Netanjahu: Izrael je pripravený kedykoľvek sa vrátiť k bojom proti Iránu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu povedal, že jeho krajina je naďalej pripravená bojovať proti Iránu, ak to bude potrebné, a to aj napriek prímeriu dosiahnutému medzi Spojenými štátmi a Teheránom.

„Stále máme ciele, ktoré sme nesplnili, a my ich dosiahneme – buď dohodou, alebo obnovenými bojmi,“ povedal Netanjahu v televíznom vyhlásení. „Sme pripravení kedykoľvek sa vrátiť sa k boju. Nás prst zostáva na spúšti. Toto nie je koniec misie, ale krok na ceste k dosiahnutiu všetkých našich cieľov,“ vyhlásil s tým, že Irán vstúpil do prímeria slabší, ako kedykoľvek predtým.

V televíznom vystúpení izraelský premiér vymenoval úspechy vojenských operácií proti Iránu. „Zničili sme nielen existujúce rakety, ale aj továrne, ktoré ich vyrábajú... Vážne sme poškodili nukleárny program Iránu, zničili kritickú infraštruktúru a objekty s centrifúgami,“ povedal Netanjahu. Izrael sa podľa neho postará aj o to, aby bol z Iránu odvezený obohatený urán. „Ochromili sme finančné siete a produkciu zbraní Revolučných gárd,“ pokračoval s tým, že útoky zasiahli tiež oceliarne, petrochemické komplexy a dopravnú infraštruktúru. „Uštedrili sme vážny úder represívnemu aparátu režimu. Zneškodnili sme tisíce jeho agentov a preukázali, že sa k nim dokážeme dostať kdekoľvek,“ doplnil Netanjahu.

Bahrajn otvoril svoj vzdušný priestor niekoľko hodín po oznámení prímeria medzi USA a Iránom. K tomuto kroku už pristúpili aj Sýria či Irak a Izrael otvorí vzdušný priestor v stredu o polnoci.

Úrad pre civilné letectvo na bahrajnskom ministerstve dopravy a telekomunikácií oznámil opätovné otvorenie vzdušného priestoru. Uzavretie slúžilo ako preventívne opatrenie reagujúce na nedávny vývoj v regióne.

Úrad zdôraznil „svoj záväzok zaistiť plynulý chod letovej prevádzky v súlade s najvyššími bezpečnostnými štandardmi a príslušnými úradmi s cieľom chrániť letectvo i cestujúcich“.

Izraelské ministerstvo dopravy takisto oznámilo, že od stredajšej polnoci opäť úplne otvorí vzdušný priestor krajiny a obnoví bežnú prevádzku na letisku Bena Guriona v Tel Avive. Prevádzka sa vo štvrtok ráno obnoví aj na letisku Herzlija a v nedeľu na letisku Ramon v Ejlate na juhu krajiny. Obnovenie dopravy na letisku v Haife sa zváži až koncom týždňa v závislosti od bezpečnostnej situácie, doplnilo ministerstvo.

„Trump vysiela tento víkend do Islamabadu na rokovania svoj vyjednávací tím vedený viceprezidentom Spojených štátov J. D. Vanceom, osobitným vyslancom Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom,“ oznámila na tlačovej konferencii hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Prvé kolo rokovaní sa podľa Bieleho domu uskutoční v sobotu, hoci pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf, ktorého krajina vystupuje ako sprostredkovateľ, predtým vyhlásil, že rozhovory sa v Islamabade uskutočnia v piatok a Irán už potvrdil svoju účasť.

Spojené štáty budú však podľa Leavittovej s Iránom nasledujúce dva týždne rokovať jedine za predpokladu, že Hormuzský prieliv ostane otvorený „bez obmedzení alebo zdržaní“. „Prezident uzavrie iba takú dohodu, ktorá bude v najlepšom záujme Spojených štátov amerických,“ doplnila.

Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že rokovania o vojne v Iráne budú za zatvorenými dverami a „iba jedna skupina zmysluplných ‚BODOV’“ je pre Spojené štáty prijateľná.

