Mesiac opäť takmer na dosah

„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ Známa to veta astronauta Niela Armstronga vyslovená v momente, keď ako prvý človek vykročil na povrch Mesiaca v rámci misie Apollo 11. Stalo sa to presne 21. júla 1969 o 3:56 nášho času. Odvtedy jedinú prirodzenú družicu Zeme navštívilo ešte 11 ďalších astronautov. Naposledy sa z lunárnej cesty vrátila posádka misie Apollo 17, ešte v roku 1972.

Odvtedy, takmer 54 rokov, sa na cestu k Mesiacu podnikali len bezpilotné výpravy. V časoch obrovského rozvoja technológií, umelej inteligencie, keď sa zázraky vedy objavujú takmer každý deň, bolo toto 54-ročné čakanie na návrat k nášmu satelitu až neuveriteľne dlhé. 

No, zdá sa, že to malo svoj význam a čakať sa oplatilo. Misie Artemis majú opäť dopraviť človeka na Mesiac a prinavrátiť tak podobné zimomriavkové pocity ako pri sledovaní vesmírnych misií z čias Apolla. Hneď druhá v poradí, misia Artemis II, na ktorú sa v týchto dňoch upierajú zraky miliónov vesmírnych nadšencov, je už teraz rekordná a prelomová. 

Štyria astronauti na palube vesmírnej lode Orion, ktorí v noci z 1. na 2. apríla nášho času opustili zemský povrch, už dosiahli cieľ misie a v noci z pondelka na utorok obleteli Mesiac. Američania Victor Glover, Christina Kochová a Reid Wiseman a Kanaďan Jeremy Hansen preletom okolo Mesiaca vytvorili nový historický rekord v najväčšom vzdialení ľudskej posádky od našej planéty. 

Predchádzajúci rekord držala posádka misie Apollo 13, ktorá sa ešte v roku 1970 vzdialila od Zeme o 400 171 kilometrov. Astronauti z Artemis II prekonali tento rekord o ďalších viac ako 6 600 kilometrov.

Do lunárnej sféry vplyvu sa vesmírna loď Orion dostala už ráno na Veľkonočný pondelok. Znamená to, že gravitácia Mesiaca, pôsobiaca na kozmickú loď, začala byť silnejšia, ako gravitácia planéty Zem, od ktorej bola Orion v tej chvíli vzdialená približne 373-tisíc kilometrov. 

Cieľom Orionu v rámci misie Artemis II bol prelet po takzvanej dráhe voľného návratu. Čo znamená, že vesmírna loď nevstúpila na obežnú dráhu Mesiaca, ale len využila jeho gravitáciu ako podpornú silu potrebnú k spiatočnej ceste na Zem. Nad povrchom Mesiaca preletela vo výške približne 7 500 kilometrov. 

Obletom Mesiaca sa astronauti stali jedinými ľuďmi, ktorí kedy na vlastné oči videli takzvanú panvu Orientale. Tento obrovský kráter, tiež nazývaný ako „veľký kaňon“ Mesiaca už skôr zachytila kamera na obežnej dráhe, no doteraz ho nevidelo žiadne ľudské oko.