Netanjahu: Izrael začne priame mierové rokovania s Libanonom

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok vyzvalo Izrael, aby prestal útočiť na civilné ciele v Libanone, a uviedlo, že rakúski členovia Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) musia byť chránení.

„Izrael musí okamžite zastaviť svoje vojenské operácie proti civilným cieľom a infraštruktúre v Libanone,“ uviedol rezort diplomacie pre agentúru Reuters, ktorá zároveň uvádza, že Rakúsko bolo v uplynulých rokoch v Európskej únii jedným z najväčších podporovateľov Izraela.

Rakúsko má v 7500-členných jednotkách UNIFIL približne 160 vojakov. Patria k jednotke zodpovednej napríklad za prepravu tovaru a osôb, opravovanie vozidiel, zásobovanie palivom či hasenie požiarov. „Ochrana civilného obyvateľstva a rakúskeho kontingentu UNIFIL je našou najvyššou prioritou,“ uviedlo rakúske ministerstvo.

Namiesto výzvy na zahrnutie Libanonu do prímeria medzi USA a Iránom rakúsky rezort diplomacie uviedol, že sa musí nájsť cesta späť k prímeriu medzi Izraelom a Hizballáhom z novembra 2024.

Niektoré nemocnice v Libanone by mohli v najbližších dňoch vyčerpať materiál potrebný na zachraňovanie životov. Jeho zásoby ubúdajú po izraelských útokoch s veľkým počtom obetí. Uviedla to vo štvrtok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Podľa WHO dochádzajú zásoby obväzov, antibiotík a anestetík na ošetrovanie pacientov, ktorí utrpeli zranenia súvisiace s vojnou.

„Máme nedostatok niektorých zdravotníckych zásob na ošetrovanie úrazov a môžu nám za niekoľko dní dôjsť,“ uviedol pre Reuters zástupca WHO v Libanone Abdinásir Abúbakar.

„Ak budeme mať ďalšie hromadné obete, ako to bolo včera, bude to katastrofa. Pravdepodobne prídeme o ďalšie životy len preto, že nemáme dostatok zásob,“ dodal Abúbakar. Podľa jeho slov za jediný deň vyčerpali zásoby, ktoré obvykle vystačia na tri týždne. Vojna v Perzskom zálive a uzavretie Hormuzského prielivu okrem toho narušili prísun liekov pre pacientov s chronickými chorobami, ako je napríklad inzulín.

Pri stredajších útokoch Izraela na ciele v Libanone zomrelo podľa najnovších informácií tamojšieho ministerstva zdravotníctva viac než 300 ľudí a ďalších vyše 1000 utrpelo zranenia.

„Izraelské nepriateľské nálety si včera, v stredu, vyžiadali predbežné stratu 303 mučeníkov a 1150 zranených,“ uviedol rezort s tým, že celkovo si konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh od svojho vypuknutia 2. marca vyžiadal už 1888 obetí a 6092 zranených.

Ministerstvo uviedlo, že stále nejde o konečnú bilanciu a tá môže ešte narásť, keďže pátranie po obetiach pokračuje. Rovnako ďalej prebieha aj testovanie DNA tiel prevezených do nemocníc.

Libanonský premiér Nawáf Salám v reakcii na izraelské útoky v stredu večer vyhlásil štvrtok za národný deň smútku.

Libanon požaduje dočasné prímerie pred začiatkom priamych rokovaní s Izraelom, uviedli pre agentúry AFP a Reuters viacerí libanonskí predstavitelia. Izrael však podľa zdroja portálu The Times of Israel (TOI) tento návrh odmieta.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok oznámil, že nariadil začatie mierových rokovaní s Libanonom s cieľom odzbrojiť proiránske hnutie Hizballáh a nadviazať mierové vzťahy medzi oboma krajinami. Prvá schôdzka by sa mohla uskutočniť už budúci týždeň vo Washingtone, uviedli zdroje pre portál Axios a agentúru AP. Termín ani miesto stretnutia však zatiaľ oficiálne potvrdené nebolo.