„Existuje iba jedna skupina zmysluplných ‚BODOV’, ktorá je pre Spojené štáty prijateľná, a my o nich budeme počas týchto rokovaní diskutovať za zatvorenými dverami. Toto sú BODY, podľa ktorých sme sa dohodli na PRÍMERÍ. Je to niečo, čo je rozumné a dá sa od toho ľahko upustiť,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Desaťbodový plán dočasného prímeria zverejnený Iránom neobsahuje tie isté podmienky, ako ten, s ktorým súhlasil Biely dom, uviedol v stredu americký predstaviteľ.

„Dokument, o ktorom píšu médiá, neobsahuje ten istý pracovný rámec,“ uviedol vysoký predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity. Neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti a zdôraznil, že „z úcty k procesu sa nebudú rokovania viesť na verejnosti“.

„USA od Iránu dostali desaťbodový návrh a veríme, že poskytuje uskutočniteľný základ pre rokovania,“ uviedol Trump vo svojom vyhlásení o dvojtýždňovom prímerí.

Iránske štátne médiá následne zverejnili desaťbodový plán, ktorý okrem iného hovoril o zachovaní iránskej kontroly nad strategickým Hormuzským prielivom, ukončení medzinárodných sankcií voči krajine a „akceptovaní“ obohacovania uránu v Iráne. Tieto body by boli v rozpore s vyhláseniami Washingtonu, píše agentúra AFP.

Konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh v Libanone nebol súčasťou dvojtýždňového prímeria vo vojne medzi Spojenými štátmi a Iránom, citovala stanica PBS News stredajšie slová amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Izrael v stredu nadránom podporil prímerie medzi USA a Iránom, no podľa premiéra Benjamina Netanjahua sa dohoda nevzťahuje na Libanon. Americký prezident pre program PBS NewsHour uviedol, že to je „kvôli Hizballáhu“. „Aj o to sa postaráme. To je samostatná potýčka,“ dodal.

Stredajšie izraelské útoky v Bejrúte boli najväčšími od začiatku vojny s Hizballáhom. Podľa najnovších údajov libanonského ministerstva zdravotníctva v ich dôsledku zomrelo najmenej 112 ľudí a ďalších vyše 830 utrpelo zranenia.

Hizballáh v reakcii uviedol, že má právo reagovať na izraelské útoky. „Vyhlasujeme, že krv mučeníkov a zranených nebude preliata nadarmo a že dnešné masakre, rovnako ako všetky akty agresie a kruté zločiny, potvrdzujú naše prirodzené a zákonné právo vzoprieť sa okupácii a reagovať na jej agresiu,“ uviedlo hnutie.

Iránske sily v stredu zostrelili izraelský dron Hermes letiaci nad mestom Lár na juhu krajiny. Iránske Revolučné gardy o tom informovali niekoľko hodín po uzavretí prímeria so Spojenými štátmi a Izraelom.

„Pred niekoľkými minútami bol nad mestom Lár v provincii Fárs zachytený a zničený dron typu Hermes 900 paľbou z moderného systému protivzdušnej obrany Revolučných gárd,“ uvádza sa vo vyhlásení, o ktorom informovala štátna televízia IRIB. „Vstup akéhokoľvek typu nepriateľského amerického alebo sionistického lietadla do vzdušného priestoru krajiny, aj keď nevykonáva vojenské operácie, sa považuje za porušenie prímeria a budeme naň rázne reagovať,“ upozornili gardy.

Po oznámení prímeria v noci na stredu už došlo k jeho viacerým porušeniam. Iránska agentúra Tasním s odvolaním na svoje zdroje informovala, že Irán môže prestať dodržiavať prímerie v prípade pokračujúcich izraelských útokov na Libanon. Teherán trvá na tom, že prímerie sa vzťahuje aj na túto krajinu.

Agentúra Fárs medzičasom uviedla, že 20.

Pri stredajších útokoch Izraela na ciele v Libanone zomrelo podľa tamojšieho ministra zdravotníctva najmenej 89 ľudí a ďalších vyše 700 utrpelo zranenia.

„Prvotný a predbežný počet obetí k 17.00 h (16.00 h SELČ) je viac ako 89 mučeníkov a vyše 722 zranených,“ uviedol pre televíznu stanicu al-Džazíra libanonský minister zdravotníctva Rakan Násiraddín.

Stredajšie útoky v Bejrúte boli najväčšími od začiatku vojny Izraela s militantným hnutím Hizballáh. Mnohé z nich prišli podľa novinárov agentúry AFP bez varovania.

