Veľká noc v čase hegemónov
Ježiš nevyzýva národ, do ktorého patrí, k ozbrojenému povstaniu, ani sa nestáva lídrom politického zápasu proti okupantovi.
Ježiš nevyzýva národ, do ktorého patrí, k ozbrojenému povstaniu, ani sa nestáva lídrom politického zápasu proti okupantovi.

Pýtam sa, či je možné prežívať, ako kresťan, tohtoročný Veľký týždeň a hlavne veľkonočnú nedeľu a necítiť sa pritom hlboko v srdci zasiahnutý, ba priam skúšaný vo svojej viere krutosťou nášho súčasného sveta.
Pýtam sa, či – a ako – je možné zúčastňovať sa na slávnostných liturgiách, vdychovať vôňou kadidla, počúvať biblické čítania o Bohu, ktorý zachraňuje, recitovať dlhé liturgické modlitby k Bohu, ktorý oslobodzuje či spievať piesne o Ježišovom víťazstve na smrťou a pritom nebrať vážne – opakujem: vážne! – situáciu, v ktorej sa nachádza svet.
Áno, tento náš dnešný svet, ktorý sa stal javiskom arogantnej nadvlády silnejšieho nad slabším; okázalej svojvôle tých, ktorí rozhodujú o živote a smrti jednotlivcov i národov; cynického plánovania prítomnosti i budúcnosti bez akéhokoľvek záujmu o hodnoty ako spoločné dobro, solidarita či sociálna spravodlivosť; javiskom, na ktorom vystupujú ako hlavné postavy hegemóni, čo majú v hlave a v srdci iba jedno: túžbu po zisku, po stále väčšom zisku. Hegemóni, ktorým už vôbec nevadí, že ich vidíme, ako sa potácajú zo strany na stranu a držia pritom deň a noc v ruke fľašku s nálepkou „MOC“.
Pýtam sa, či je možné prežívať Veľký týždeň ako kresťania bez toho, aby sme necítili v srdci ťarchu zásadných otázok: kto vlastne vládne tomuto svetu; kto má v rukách osudy dnešnej spoločnosti, európskej a planetárnej? Kto to – či už ľsťou, alebo silou – tak úspešne tlačí celé národy do priepasti vojny, chudoby, morálnej a duchovnej biedy, oberajúc ich o nádej na budúcnosť?
Sú to otázky, ktoré provokujú, pichajú v srdci a vyzývajú k odvážnym úvahám, aj keď hľadanie odpovede nie je vôbec jednoduché. Už aj preto, že hegemóni, ktorí milujú moc a sú ňou opití, radi manipulujú svedomie ľudí a verejnú mienku taktiež. Či nepočuť čoraz častejšie, že červené (ako krv) je biele, že vojna je vlastne cesta k mieru, že okupácia je iba spôsobom kontroly, že fyzické a psychické násilie je forma prevencie proti násiliu, že zabitie malého dieťaťa je prevenciou pred nárastom terorizmu?
Problém je, ako zosúladiť pohľad na takto perverzne „fungujúci“ svet so slovami, ktoré zaznievajú v chrámoch, kde sa slávia veľkonočné sviatky, kde zaznieva radostné „aleluja, aleluja, aleluja...,“ kde vidíme vystavené obrazy alebo sochy vzkrieseného Krista. Ako...?
Zoči-voči tomu, čo sa deje blízko a ďaleko okolo nás je ešte na mieste, aby sme brali vážne, realisticky posolstvo veľkonočnej liturgie, jej modlitieb a spevov? Má dnes slávenie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša nejaký význam pre život „dospelého kresťana“, teda človeka, ktorý má triezvy, realistický prístup k udalostiam vo svete (a následne vo vlastnom živote)? Nie je snáď celý Svätý týždeň, a zvlášť oslava Vzkriesenia umučeného a zabitého Krista, len akousi „náboženskou uspávankou“ vhodnou na to, aby sme sa my kresťania upokojili, zavreli oči, vypli kritické myslenie a vošli do ríše snov, kde sa dá spievať bez mihnutia oka a z plných pľúc, že „smrť bola porazená“, lebo „Boh zvíťazil“?
Priznávam, že ako mnohí iní, aj ja žijem ponorený do týchto otázok. Sú ako plachty, do ktorých bol zavinutý Lazár v hrobe, a teraz obopínajú moju myseľ. A predsa, práve v týchto dňoch vo mne silnie aj iné vedomie, aj iné presvedčenie. Týka sa Ježiša, jeho osoby a poslania.
Adolf
Približne pred 2 mesiacmi
Palec hore.
GUSY
Približne pred 2 mesiacmi
Napriek všetkému násiliu a propagande mocných, Kristovo slovo stále preniká svet. Zachraňuje mnohé hriešne duše, lebo Kristova pravda a jeho slovo odhaľuje lož. Bez Krista by sme nevedeli, kde je pravda. Žiadnym mocnostiam tohto sveta sa nepodarilo zničiť kráľovstvo Krista. Tak ako sa to nepodarilo za komunnizmu, nepodarí sa to ani teraz. Kristus je víťaz nad hriechom, smrťou a beznádejou. Je to víťazstvo definitívne!
údiv
Približne pred mesiacom
Skvelé pán Žák. Vďaka. Toto je podstata Ježišovho posolstva. Je to výzva ktorá má ako in-formácia mobilizovať a opakovane vzkriesiť to čo zahníva, odumiera alebo je mŕtve v človeku v jeho vedomí, duchu a konaní. Nuž a k životu v pravde a spravodlivosti v tomto nielen v súčasnosti až démonicky manipulovanom svete treba mimoriadnu odvahu, jasnú sebareflexiu a obrovskú(až božskú)vnútornú silu... ...lebo okrem moci hegemónov tu pôsobí aj moc zákonníkov, farizejiov a pokrytcov....
Kamil
Približne pred mesiacom
Toto je jedna z najlepších kázní o význame Veľkej noci, ktoré som v živote počul.
Démokritos
Približne pred mesiacom
Vďaka, mons. Žák, a vitajte na Markeri! Silná, bolestivá a krásna homília! No tak, ako je každé novonarodené dieťa symbolom nádeje, ostáva nám len veriť, že nádej a láska napokon zvíťazia v každom srdci. Aleluja!