Trump: Rokovania s Iránom by mohli byť obnovené počas najbližších dvoch dní

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v utorok vyzval na obnovenie „serióznych rokovaní“ v záujme ukončenia vojny na Blízkom východe. Ako zdôraznil, táto kríza „nemá vojenské riešenie“.

Guterres tiež novinárom v sídle OSN v New Yorku povedal, že medzinárodnú slobodu plavby musia v Hormuzskom prielive rešpektovať „všetky strany“.

„Táto kríza nemá vojenské riešenie. Mierové dohody si vyžadujú vytrvalú angažovanosť a politickú vôľu. Musia sa obnoviť seriózne rokovania,“ povedal.

Ako zdôraznil, prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom „musí byť zachované“, čím narážal na dvojtýždňový pokoj zbraní, na ktorom sa obe strany konfliktu dohodli minulú stredu.

Americký prezident Donald Trump v utorok v rozhovore pre denník New York Post uviedol, že rokovania s Iránom v Pakistane by sa mohli obnoviť v priebehu najbližších dvoch dní. Upozornila na to agentúra Reuters.

„Mali by ste tam naozaj zostať, lebo počas najbližších dvoch dní by sa mohlo niečo udiať a my sme viac naklonení tomu, aby sme tam išli,“ povedal Trump v telefonáte s reportérkou New York Post.

Šéf Bieleho domu zároveň ocenil prácu hlavného veliteľa pakistanskej armády Ásima Muníra v úlohe sprostredkovateľa rokovaní. „Je fantastický, a preto je pravdepodobnejšie, že sa tam vrátime,“ vyhlásil Trump. „Prečo by sme mali ísť do nejakej krajiny, ktorá s tým nemá nič spoločné?“, dodal.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na štyri zdroje ešte skôr v utorok informovala, že ďalšie kolo rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom by sa malo uskutočniť tento týždeň opäť v Islamabade.

Minulotýždňové rozhovory v pakistanskej metropole sa po 21 hodinách skončili bez dohody. Viceprezident USA J. D. Vance, ktorý viedol americkú delegáciu, podrobnosti odmietol konkretizovať. Uviedol len, že kľúčovou otázkou je jadrový program Iránu a že USA požadujú, aby Teherán súhlasil s tým, že sa zriekne údajných snáh získať jadrovú zbraň.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí povedal, že počas rokovaní s USA došlo v mnohých otázkach k posunu, avšak amerických vyjednávačov obvinil z toho, že svojimi „prehnanými požiadavkami a neustále sa meniacim postojom“ zabránili dosiahnutiu dohody.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok privítal veľvyslancov Libanonu a Izraela vo Washingtone na prvých priamych mierových rokovaniach medzi týmito krajinami za posledné desaťročia. Rozhovory označil za „historickú príležitosť“. Podobne ako aj libanonský prezident Džúzíf Awn vyjadril nádej, že budú mať pozitívne výsledky. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Rubio sprostredkováva rozhovory medzi izraelským vyslancom Jechielom Leiterom a libanonskou veľvyslankyňou Nadou Hamádovou Muawwádovou. Podľa AFP sa začali okolo 17.00 h SELČ.

Rokovania sa týkajú konfliktu medzi Izraelom a šiitským hnutím Hizballáh, ktorý začal krátko po útokoch Izraela a USA na Irán, keď proiránski militanti 2. marca vypálili rakety na židovský štát. Pri izraelských útokoch odvtedy zahynuli stovky ľudí.

„Toto je historická príležitosť. Uvedomujeme si, že bojujeme proti desaťročiam histórie a zložitým okolnostiam, ktoré nás priviedli k tomuto jedinečnému momentu a príležitosti... Dnes dúfame, že sa nám podarí načrtnúť rámec, na ktorom bude možné vybudovať súčasný a trvalý mier,“ vyhlásil Rubio.

Libanonský prezident v oficiálnom vyhlásení vyjadril nádej, „že stretnutie vo Washingtone... bude znamenať začiatok konca utrpenia libanonského ľudu vo všeobecnosti a obzvlášť obyvateľov juhu“. Podľa jeho slov sa „stabilita na juh nevráti, ak Izrael bude naďalej okupovať jeho územie“.