Prezident Libanonu Džúzíf Awn v stredu požiadal spriatelené krajiny o pomoc pri ukončení izraelských úderov. „Všetkých priateľov Libanonu žiadame, aby nám pomohli zastaviť tieto útoky všetkými dostupnými prostriedkami,“ uviedol po uvítaní dohody (o dočasnom prímerí) medzi Iránom a Spojenými štátmi.

Na štvrtok je v Teheráne naplánovaný veľký spomienkový obrad venovaný bývalému iránskemu najvyššiemu vodcovi Alímu Chameneímu, ktorý zahynul pri izraelsko-amerických útokoch.

Účasť ľudí na obrade bude „prejavom vernosti islamskej revolúcii a úcty k zavraždenému vodcovi“, uviedlo tlačové oddelenie islamskej republiky. Podobná spomienková slávnosť bola naplánovaná aj v stredu v šiitskom svätom meste Kóm, ktoré sa nachádza južne od Teheránu.

Chameneí bol zabitý vo svojom dome 28. februára počas vzdušných útokov USA a Izraela, ktoré odštartovali konflikt na Blízkom východe. Vo funkcii bol 37 rokov a po smrti ho nahradil jeho syn Modžtabá Chameneí. Podľa islamského zvyku má 40. deň po smrti človeka osobitný význam a označuje koniec smútočného obdobia.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v stredu telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Témou ich rozhovoru bol vývoj situácie po uzavretí prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Ako prvý o telefonáte napísal nemecký denník Bild, ktorý uviedol, že rozhovor bol krátky a priateľský, pričom Merz chcel získať prehľad o vývoji rokovaní. Podľa nemeckého denníka však lídri nediskutovali o možnej účasti Nemecka na zabezpečení Hormuzského prielivu.

Nemecký kancelár v stredu ráno prímerie medzi Washingtonom a Teheránom privítal a vyhlásil, že Nemecko vhodným spôsobom prispeje k zabezpečeniu slobodnej plavby v Hormuzskom prielive“.

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v stredu uviedol, že jeho krajina zohrala pri vyjednávaní prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom kľúčovú úlohu a delegácia Teheránu v piatok pricestuje do Islamabadu na nadväzujúce mierové rokovania. Na sociálnej sieti X tiež oznámil, že má správy o porušeniach prímeria, čo podľa jeho slov podkopáva ducha mierového procesu.

„Vyjadril som hlboké uznanie za múdrosť a rozvážnosť iránskeho vedenia, ktoré prijalo pakistanský návrh usporiadať mierové rozhovory v Islamabade koncom tohto týždňa s cieľom spoločne sa usilovať o obnovenie pokoja v regióne,“ napísal Šaríf na sociálnej sieti X po telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.

Šaríf označil prímerie za prvý krok k mieru a zároveň ocenil prácu svojho ministra zahraničných vecí Isháka Dára a náčelníka armády Asima Munira. „Vojna bola odvrátená len dočasne, ale je to dôležitý začiatok,“ uviedol. Účasť Spojených štátov na rokovaniach v Islamabade dosiaľ nebola oficiálne potvrdená.

Osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN Jean Arnault pricestoval v stredu do Iránu. Do islamskej republiky dorazil niekoľko hodín po tom, ako sa Washington a Teherán dohodli na dočasnom prímerí, hoci majú protichodné predstavy o konečnej mierovej dohode.

Arnault „na pokyn generálneho tajomníka navštevuje krajiny po celom regióne, aby podporil všetky snahy zamerané na dosiahnutie úplného a trvalého riešenia tohto konfliktu“, uviedol vo vyhlásení hovorca OSN.

Vyslanec má podľa oznámenia naplánované stretnutia s iránskymi predstaviteľmi, aby si „vypočul ich názor na ďalší postup“ a potvrdil záväzok šéfa OSN Antónia Guterresa podporovať mierové urovnanie. Hovorca svetovej organizácie dodal, že Arnault vyzval všetkých lídrov, aby „si zvolili cestu mierového riešenia a ochrany civilistov“.

Rusko víta uzavretie dvojtýždňového prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom, uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Určite vítame tieto správy o prímerí a podporujeme rozhodnutie neposúvať sa ďalej cestou ozbrojenej eskalácie. Najmä rozhodnutie neútočiť na civilné zariadenia a ekonomickú infraštruktúru Iránu. Považujeme to za veľmi dôležité,“ povedal Peskov.

