Debata o Ježišovi Kristovi a jeden spodný prúd v diskusii o nej
Drvivá väčšina divákov prijala našu redakčnú debatu o Ježišovi Kristovi veľmi pozitívne. Znepokojil ma však jeden menšinový trollujúci prúd.
Drvivá väčšina divákov prijala našu redakčnú debatu o Ježišovi Kristovi veľmi pozitívne. Znepokojil ma však jeden menšinový trollujúci prúd.
V redakcii máme za sebou debatu o Ježišovi Kristovi. Naše debaty „Do živého“ sú na politické témy, ich záznam sa zverejňuje na Youtube v piatok.
Na Veľký piatok sa čistá politika nehodí. Jaroslav Daniška preto navrhol tému Ježiš Kristus. Cítili sme pred tým rešpekt a váhali sme. Napokon sme to tak urobili. A bolo to tak správne.
Súdiac napríklad podľa reakcií v bohatej diskusii na Youtube, drvivá väčšina divákov prijala debatu veľmi pozitívne. Veľmi ma to potešilo.
Znepokojil ma však jeden menšinový trollujúci prúd.
Na začiatku debaty som hovoril práve o tom, že ňou vybočujeme z doterajšieho rámca verejných diskusií na špecificky kresťanské témy. Súčasnú dobu som popísal tak, že tieto témy sa preberajú v špecificky kresťanských médiách, napríklad v televízii Lux alebo rádiu Lumen, prípadne v nie špecificky kresťanských médiách sú na to vyhradené konkrétne formáty, napríklad prenos nedeľných bohoslužieb. A pre úplnosť som ešte kratučko spomenul, že za komunistického režimu v médiách sa meno Ježiš Kristus nevyslovovalo. Nič iné som o komunistickej minulosti nepovedal.
Je zaujímavé, ako jedna jediná zmienka o komunistickej minulosti niekoho pichne. Jeden z diskutujúcich napísal: „Prosím vás, nezavádzajte. Za socializmu práve to bolo naopak, Veľká noc bola uctievaná v krajšom svetle, dnes je to ... aj v socializme boli plné kostoly.“
Štruktúra toho diskusného príspevku veľa napovedá. Na začiatku ma diskutujúci obvinil zo zavádzania. Tým hovoril nepravdu, lebo to, čo som povedal, je proste holý fakt. Tou nepravdou diskutujúci bránil komunistický režim. Vzápätí to zamaskoval tým, že Veľkú noc a plné kostoly podal ako pozitívne veci. A tým celkovo podsúval dojem, že komunistický režim sa vlastne správal ku kresťanskej viere vcelku dobre.
No a to je lož.
Rozoberme si postoj komunistického režimu ku viere a tie plné kostoly za socializmu.
V komunistickom režime vládla komunistická strana, pretože podľa ústavy mala v spoločnosti vedúcu úlohu. Ideológiou strany bol marxizmus-leninizmus, ktorý bol zo svojej podstaty ateistický. Ak bol niekto veriaci, tak nemohol byť členom strany, a tým pádom spravidla nemohol ani urobiť vo svojom povolaní kariéru. Alebo sa stalo, že vstúpil do strany a svoju vieru tajil, čo už sa nedalo nazvať slobodným vyznávaním svojej viery.
Ateizácia bola konečným cieľom komunistickej politiky.
V 50. rokoch boli bežne kňazi a biskupi súdení v politických procesoch. František Mikloško vo svojej knihe Nebudete ich môcť rozvrátiť uvádza mená 290 rímsko-katolíckych kňazov väznených v tých rokoch. Väznených bolo aj veľa grécko-katolíckych kňazov. Grécko-katolícka cirkev bola zakázaná úplne.
V roku 1950 bolo násilne internovaných vyše tisíc rehoľníkov. Môj birmovný otec salezián Štefan Janec bol internovaný v Podolinci.
Aj po roku 1969 však dochádzalo k odsúdeniu kňazov a laikov. František Mikloško uvádza v knihe tri desiatky odsúdených v tomto období.