„Jediným riešením je, aby libanonská armáda znovu nasadila svoje jednotky až k medzinárodne uznanej hranici a bola tak výlučne zodpovedná za bezpečnosť tejto oblasti a jej obyvateľov, bez partnerstva akejkoľvek inej strany,“ dodal Awn.

Hizballáh rokovania vo Washingtone odsúdil ešte počas víkendu. Izraelská armáda v utorok varovala, že očakáva nárast útokov zo strany militantov zameraných na sever krajiny. Skupina následne potvrdila, že od začiatku rozhovorov zaútočila na 13 miest v tejto oblasti.

Po neúspechu mierových rozhovorov medzi Spojenými štátmi a Iránom pracuje Pakistan na ich obnovení. Islamabad chce, aby sa rokovania začali tak skoro, ako to bude možné, zistila DPA z pakistanských diplomatických zdrojov, píše TASR.

Agentúra ďalej poznamenáva, že aj Čína, Egypt, Saudská Arábia a Turecko rokujú s oboma stranami konfliktu. Spomínané krajiny údajne navrhli, aby sa rokovania v Islamabade obnovili tento týždeň. Čína vraj odporučila Iránu, aby sa zapojil do ďalších rozhovorov. K oficiálnemu potvrdeniu začiatku nových rokovaní však zatiaľ nedošlo, ale nepotvrdené informácie naznačujú, že druhé stretnutie je naplánované na tento štvrtok, dodala DPA.

Americký prezident Donald Trump v telefonickom rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera v utorok vyhlásil, že je tamojšou premiérkou Giorgiou Meloniovou „šokovaný“ a že sa doteraz mylne domnieval, že má odvahu potrebnú na pomoc Spojeným štátom v ich vojne proti Iránu.

„Giorgia Meloniová nám nechce pomôcť vo vojne, som šokovaný,“ povedal denníku Trump. „Páči sa ľuďom, že váš prezident nerobí nič pre to, aby získal ropu?“ spýtal sa ďalej prezident USA. „Páči sa jej to? Neviem si to predstaviť. Som z nej šokovaný. Myslel som si, že má odvahu, ale mýlil som sa,“ dodal.

Trump tiež podotkol, že sa s Meloniovou „už dlho nerozprával“. „Pretože nám nechce pomôcť s NATO, nechce nám pomôcť zbaviť sa jadrových zbraní. Je veľmi odlišná od toho, čo som si myslel,“ povedal Trump.

Jeho zmena v názore na Meloniovú prichádza po predchádzajúcom rozhovore pre Corriere della Sera spred mesiaca, v ktorom ju opísal ako priateľku a skvelú líderku, ktorá sa „vždy snaží“ pomôcť. „Už nie je tou istou osobou a Taliansko už nikdy nebude tou istou krajinou,“ vyhlásil Trump v utorok.

Meloniová v utorok vyjadrila podporu pápežovi Levovi XIV. po tom, čo Trump Svätého Otca ostro kritizoval. „Vyjadrujem solidaritu s pápežom Levom a úprimne povedané, ani ja by som sa necítila veľmi príjemne v spoločnosti, kde náboženskí lídri robia to, čo im politickí lídri povedia,“ uviedla počas tlačovej konferencie vo Verone.

Prezident USA totiž v nedeľu na sociálnych sieťach kritizoval Leva XIV. a vyhlásil, že prvý americký pápež je priveľmi „liberálny“ a „nerobí si dobre svoju prácu“. Obvinil ho tiež z podpory zločinu. Došlo k tomu po tom, čo najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi v sobotu vyzval na mier na Blízkom východe.

Medzinárodné humanitárne skupiny v utorok uviedli, že núdzové dodávky humanitárnej pomoci do Iránu vyslali cez pozemné trasy. V niektorých prípadoch pritom ide o prvé dodávky pomoci od začiatku americko-izraelských útokov z konca februára.

