Štedro dotované transrodové ťaženie katedry bratislavskej Právnickej fakulty

Humanitné odbory bratislavskej Univerzity Komenského sú svojím progresivizmom známe. Dali by sa považovať za akýsi predvoj prinášajúci nepripravenému postsedliackemu Slovensku zahraničný pokrok. Ako keď v dvoch budovách školy zriadili unisex toalety. Alebo vtedy, keď sa študenti univerzity snažili z verejného podujatia vykázať konzervatívneho novinára.

Ak by študentstvo odboru filozofie nepísalo záverečné práce o rozdiele medzi pohlavím a genderom, na človeka by mohol padnúť splín. Postmoderné študentské výdumky nad absurdnými pojmami, v pozadí ktorých trčí téma sexu a fetišizmu, sú jednou z mála istôt tohto tekutého sveta.

Lenže „kvírenie“ (od slova queer, teda čudný či „teplý“) sa z tradičných nádob prelieva aj do tých menej obvyklých. Už pred niekoľkými rokmi gender postmoderna preskočila z budovy Filozofickej fakulty cez Dostojevského rad na Právnickú fakultu, kde zaútočila najmä na Katedru teórie práva a filozofie práva.

Transrodový aktivizmus, prestrojený za vedu, sa na tomto pôsobisku začal pomerne zostra. V roku 2021 terajší zástupca šéfa katedry Olexij Meteňkanyč uverejnil štúdiu Nútená kastrácia ako povinná podmienka pri prepise rodu v podmienkach Slovenskej republiky.

Rovnako ako mnohí transaktivisti v tom období, teda aj Meteňkanyč v článku strašil „nútenou kastráciou“, ktorá sa ľuďom môže podvedome spájať s témou skutočných nedobrovoľných sterilizácií rómskych žien.

Pomocou tohto zavádzajúceho termínu autor tlačil na zjednodušenie prístupu k zmene označenia pohlavia v dokladoch. Meteňkanyč však zamlčal, že po kastrujúcich operáciách „zmeny pohlavia“ transľudia v skutočnosti túžia, vyhlasujú, že na ne majú právo a nazývajú ich „zdravotnou starostlivosťou potvrdzujúcou gender“. Tak aké nútenie?

Keby sa transgender aktivizmus na Katedre teórie práva skončil týmto článkom, nebolo by až tak o čom písať. No po Meteňkanyčovom počine osadenstvo ešte pritvrdilo. Teológ a profesor na katedre Ľubomír Batka sa totiž rozhodol zabŕdnuť do témy „transrodových detí“.

Transgender zákroky na deťoch za kontroverzné považujú aj západní progresivisti. Práve okolo roku 2020 sa v Škandinávii začala prehodnocovať vhodnosť takéhoto „liečenia“ maloletých. Po Fínsku neskôr hormóny opačného pohlavia pre transgender maloletých obmedzilo aj Švédsko a o rok sa pridalo Nórsko.

Ale evanjelický teológ a zamestnanec Katedry teórie práva sa témy nezľakol a v roku 2021 podal trojročný projekt Vedeckej grantovej agentúre Ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied (VEGA). Na skúmanie témy Trans-Identita pri maloletých: Etické a právne aspekty spojené s informovaným súhlasom dostal Batka grant vo výške približne 27-tisíc eur (cca deväťtisíc na každý rok).

A tak za peniaze z ministerstva usporiadala katedra konferenciu, kde vystúpili politici Progresívneho Slovenska. Zrodil sa aj zborník. Batka tu v jednom z príspevkov odporúčal adolescentom uznať čo najširšiu autonómiu v prístupe k transgender zákrokom, a to aj napriek nesúhlasu rodiča.

„V ideálnom prípade by malo ísť o konsenzuálne rozhodnutie adolescenta aj zákonných zástupcov,“ napísal Batka. Ak by však rodič nesúhlasil s voľbou dieťaťa, nemalo by sa na jeho názor prihliadať. „V prípade konfliktu názorov možno súhlasiť s A. Erdösovou, ktorá pri téme zmeny pohlavia uvádza, že je potrebné v rámci liečby priznávať čo najširšiu autonómiu adolescentom, a to aj za vylúčenia informovaného súhlasu rodičov,“ uviedol teológ.