„Nevezmú nám voľby“, kričia progresívci. Tentoraz ide o veľa
Hneď na úvod priznávame, že titulok je trochu ironický. No len trochu.
Hneď na úvod priznávame, že titulok je trochu ironický. No len trochu.
Progresívci zvykli dlho zvolávať verejné protesty proti dohodám s Ruskom. Alebo za vyzbrojovanie Ukrajiny (ako kázal Boris Johnson). Ich akcie by sa dali zhrnúť pod heslo „Nevezmú nám vojnu“. Teraz prehodili platňu. Nové protesty nesú názov „Nevezmú nám voľby“.
PS postavili na nohy plány koalície zrušiť voľbu poštou. Presnejšie: ide o voľbu poštou zo zahraničia. Fico chce vraj účelovo zmeniť pravidlá tak, „aby si udržal moc“. A tomu treba zabrániť, varuje Šimečka.
Progresívci protestovali v Bratislave, Bystrici, Košiciach a ešte aj v Prahe a Bruseli.
Lídrom PS treba uznať, že im ide naozaj o veľa. Hlasovanie poštou zo zahraničia malo vo voľbách 2023 severokórejský nádych. Zahraniční Slováci dali progresívcom takmer dve tretiny hlasov.
V tejto kategórii – v poštových hlasoch – by PS získalo ústavnú väčšinu. Konkrétne 118 poslancov zo 150. Takmer 80 percent poslancov by malo dresy v dúhových farbách PS. Parlament by nemal ďaleko k jednofarebnosti.
Z pohľadu PS by to vyzeralo krásne. Z nadhľadu by to zas vyzeralo ako poplašná správa a katastrofa. Za takéto stádovité hlasovanie za ‚predpísanú stranu“ by sa nehanbil ani Kim.
Jednoducho, zahraniční voliči sú hromadne zamilovaní do PS. To je hlavný dôvod, prečo sú v PS nervózni zo zmeny pravidiel. Priznajme, že veľmi voľných pravidiel…
Takisto je to dôvod, prečo sa v koalícii chystajú zrušiť voľbu poštou. Bitka o volebné pravidlá je súčasť politického boja. Každý sa bije za také normy, aké mu vyhovujú.
Koalícii treba uznať, že má argumentačnú prevahu. Voľba zo zahraničia je v poriadku. No voľba poštou (ktorú chce koalícia rušiť) je ťažko obhájiteľná. Dôvody sú tri.
MartinX
Približne pred 2 mesiacmi
Ja by som bol za to, že ak má niekto trvalý pobyt v zahraničí a nemusí tak dodrźiavať slovenské zákony, volebné právo by mal pozastavené. Ak chce voliť, nech sa vráti na Slovensko. Rovnako by voliť nemeli tí, ktorí majú viac občianstiev pokiaľ jednoznačne nepreukážu, že s iným občianstvom svoje volebné právo nevyužívajú.
Marta Gondárová
Približne pred 2 mesiacmi
Myslim si, ze dilema volit-nevolit postou je irelevantna, ak sa narod necha totalne zmagorit ako u susedov.
vegemiter
Približne pred 2 mesiacmi
hlasovat v zahranici na konzulatoch by mali mat pravo len obcania SR s aktualnym trvalym pobytom v SR. Nechapem preco by mal niekto zijuci v zahranici ovplyvnovat zivot v starej vlasti, z ktorej sa odstahoval
Chamois
Približne pred 2 mesiacmi
"Počty zahraničných hlasov boli okrajové, Progresívnemu Slovensku urobili asi jeden percentuálny bod." Jeden percentuálny bod pri hlasoch, kde nie je možné zaručiť ani tajnosť voľby, ani neprenositeľnosť volebného práva, je príšerne veľa. Takéto množstvo hlasov môže bez problémov rozhodnúť o povolebnom zostavovaní vlády a tým aj o výsledku volieb. Nevraviac o tom, že o osudoch ľudí žijúcich na Slovensku by nemal rozhodovať niekto, kto na Slovensku dlhodobo nežije a dokonca nie je pre využitie svojho volebného práva ochotný cestovať ďalej ako po najbližšiu poštovú schránku.
Magda
Približne pred 2 mesiacmi
1/ Poštou nie je zaručená tajnosť voľby a tak nevidím dôvod, prečo by to nemalo byť zrušené. 2/ V mnohých krajinách (a je ich prevažná časť v rámci Európy) - je "obmedzené právo voliť" , t.j. neumožňuje sa voľba korešpondenčne - t.j. sú nedemokratické? 3/ Prečo má právo voliť niekto len preto, že je občan SR? X-rokov tu nežije, neodvádza dane, neprispieva na sociálne a zdravotné poistenie, ale chce mať právo ovplyvňovať, ako sa dane iných ľudí majú na Slovensku využívať. Ak človek pracuje v zahraničí, je treba si uvedomiť, že okrem daní neprispieva ani na zdravotníctvo (napr. pre svojich rodičov, ktorí žijú na Slovensku), neprispieva do Sociálnej poisťovne (t.j. do priebežného piliera na dôchodok nie len svoj, no hlavne na dôchodok svojho rodiča). Akým právom by mal takýto občan rozhodovať o vývoji na Slovensku? Právo voľby by nemalo byť viazané na občianstvo, ale skôr na spĺňanie kritéria "daňového domicilu". Aj v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sa definuje, v ktorej krajine má ktorá osoba daňový domicil. T.j. nie je nutné právo voliť viazať na reálne platenie daní, no na rozlišovacie kritériá pri stanovovaní daňového domicilu. Výnimkou by boli študenti v období štúdia v zahraničí. Je absurdné, že niekto, kto žije 15 rokov v Austrálií, sa cíti dotknutý, že bude musieť kvôli voľbám cestovať napr. do Sydney a nie voliť poštou. Principiálne - akým právom má on ovplyvňovať vývoj spoločnosti na Slovensku?