Cirkev bola pod neustálym dozorom Štátnej bezpečnosti. Náboženská literatúra nebola dostupná, jej dovoz bol trestný. V 80. rokoch boli odsúdení za pašovanie náboženskej literatúry traja mladíci: Branislav Borovský, Alojz Gabaj a Tomáš Konc. Borovského poznám desiatky rokov.
Ku koncu 80. rokov na Slovensku katolícka cirkev nemala takmer žiadnych biskupov, lebo štátna moc nedovolila obsadenie uprázdnených biskupských stolcov.
A nemožno zabudnúť i na prenasledovanie evanjelických duchovných a laikov.
Pre toto všetko tisíce kresťanov 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí manifestovali za náboženskú slobodu. A i za ľudské a občianske práva pre všetkých.
A teraz k tým plným kostolom za socializmu, čo vraj bolo fajn a teraz je to vraj nejaké horšie.
Najprv by som začal tým, že v našej panelovej 120-tisícovej Petržalke za socializmu plné kostoly fakt neboli. Neboli tu totiž žiadne kostoly. Za socializmu sa totiž kostoly stavať nesmeli. A nielen v Petržalke, ale ani nikde inde na veľkých sídliskách po celom Slovensku.
Dva nové kostoly sa postavili v Petržalke až po páde komunistického režimu. Chodievam do Kostola Sedembolestnej Panny Márie a býva plný.
Nových kostolov sa postavilo sedemsto. Ani jeden z nich nesmel byť postavený pred rokom 1989. A nové kostoly sa stavajú i teraz.
A že boli kostoly plné aj za socializmu? Boli plné NAPRIEK komunistickému režimu, nie preto, že by režim kresťanov nejako hladkal, ako nám tu nenápadne, vlastne dosť nápadne, podsúva onen diskutujúci.
Je pravda, že za posledných dvadsať rokov účasť na bohoslužbách poklesla. Treba však povedať dve veci. Po prvé, prvá dekáda po roku 1989 bola, naopak, obdobím zvýšenej účasti na bohoslužbách.
A ešte to podstatné. Sekularizácia predsa prebiehala i za komunistického obdobia. V roku 1950 sa k rímsko-katolíckej cirkvi hlásilo 76,2 percenta obyvateľov, v roku 1991 to bolo 60,4 percenta. Dramaticky sa znížil počet evanjelikov, ktorých bolo v roku 1950 12,9 percenta a v roku 1991 len 6,2 percenta, teda menej ako polovica počtu zo začiatku komunistického obdobia.
Podpísali sa na tom perzekúcie veriacich, zhoršená dostupnosť bohoslužieb, štátna ateizácia a tiež presadzovanie morálky, ktorá je v rozpore s kresťanstvom, napríklad liberalizácia rozvodov a legalizácia potratov.
Terajšia sekularizácia je teda len pokračovaním sekularizácie z komunistického obdobia.
Toľko k narážkam, ako to bolo v komunistickom systéme fajn.
Súdiac podľa lajkov v diskusii, s oným diskutujúcim súhlasilo tak do desať percent divákov. Niekto sa môže začudovať, prečo vlastne píšem tento článok, keď 90 percentám sa debata bezvýhradne páčila.
Veď som aj chvíľu váhal, či napísať, ale dve veci rozhodli.
Po prvé, nebolo to po prvýkrát. Už som sa párkrát stretol s takýmto tvárením sa, že onen režim to s kresťanmi nemyslel až tak zle. Áno, sú tu ľudia, ktorí by nás chceli o tom presvedčiť. Zrejme si riešia nejaký vnútorný problém. Mali by si ho vyriešiť sami, nie ho váľať na druhých.
A po druhé. Hlúpostí som za tridsať rokov internetu videl až-až a púšťam ich z hlavy. Tento diskutujúci to však v niečom veľmi prehnal.
V 50. rokoch mnoho ľudí prišlo o život. Vo väzení zomrel grécko-katolícky biskup Peter Pavol Gojdič. Dnes je svätý.
Rehoľníčka Zdenka Schellingová bola vo väzení mučená a na následky toho zomrela. Dnes je blahoslavená. A aj mnoho ďalších kresťanov pre vieru vo väzení zomrelo.
