedol, že s dočasným prímerím s Libanonom súhlasil na žiadosť Spojených štátov. Zdôraznil však, že Izrael „ešte nedokončil“ svoju operáciu proti libanonskému proiránskemu hnutiu Hizballáh, pričom cieľ Izraela - rozbiť toto hnutie - „nebude dosiahnutý zajtra.“

Česko ponúkne pasívny radar na zaistenie bezpečnosti v Hormuzskom prielive, keď sa situácia v regióne upokojí, povedal v piatok novinárom český premiér Andrej Babiš.

„Ide o unikátne zariadenie, ktoré nemá nikto na svete. Je to veľmi efektívne zariadenie a práve tam by sa veľmi dobre uplatnilo,“ povedal Babiš. „Ponúkame to, v čom sme dobrí. Naša armáda mala vždy dobrý zvuk v rámci NATO,“ skonštatoval. Neskôr na sociálnej sieti X spresnil, že ide o pasívny sledovací systém DPET (Deployable Passive ESM Tracker).

Irán by považoval pokračovanie námornej blokády zo strany USA za porušenie prímeria a v odvete by mohol opäť zatvoriť Hormuzský prieliv, varoval v piatok iránsky predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Fárs.

Americký prezident Donald Trump predtým uviedol, že Teherán súhlasil s tým, že prieliv už nikdy nezatvorí, ale že americká blokáda Iránu zostane v platnosti, dokiaľ nebude úplne dokončená dohoda.

Na základe medzinárodného práva musí tranzit cez vodné cesty, ako je Hormuzský prieliv, zostať otvorený a bez poplatkov, uviedla v piatok na sieti X vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. To podľa nej lídri vyjadrili na piatkovom summite o tomto strategickom prielive.

„Akýkoľvek systém na spoplatnenie priechodu by vytvoril nebezpečný precedens pre globálne námorné trasy. Irán musí upustiť od všetkých plánov na zavedenie tranzitných poplatkov,“ napísala Kallasová.

Donald Trump si v piatok na sociálnej sieti Truth Social dáva postovací maratón. V jednom príspevku americký prezident napísal, že Irán súhlasil s tým, že už nikdy neuzavrie Hormuzský prieliv. V ďalšom Trump uviedol, že „ONI (Izrael) MAJÚ OD USA ZAKÁZANÉ BOMBARDOVAŤ LIBANON“.

Predseda vlády SR Robert Fico v piatok po summite lídrov v Paríži oznámil, že ponúkol kapacity Slovenska pri odmínovaní pobrežia Hormuzského prielivu, pokiaľ by boli nevyhnutné, ako aj skúsenosti súvisiace s vodným manažmentom -, toto všetko po skončení vojenského konfliktu v tomto regióne.

Spojené štáty rozhodnutie Iránu otvoriť Hormuzský prieliv uvítali, no ich námorná blokáda ostáva v platnosti. Vyplýva to z vyjadrení prezidenta Donalda Trumpa.

„ĎAKUJEME,“ napísal v reakcii na Arákčího oznámenie šéf Bieleho domu na svojej sieti Truth Social. V príspevku pritom namiesto Hormuzského napísal „Iránsky prieliv“ a uviedol, že „JE ÚPLNE OTVORENÝ A PRIPRAVENÝ NA BEZPROBLÉMOVÝ PRECHOD“.

Krátko nato však americký prezident zverejnil ďalší príspevok s tvrdením, že námorná blokáda, ktorú uvalili Spojené štáty na iránske prístavy v Perzskom a Ománskom zálive, zostáva v platnosti, dokiaľ nebude na „100 percent dokončená naša dohoda s Iránom“. „TENTO PROCES BY MAL PREBEHNÚŤ VEĽMI RÝCHLO, KEĎŽE VÄČŠINA BODOV JE UŽ VYROKOVANÁ,“ vyhlásil Trump.

Hormuzský prieliv je až po zvyšok trvania prímeria otvorený pre plavbu všetkých komerčných plavidiel, oznámil v piatok iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Tento krok je podľa neho v súlade s uzavretím prímeria v Libanone, ktoré by malo byť v platnosti zatiaľ desať dní, počnúc štvrtkom.