Bejrút požaduje, aby Spojené štáty pôsobili ako sprostredkovateľ a garant akejkoľvek dohody, uviedol libanonský vládny predstaviteľ pre Reuters. Ak sa stretnutie vo Washingtone uskutoční, americkú delegáciu pravdepodobne povedie veľvyslanec USA v Libanone Michel Issa, libanonskú delegáciu veľvyslankyňa vo Washingtone Nada Hamadeh-Moawadová a izraelskú delegáciu veľvyslanec v USA Jechiel Leiter, informovali TOI a AP.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok oznámil, že Izrael začne „čo najskôr“ priame mierové rokovania s Libanonom. Podľa svojho vyhlásenia poveril kabinet odštartovaním dialógu v reakcii na opakované výzvy z Bejrútu.

„Vzhľadom na opakované žiadosti Libanonu o začatie priamych rokovaní s Izraelom som včera (v stredu) poveril vládu, aby čo najskôr začala priame rokovania s Libanonom,“ uviedla vo vyhlásení kancelária predsedu izraelskej vlády. Rokovania sa podľa nej zamerajú na odzbrojenie hnutia Hizballáh a nadviazanie mierových vzťahov medzi oboma krajinami.

Izrael privítal štvrtkové nariadenie libanonskej vlády, podľa ktorého je v Bejrúte držba zbraní legálna iba v rukách štátnych inštitúcií. Toto opatrenie nasledovalo deň po masívnych izraelských útokoch v Libanone, pri ktorých zahynuli a utrpeli zranenia stovky ľudí.

Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok oznámil, že jeho vláda obnovila rokovania s Iránom s cieľom prispieť k dosiahnutiu mieru na Blízkom východe.

„Po dlhom období ticha, na ktoré sme mali vážne dôvody, teraz ako vláda obnovujeme rokovania s Teheránom,“ povedal Merz novinárom. Zdôraznil, že Nemecko bude postupovať v koordinácii so Spojenými štátmi a európskymi spojencami.

Merz ďalej varoval, že pokračujúce izraelské útoky v Libanone by mohli ohroziť očakávané mierové rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom v pakistanskom Islamabade. „Situáciu v južnom Libanone vnímame s mimoriadnymi obavami. Závažnosť, s akou Izrael vedie vojnu v tejto oblasti, by mohla spôsobiť zlyhanie celého mierového procesu, a to sa nesmie stať,“ vyhlásil.

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf vo štvrtok ostro odsúdil pokračujúce izraelské útoky na Libanon. Oznámil to v príspevku na sociálnej sieti X po telefonáte s libanonským náprotivkom Nawáfom Salámom.

„Dôrazne som odsúdil pretrvávajúcu izraelskú agresiu proti Libanonu a vyjadril som sústrasť nad stratou tisícov drahocenných ľudských životov v Libanone v dôsledku týchto bojov,“ napísal Šaríf.

Zároveň potvrdil odhodlanie Pakistanu podporovať mierové úsilie na Blízkom východe vrátane napomáhania dialógu prostredníctvom nadchádzajúcich rokovaní medzi Iránom a USA v Islamabade.

Irán v rámci dohody o prímerí so Spojenými štátmi umožní denne plavbu cez Hormuzský prieliv menej ako 15 lodiam. Pre ruskú agentúru TASS to pred rokovaniami v pakistanskom Islamabade uviedol vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

„Tento pohyb je prísne podmienený súhlasom Iránu a dodržiavaním konkrétneho protokolu. Nový regulačný rámec, ktorý funguje pod dohľadom iránskych Revolučných gárd (IRGC), bol oficiálne oznámený regionálnym stranám. K predvojnovému stavu sa už nevrátime,“ uviedol zdroj pod podmienkou anonymity.