Vo Veľkom týždni sme si pripomenuli ukrižovanie Ježiša Krista. Keď vo Veľkom týždni niekto chce vylepšovať obraz režimu, ktorý pripravoval o život ľudí preto, lebo Krista nasledovali, tak sa k tomu nemá mlčať.
Nevinne preliata krv volá do neba.
Všetci by si mali byť vedomí, že s tými vecami sa nezahráva.
johny bravo
Približne pred 2 mesiacmi
no, ja ked sem-tam zajdem ked som pracovne v BA do petrz. (kostol Sv. rodiny), tak ten kostol nie je plny ani omylom. myslim tento kostol: https://svatarodina.fara.sk/
Palo Satko
Približne pred 2 mesiacmi
Ale ved existuje pojem: Spomienkovy optimizmus a môže byť pravdivy. Zastrešuje aj tie plne kostoly na Vianoce a Velku noc. Bolo faktom, že vlažni katolici u nas prezivani "ročaci" (raz do roka v kostole) naozaj došli do kostola a ten na Velkonočnu nedelu pri slavnostnej omši kapacitne nestačil. To si pamätam aj ja a to som bol 10 ročny miništrant, ktorý vtedy nič netušil o tom, prečo Ambroz Lazík je pri omši spominany ako administrator a nie biskup. Takže ked sa ma dnes niekto opyta, či v roku 1965 bol kostol plny tak po pravde poviem, že bol. A ked sa ma niekto opyta ako som vtedy zdravil u krstnej ked som došiel šibat, tak po pravde poviem, že "Pochvalen bud Ježiš Kristus!" No a dnes ked nahodou dojde moju manželku vyšibat krstny syn, tak pozdravi: "Ahoj krstna!"
jablone
Približne pred 2 mesiacmi
Pán Palko má pravdu, všetko, čo hovorí, sedí. Dobre si pamatám, koľko to stálo mojich rodičov, aby nás prihlásili na náboženstvo; na 10 detí z 900, ktoré na náboženstvo chodili aj napriek červeným výkričníkom v kádrovom profile... Památám na "tajných" postávajúcich pred kostolmi, aj na učiteľov, ktorí chodili na omše aj 100km, aby neprišli o svoje miesta... Aj na "pohovory" s ŠTB kvôli angažovaniu v tajnej cirkvi, aj na samizdaty.... Nehovoríme o tom často, neotravujeme. Ale občas asi treba pripomenúť, že aj za zásadovosť a vernosť sa platilo... Vďaka za ten veľkopiatkový rozhovor a Vaše pohľady na "kauzu" Kristus. Vďaka za Marker a Vás, jeho tvorcov!
švec
Približne pred 2 mesiacmi
Ono nie je komunizmus ako komunizmus. Pre korektnosť malo by sa rozlišovať Stalinské obdobie 50-té roky, potom uvoľnenie 60-roky a vraj zlatý vek a "baby boom" 80-te roky, kedy sa systém dostaval na orbit. A myslím, že rozumný ľudia vrátane p.Palka uznajú, že mimo 5O-tých rokoch a extremných prípadov bol systém "komunizmu" ľudskejší spravodlivejší a morálnejší ako súčasný demoralizovaný režim mocných "tohto sveta". Áno bol ateizmus, ale bol aj vývoj. Písmo hovorí, že budú vás prenasledovať, alebo keď jeden povedal áno, ale neurobil, kým povedal nie a nakoniec urobil (Mt 21,28-32). Faktom je, že teraz oproti komunizmu (čítaj socializmu) je explicitný úpadok morálky, viery (o nábožnosti škoda reči) a ľudí hlasiacich sa k nejakej konfesií atď. Táto téma je na tony štúdií, ale s prepáčením v týchto vodách autor dosť pláva
JeHa
Približne pred 2 mesiacmi
Šenkvický farár Alfonz Paulen, v procese blahorečenia, si "náboženskú toleranciu" boľševikov tiež užil! Vozili ho v sanitke niekoľko hodín, aby ho priviezli do nemocnice už skonaného ...