Plavba cez Hormuzský prieliv bude podľa Arákčího prebiehať koordinovanou trasou, ktorú už predtým oznámila Iránska organizácia pre prístavy a námornú dopravu (PMO). Bezpečná vstupná trasa vedie z Ománskeho zálivu smerom na sever od ostrova Lárak, zatiaľ čo výstupná trasa z Perzského zálivu južne od tohto ostrova.

Podľa AFP ale nie je bezprostredne jasné, či iránsky minister narážal na prímerie v Libanone, ktoré vstúpilo do platnosti do platnosti v noci na piatok miestneho času, alebo prímerie medzi Iránom a Spojené štáty z 8. apríla.

Izraelská operácia proti libanonskej militantnej organizácii Hizballáh ešte nie je ukončená, vyhlásil v piatok izraelský minister obrany Jisra’el Kac. Jeho vyjadrenie prišlo len niekoľko hodín po začiatku 10-dňové prímeria

„Pozemná operácia v Libanone a údery proti Hizballáhu priniesli mnoho úspechov, ale ešte nie sú ukončené,“ uviedol Kac v televíznom prejave.

Podľa jeho slov zostali na juhu Libanonu oblasti, v ktorých ešte militanti pôsobia. „Oblasť medzi bezpečnostnou zónou a líniou rieky Lítání, ktorá je v súčasnosti pod našou kontrolou, ešte nebola očistená od teroristov a zbraní,“ varoval minister. „To sa bude musieť uskutočniť buď diplomatickými prostriedkami, alebo pokračujúcou činnosťou izraelskej armády po skončení prímeria,“ dodal.

Česko ponúkne pasívny radar na zaistenie bezpečnosti v Hormuzskom prielive, keď sa situácia v regióne upokojí, povedal v piatok novinárom český premiér Andrej Babiš.

„Ide o unikátne zariadenie, ktoré nemá nikto na svete. Je to veľmi efektívne zariadenie a práve tam by sa veľmi dobre uplatnilo,“ povedal Babiš. „Ponúkame to, v čom sme dobrí. Naša armáda mala vždy dobrý zvuk v rámci NATO,“ skonštatoval.

Podľa premiéra zatiaľ nie je zrejmé, na ako dlho by Česko radar poskytlo. „To je, samozrejme, otázka debaty. Pýtal som sa aj na to, do akej miery by boli ochránení naši vojaci, pokiaľ by tam išli. Ale určite o tom bude rozhodovať parlament. Je to nejaké gesto v situácii, keď americký prezident kritizoval Európu za to, že sa nechce zapojiť do obrany Hormuzu,“ podotkol „Myslím, že to poteší našich priateľov a možno aj prezidenta (Donalda) Trumpa,“ uviedol predseda vlády.

Hizballáh uviedol, že drží „prst na spúšti“ pre prípad akejkoľvek zrady zo strany Izraela počas prebiehajúceho prímeria v Libanone.

Vo vyhlásení zverejnenom na Telegrame skupina podporovaná Iránom opísala svoje doterajšie operácie počas konfliktu a uviedla, že medzi 2. marcom a 16. aprílom vykonala 2 184 operácií proti židovskému štátu.

Hizballáh sa nezúčastnil rokovaní o prímerí, pričom Izrael namiesto toho rokoval s libanonskou vládou.

Militantná skupina v reakcii na správy o prímerí vo štvrtok vyhlásila, že „akékoľvek prímerie musí byť komplexné na celom libanonskom území a nesmie izraelskému nepriateľovi umožniť žiadnu slobodu pohybu“.

Iránsky námestník ministra zahraničných vecí uviedol, že Teherán odmieta akékoľvek dočasné prímerie a usiluje sa o komplexné ukončenie vojny v celom regióne.

V rozhovore s novinármi v rámci Diplomatického fóra v Antalyi Sajíd Chatibzadeh povedal, že akékoľvek prímerie musí zahŕňať všetky konfliktné zóny „od Libanonu po Červené more“, čo označil za „červenú čiaru“ pre Irán.