Podľa neho je odblokovanie zmrazených iránskych aktív kľúčovou zárukou, ktorá musí byť naplnená v priebehu dvojtýždňového prímeria.

Teherán trvá na tom, aby bolo prípadné ukončenie vojny formalizované rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN). „Ak ukončenie vojny nebude zakotvené v rezolúcii BR OSN na základe našich dohodnutých podmienok, sme plne pripravení obnoviť boj proti USA a sionistickému režimu - rovnako ako počas uplynulých 40 dní, a s ešte väčšou intenzitou,“ zdôraznil zdroj.

Irán požaduje, aby Spojené štáty počas prímeria nezvyšovali svoju vojenskú prítomnosť v regióne. „Pokiaľ ide o obohacovanie uránu, zostávame striktne viazaní textom dohodnutej dohody a aktívne ho dodržiavame,“ dodal predstaviteľ.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf vo štvrtok vyhlásil, že Libanon je neoddeliteľnou súčasťou dvojtýždňového prímeria vo vojne Iránu so Spojenými štátmi.

„Libanon a celá os odporu ako spojenci Iránu tvoria neoddeliteľnú súčasť prímeria,“ zdôraznil Kálíbáf v príspevku na sociálnej sieti X. Dodal, že porušenie prímeria povedie k ráznej reakcii.

Takzvaná os odporu zahŕňa skupiny a štáty v regióne, ktoré Irán podporuje. Patrí do nej hnutie Hizballáh v Libanone, radikálne palestínske hnutie Hamas v Pásme Gazy a ďalšie proiránske polovojenské formácie.

Kálíbáf svoje vyjadrenie zverejnil deň po tom, ako Izrael podnikol najrozsiahlejšiu sériu útokov na Libanon od začiatku súčasného konfliktu. Libanonská civilná obrana informovala, že o život prišlo najmenej 254 ľudí. Izraelské útoky spôsobili aj veľké materiálne škody.

USA stupňujú tlak na európskych partnerov, aby sa vojensky angažovali v Hormuzskom prielive. Americký prezident Donald Trump očakáva v najbližších dňoch konkrétne prísľuby na vyslanie vojnových lodí alebo iných vojenských kapacít do oblasti. Washingtonu už nepostačujú politické vyhlásenia, aké zaznievali od začiatku konfliktu s Iránom.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte o tom podľa nemeckého magazínu Spiegel oboznámil európskych predstaviteľov po stredajšom stretnutí s Trumpom.

Viacerí európski diplomati, ktorí boli o obsahu stretnutia Trumpa s Ruttem informovaní, požiadavku prezidenta USA vnímajú ako ultimátum.

Trump vyvíja na partnerov v NATO tlak aj ďalšími hrozbami. Podľa amerických médií si nechal vypracovať zoznam európskych krajín, ktoré ho vo vojne s Iránom podporili alebo sa postavili proti. Z územia tých, ktoré sa k útokom na Irán stavajú odmietavo, údajne plánuje stiahnuť amerických vojakov.

Riaditeľ iránskej agentúry pre atómovú energiu Mohammad Eslámí vo štvrtok vylúčil akékoľvek obmedzenia programu obohacovania uránu vo svojej krajine a vyhlásil, že požiadavka Spojených štátov a Izraela sa „nenaplní“.

„Tvrdenia a požiadavky našich nepriateľov na obmedzenie iránskeho programu obohacovania (uránu) sú iba želaniami, ktoré budú pochované,“ citovala iránska agentúra ISNA Eslámího.

Jeho vyjadrenia zazneli pred rokovaniami medzi Iránom a Spojenými štátmi, ktoré sa majú uskutočniť koncom týždňa a sú sprostredkované Pakistanom.

Izraelské kroky v Libanone ohrozujú americko-iránske prímerie, uviedla vo štvrtok na sociálnej sieti X vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Toto prímerie by sa podľa nej malo vzťahovať aj na Libanon.