Moskva podľa slov hovorcu dúfa, že USA a Irán budú môcť brániť svoje národné záujmy za rokovacím stolom. „Dúfame, že správy médií sú pravdivé a že v najbližších dňoch sa uskutočnia priame kontakty medzi iránskou a americkou administratívou. To umožní ďalšie mierové diskusie,“ uviedol.

Peskov súčasne vyjadril nádej, že USA budú mať „v dohľadnej dobe“ viac času a možností zaoberať sa tiež urovnaním vojny na Ukrajine a stretávať sa v trojstrannom formáte – „my na to čakáme“, dodal.

Minister obrany Spojených štátov Pete Hegseth na stredajšej tlačovej konferencii vyhlásil, že vojenská operácia proti Iránu bola mimoriadne úspešná. Americkým silám sa podľa neho podarilo splniť stanovené ciele a úplne narušiť schopnosti Teheránu vyrábať rakety alebo iné sofistikované zbrane.

O prímerie, ktoré v noci ohlásil americký prezident Donald Trump, podľa Hegsetha iránske vedenie prosilo a pozastavenie bojov označil ako šancu na dosiahnutie skutočnej mierovej dohody.

Izrael podnikol v stredu sériu útokov na Bejrút, čo vyvolalo paniku u tamojších obyvateľov. Išlo o najväčšie útoky na libanonské hlavné mesto od začiatku vojny s militantným hnutím Hizballáh.

Izraelská armáda vyhlásila, že uskutočnila „najrozsiahlejší koordinovaný úder v Libanone“. Útoky na hlavné mesto prišli bez varovania a ľudia sa peši či na svojich vozidlách snažili utiecť z lokality, uviedli novinári AFP. Izrael trvá na tom, že dvojtýždňové prímerie v konflikte na Blízkom východe sa nevzťahuje na boje v Libanone.

Jeden z úderov zasiahol Corniche al-Mazraa, jednu z hlavných ciest v libanonskej metropole. Fotograf francúzskej agentúry opisoval rozsiahle škody, horiace budovy a zničené autá.

Armáda Izraela zasiahla aj južné predmestia Bejrútu a južný Libanon, kde má svoje bašty Hizballáh. Pred úderom však vydala výzvu na evakuáciu týchto oblastí a súbežne podnikla útok na východe.

Iránske Revolučné gardy v stredu deklarovali, že napriek prímeriu medzi Iránom a Spojenými štátmi „držia prst na spúšti“ a sú pripravené na odvetu, „ak by nepriateľ znovu urobil nesprávne rozhodnutia“. Vyhlásili tiež, že Američanom nedôverujú. Na svojom webe o tom informoval denník Le Monde.

„Nepriateľ vždy zavádzal. Neveríme jeho sľubom. Na každú agresiu odpovieme vyššou úrovňou reakcie,“ dodali gardy v príspevku zverejnenom na sieti Telegram.

Revolučné gardy sú elitná vojenská a ideologická zložka v Iráne, kde dohliadajú na vnútornú bezpečnosť a zahraničné operácie vrátane podpory spojencov v regióne.

Prímerie vo vojne USA a Izraela proti Iránu oznámil v noci na stredu americký prezident Donald Trump, ktorý ustúpil od svojich hrozieb o ničivých úderoch na islamskú republiku a súhlasil s dvojtýždňovým podmienečným zastavením bojov.

Spojené štáty uvalia s okamžitou platnosťou 50-percentné clo na všetok dovoz z ktorejkoľvek krajiny, ktorá dodáva zbrane Iránu, oznámil v stredu americký prezident Donald Trump. Na ktoré konkrétne štáty by sa malo opatrenie vzťahovať, nespresnil.

Trump v príspevku na svojej sieti Truth Social, ktorý zverejnil niekoľko hodín po oznámení dvojtýždňového prímeria vo vojne s Iránom, napísal, že nové clo bude voči daným krajinám zavedené bez výnimky.

Palestínske radikálne hnutie Hamas označilo prímerie medzi USA a Iránom, ktoré je založené na iránskom návrhu a prijal ho prezident USA Donald Trump, za „dôležitý krok“ smerom k „oslabeniu americkej hegemónie“ na Blízkom východe.