Úplne sa zabudlo na siroty

V Národnej rade sa nachádza návrh zákona koaličných poslancov, ktorým sa má zvýšiť minimálne výživné na nezaopatrené dieťa z výšky 30 percent životného minima na 100 percent životného minima na takéto dieťa. Tento návrh je hodný podpory nakoľko sa rodičia majú o svoje deti starať a niesť za nich zodpovednosť aj v prípade keď s nimi nežijú. Zabezpečenie základných potrieb dieťaťa je jednoznačne v jeho záujme. 

Ako som pred rokom upozornil, osamelí rodičia to nie sú len slobodné a rozvedené mamičky, ale aj vdovci, vdovy a rodičia na dôchodku v posledných rokoch svojho života.

Vo februári 2026 podľa štatistík Sociálnej poisťovne poberalo sirotský dôchodok 21 300 sirôt. Minulý rok som pátral po tom koľko sirôt dostáva tento dôchodok v nižšej výške ako je životné minimum na nezaopatrené dieťa. Ide o 20 percent z nich, aktuálne niečo viac ako 4 200 detí. Okrem toho 2 323 detí poberá náhradné výživné, lebo ich zosnulý rodič nesplnil potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a tak ich deťom nevznikol nárok na sirotský dôchodok.

V lete 2025 sme sa s Antonom Chromíkom zúčastnili rozporového konania k novele zákona o sociálnom poistení kde sme žiadali zvýšiť sirotský dôchodok aspoň na výšku životného minima na nezaopatrené dieťa. Náš návrh nenašiel podporu nakoľko žiadna dávka nie je viazaná na životné minimum a takýto prístup by vraj spustil lavínu výnimiek a rozbil verejné financie (stálo by to asi dva milióny eur ročne). 

Anton Chromík to zhrnul takto: “Bolo smutné, aký úradnícky nezáujem riešiť danú vec a odpor sme zažili pri veci, ktorá je základnou vecou spravodlivosti a kde nehrozí ani jeden jediný prípad zneužívania dávky, pretože vdova naozaj nemôže za to, že vychováva dieťa sama, nikdy to nie je jej slobodné rozhodnutie a do tejto situácie sa nepriviedala sama. To, že štát a Sociálna poisťovňa by sa mali o siroty špeciálne postarať a zabezpečiť ich, by malo byť ich prvoradou úlohou. Nie, nevnímal som ako “špeciálnu milosť” to, že nás na stretnutie vôbec zavolali, pretože sme očakávali riešenie pre siroty, nie stretnutie, ktoré malo potenciál skôr nahnevať svojim prístupom.”

Ak sa podarí presadiť minimálne výživné vo výške životného minima, padne argument, že žiadna dávka nie je viazaná na životné minimum dieťaťa, nakoľko na neho bude naviazané náhradné výživné za rodičov, ktorí ho neplatia.

Navyše sa vytvorí rozdiel medzi deťmi, ktorých druhý rodič žije (dostanú aspoň 100 percent životného minima) a ktorých rodič zomrel, nakoľko siroty majú v prípade nízkeho sirotského dôchodku garantované náhradné výživné, ktoré im sirotský dôchodok dorovná do výšky 70 percent životného minima. Približne 6500 sirôt tak bude dostávať od Sociálnej poisťovne a ústredia práce o 30 percent menej ako dostanú deti od svojich žijúcich rodičov, ktorí s nimi nežijú v spoločnej domácnosti. 

V roku 2025 zaplatil štát viac ako 10,5 milióna eur na náhradnom výživnom za rodičov, ktorí sa o svoje deti nestarajú. Po zvýšení výživného stúpne aj náhradné výživné o vyše 20 miliónov eur ročne. Ide o zásadnú nespravodlivosť ak štát nedokáže nájsť dva milióny na pomoc sirotám, ktorých rodičia sa po smrti objektívne o svoje deti nemôžu starať, ale nájde 10-násobne vyššiu sumu, aby platil za rodičov, ktorí na deti prispievať nechcú. 

Určite sa stávajú aj prípady, keď jeden rodič skutočne nevie ovplyvniť, že ten druhý sa o dieťa nestará. Povedzme si ale na rovinu, ak máme my všetci ostatní, ktorí sa o svoje deti staráme, prebrať platby za nezodpovedného rodiča, aký signál tým mladým ľuďom vysielame? 

Pomoc v odôvodnených prípadoch by mala ísť ruka v ruke s trvaním na zodpovednosti za ľahkovážne rozhodnutia pri výbere rodiča vlastných detí. Bez zodpovednosti bude počet takýchto prípadov narastať.