Biely dom: Iba Trump vie, čo plánuje v súvislosti s Iránom urobiť

Tvrdí to predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Údaj, ktorý sa v súčasnosti nedá nezávisle overiť, zverejnil v utorok na sociálnej sieti. Akcia má názov „Obetovať život“.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk kritizoval v utorok „provokatívnu rétoriku“ vo vojne na Blízkom východe. Upozornil, že zámerné útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru sú vojnovým zločinom.

„Na základe medzinárodného práva je úmyselné útočenie na civilistov a civilnú infraštruktúru vojnový zločin,“ uviedol Türk vo vyhlásení. „Každý zodpovedný za medzinárodné zločiny musí byť postavený pred príslušný súd,“ zdôraznil.

Rusko a Čína vetovali v utorok rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o opätovnom otvorení Hormuzského prielivu.

V pôvodnej verzii dokumentu štáty Perzského zálivu požadovali na ochranu tejto kľúčovej námornej trasy aj povolenie na použitie sily. Finálna verzia obsahovala namiesto toho formuláciu, že rezolúcia „silno povzbudzuje“ štáty, aby koordinovali obranné opatrenia na ochranu plavby.

Návrh rezolúcie pripravil Bahrajn a podporili ju Spojené štáty. Získal 11 hlasov za a dve krajiny sa zdržali. Proti však boli dvaja stáli členovia BR OSN s právom veta. Bahrajnský minister zahraničných vecí Abdullatíf bin Rášid Zajáníi uviedol, že štáty Perzského zálivu vyjadrili „poľutovanie“ nad zamietnutím rezolúcie.

Americký prezident Donald Trump je jediný, kto pozná jeho plány týkajúce sa Iránu, uviedla v utorok hovorkyňa Bieleho domu. Prezidentský úrad krátko predtým na platforme X odmietol obvinenie, že viceprezident J. D. Vance naznačil, že USA plánujú na Irán zaútočiť jadrovými zbraňami.

„Iránsky režim má čas do 20.00 h východoamerického času (streda 2.00 h SELČ), aby sa zhostil situácie a uzavrel dohodu so Spojenými štátmi,“ uviedla hovorkyňa Karoline Leavittová vo vyhlásení pre AFP. „Iba prezident vie, ako sa veci majú a čo urobí,“ dodala.

Biely dom chvíľu predtým v príspevku na X reagoval na obvinenia, že americký viceprezident vo svojom prejave v Maďarsku naznačil, že USA sú pripravené použiť aj jadrovú zbraň.

Vance v utorok na spoločnej tlačovej konferencii s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Budapešti uviedol, že americké sily disponujú prostriedkami, „ktoré sa zatiaľ nerozhodli použiť“, aby si vynútili ultimátum prezidenta Trumpa.

Irán sa rozhodol obmedziť svoje diplomatické styky s USA v dôsledku utorkového varovania amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vyhlásil, že zanikne celá civilizácia, ak Teherán nevyhovie jeho ultimátu na otvorenie Hormuzského prielivu.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok potvrdil, že izraelské vojenské lietadlá útočili na mosty a železnice v Iráne. Podľa jeho slov zasiahnuté ciele využívali iránske Revolučné gardy na prepravu zbraní aj materiálu na ich výrobu.

Pri najnovšej vlne útokov medzi Izraelom a proiránskym militantným hnutím Hizballáh, ktorá sa začala pred viac ako piatimi týždňami, zahynulo v Libanone už 1 530 ľudí. V utorok to oznámilo libanonské ministerstvo zdravotníctva. Medzi obeťami je 102 žien, 130 detí a 57 zdravotníkov. Ďalších 4 812 osôb utrpelo počas útokov zranenia, dodalo ministerstvo.

Iránske Revolučné gardy v utorok upozornili, že ak Spojené štáty prekročia „červené čiary“, budú odpovedať útokmi aj mimo Blízkeho východu a na celé roky pripravia USA a ich spojencov o prístup k rope a plynu.

„Revolučné gardy opäť deklarujú, že ak americká teroristická armáda prekročí červené čiary, naša reakcia presiahne rámec regiónu,“ uviedli gardy vo vyhlásení, ktoré zverejnila iránska štátna televízia.

Ideologická vetva iránskej armády tvrdí, že v takom prípade bude cieliť na infraštruktúru, aby „Spojeným štátom a ich spojencom odoprela prístup k rope a plynu v regióne na dlhé roky“.

„Regionálni partneri Ameriky by tiež mali vedieť, že sme doteraz pre zachovanie dobrých susedských vzťahov prejavovali veľkú zdržanlivosť a mali sme určité výhrady pri výbere cieľov odvetných úderov, no všetky tieto výhrady už boli odstránené,“ dodali.

Americký prezident Donald Trump zverejnil v utorok na svojej sociálnej sieti Truth Social príspevok, ktorý sa zrejme týka ultimáta stanoveného pre Irán na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. Píše v ňom o civilizácii, ktorá túto noc „zomrie a už sa nikdy nevráti späť“.