Humanitárni pracovníci tvrdia, že dopyt po pomoci je po šiestich týždňoch vojenského konfliktu vysoký, zásoby núdzovej humanitárnej pomoci však uviazli v skladoch v Dubaji, pretože lodné a letecké trasy sú v dôsledku rozširujúceho sa konfliktu blokované.

Podľa Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) vyslali do Iránu približne 200 lekárničiek, ako aj stany a prikrývky, a to v nákladných autách po novej trase z Turecka.

Vozidlá prekročili iránske hranice v nedeľu a do hlavného mesta Teherán by mali doraziť v utorok, uviedol hovorca IFRC Tommaso Della Longa. „Pre nás je to veľmi dôležité, pretože to predstavuje novú cestu dodávok pomoci do Iránu a sme veľmi optimistickí, pokiaľ ide o jej rozšírenie,“ dodal na tlačovej konferencii v Ženeve.

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) medzitým v separátnom vyhlásení uviedol, že počas pondelka dorazilo do Iránu z Jordánska päť kamiónov s pomocou. Príchod ďalších deviatich sa očakáva koncom tohto týždňa.

MVČK odovzdal zásoby aj iránskemu Červenému polmesiacu, jedinej humanitárnej skupine pôsobiacej v celom Iráne so 100-tisíc pracovníkmi, z ktorých štyria prišli vo vojne o život. „Potreby sú vysoké, najmä zdravotnícke, ale aj psychologická záťaž je pre ľudí obrovská,“ uviedol Della Longa vo vyhlásení.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok na platforme X potvrdil, že prezidenta USA Donalda Trumpa a jeho iránsky náprotivok Masúda Pezeškijána vyzval na obnovenie pozastavených rokovaní ohľadom ukončenia vojny na Blízkom východe. Macron v príspevku oznámil, že s lídrami USA aj Iránu hovoril v pondelok.

„Naliehavo som vyzval na obnovenie rokovaní, ktoré boli pozastavené v Islamabade, na vyjasnenie nedorozumení a na zabránenie akejkoľvek ďalšej eskalácii,“ uviedol Macron.

„Je obzvlášť nevyhnutné, aby všetky strany prísne dodržiavali prímerie a aby sa vzťahovalo aj na Libanon. Rovnako dôležité je, aby bol Hormuzský prieliv čo najskôr bezpodmienečne znovu otvorený, bez obmedzení alebo poplatkov. Na základe týchto podmienok by sa rokovania mali rýchlo obnoviť s podporou kľúčových zainteresovaných strán,“ pokračoval francúzsky prezident.

Izrael má podľa svojho ministra zahraničných vecí Gideona Saara záujem o mier a normalizáciu vzťahov s Libanonom. Bráni tomu vraj však militantné hnutie Hizballáh, proti ktorému Izrael od začiatku marca vedie ďalšiu vojnu.

„Chceme dosiahnuť mier a normalizáciu vzťahov s Libanonom. Izrael a Libanon nemajú medzi sebou žiadne zásadné spory. Problémom je Hizballáh,“ povedal Saar na tlačovej konferencii po boku svojho českého rezortného kolegu Petra Macinku.

Hizballáh podľa Saara 2. marca napadol Izrael proti vôli libanonskej vlády. „Problém týkajúci sa bezpečnosti Izraela je zároveň problémom týkajúcim sa suverenity Libanonu,“ zdôraznil. „Ide o Hizballáh, je to ten istý problém. A tento problém je potrebné vyriešiť, aby sme mohli prejsť do ďalšej fázy,“ myslí si šéf izraelskej diplomacie.

Údaje zo sledovania lodí analyzované agentúrou BBC Verify ukazujú, že najmenej štyri lode spojené s Iránom prekročili Hormuzský prieliv napriek tomu, že Washington začal námornú blokádu.

Podľa agentúry ide o nákladnú loď Christianna, loď Rich Starry a tankery Elpis a Murlikshan. Je možné, že tieto plavidlá vysielali falošné hlásenia o polohe – známe ako „spoofing“ – aby svoju pozíciu zamaskovali.

Americká armáda predtým uviedla, že od pondelka 16:00 nášho času bude blokovať „všetku námornú dopravu vstupujúcu do iránskych prístavov a vystupujúcu z nich“.