„Dnes v noci zomrie celá civilizácia, ktorá sa už nikdy nebude môcť vrátiť späť. Nechcem, aby sa to stalo, ale pravdepodobne sa to stane. Avšak teraz, keď máme úplnú zmenu režimu, kde prevládajú iné, inteligentnejšie a menej radikalizované názory, sa možno môže stať niečo revolučne úžasné, KTO VIE? Dozvieme sa to dnes večer,“ napísal Trump.

Trump počas veľkonočných sviatkov dal Iránu ultimátum, aby v utorok do 20:00 východoamerického času (v stredu o 02:00) opäť otvoril Hormuzský prieliv. V opačnom prípade pohrozil rozpútaním „pekla“.

Prebiehajúca vojna na Blízkom východe sa priblížila k bodu, keď ju už nebude možné udržať pod kontrolou, varovalo v utorok katarské ministerstvo zahraničných vecí. Preto opätovne vyzvalo všetky strany konfliktu, aby našli riešenie a ukončili ho, kým nie je neskoro.

„Už od roku 2023 upozorňujeme, že ak sa eskalácia nezastaví, dostaneme sa do situácie, ktorú nebude možné zvládnuť, a k tomuto bodu máme už len krôčik,“ uviedol hovorca katarskej diplomacie.

Iránsky ostrov Chárk, ktorý je kľúčovým uzlom iránskej energetickej infraštruktúry, v utorok zasiahlo niekoľko úderov, informovala štátna agentúra Mehr.

Terčom útokov sa podľa miestnych úradov a médií stali aj dva mosty v oblasti miest Kom a Kášán, pričom zahynuli najmenej dve osoby.

Údery hlásili iránske médiá aj na diaľnici spájajúcej mesto Tabríz s Teheránom cez Zandžán a na železničnej trati v meste Karadž v severnej časti Iránu.

Izraelská armáda medzičasom oznámila, že ukončila rozsiahlu vlnu úderov zameraných na objekty infraštruktúry po celom Iráne.

Do útokov mohli byť zapojené aj USA. Spravodajský portál Axios krátko po informácii agentúry Mehr uviedol, že Spojené štáty podnikli údery na vojenské ciele na ostrove Chárk.

K novým útokom došlo niekoľko hodín pred vypršaním ultimáta, ktoré americký prezident dal Iránu pre prípad, ak opätovne neotvorí Hormuzský prieliv. Teheránu pohrozil, že sa naň „zosype peklo“ vo forme útokov na elektrárne a mosty, pokiaľ do utorka večera washingtonského času neukončí blokádu tejto strategickej úžiny.

Najvyšší vodca Iránu Modžtabá Chámeneí je v bezvedomí a podstupuje liečbu v iránskom meste Kom, vyplýva to zo správy spravodajských služieb, ktorá naznačuje, že Chámeneí nie je schopný riadiť islamskú republiku. Informoval o tom denník Times.

Podľa správy založenej na informáciách amerických a izraelských spravodajských služieb, do ktorej nahliadol britský denník, je Chámeneí vo vážnom zdravotnom stave a „nie je schopný podieľať sa na žiadnom rozhodovaní režimu“.

V spomínanom meste údajne pripravujú pohreb iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chámeneího - otca Modžtabu - ktorý zahynul na začiatku vojny v Iráne pri americko-izraelských útokoch.

Spravodajské služby zaznamenali prípravu na „vykopanie základov potrebných na vybudovanie veľkého mauzólea v Kome“ pre viac než jeden hrob, čo naznačuje, že pri nebohom Chámeneím by mohli byť pochovaní aj ďalší členovia rodiny.

Iránsky predstaviteľ v marci potvrdil, že Modžtabá Chámenení utrpel poranenia pri útoku, pri ktorom zahynuli jeho rodičia, manželka a syn. Opozičné skupiny tvrdili, že iránsky vodca je v kóme, zatiaľ čo iní naznačili, že utrpel zlomeninu nohy a poranenia tváre.

Chámeneí sa od začiatku vojny neobjavil na verejnosti ani osobne nepredniesol žiadne vyhlásenia. Dve jeho vyhlásenia pritom prečítali v iránskej televízii.

Pri útoku neďaleko izraelského konzulátu v Istanbule bol zabitý jeden útočník a dvaja boli zranení, pričom dvaja policajti utrpeli ľahké zranenia, uviedol guvernér Istanbulu Davut Gül.

Turecké médiá uviedli, že muži, ktorí sa na konzulát pokúsili zaútočiť okolo 12:15 miestneho času (11:15 nášho času), boli ozbrojení strelnými zbraňami s dlhými hlavňami a oblečení v maskáčoch a na chrbtoch mali ruksaky.

Bezprostredne po ohlásení streľby na miesto dorazili špeciálne jednotky tureckej polície.

Hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí uviedol, že konzulát v čase incidentu nebol obsadený.

Turecký minister spravodlivosti Akin Gurlek na sieti X napísal, že sa začalo vyšetrovanie streľby „v blízkosti izraelského konzulátu nachádzajúceho sa v istanbulskej štvrti Beşiktas“.