Padne „dropia opona“ medzi Rakúskom a Slovenskom?

Sysľovské polia, približne 1700 hektárov popretkávaných úzkymi asfaltkami pri slovenských hraniciach s Rakúskom a Maďarskom, nelákajú na populáciu hlodavcov. Vyslovene však vábia cyklistov. Nie je to bežná destinácia na cykloturistiku, no keď sa vám preje hrádza a dostanete chuť preskúmať územia viac na západ, možno narazíte na cestičky, ktoré akoby viedli odnikiaľ nikam.

To „nikam“ na plochej zemi, kde až na pár stromov široko-ďaleko nevidieť vertikálne oporné body, je lákavé, no zároveň zakázané. Územie v roku 2006 vyhlásili za zónu vtákov (chránené vtáčie územie – CHVÚ) a uzavreli ho chodcom a cyklistom. Najmä kvôli dropovi veľkému. Ale k tomuto majestátnemu operencovi sa ešte dostaneme. Stále sme totižto neuzavreli tému, kde vlastne Sysľovské polia ležia.

Povedzme, že sa z Petržalky na bicykli vyberiete obdivovať Jarovskú Bažantnicu. Keď ju za 15 minút prejdete a nechcete sa vracať domov, máte dve možnosti. Ísť smerom na Kittsee alebo cez Jarovce do Rusoviec, ku kaštieľu, k jazeru a znova na hrádzu.

To je síce pekná trasa, ale tiež jedného dňa omrzí. A tak si raz poviete, že aha, popod nadjazd do Jaroviec vedie akási asfaltka. Alebo od Bažantnice na druhej strane pomerne frekventovanej cesty pre autá začína nejaká poľná komunikácia.

Kam tie cesty asi tak idú? Človek je tvor zvedavý a keď v pekný teplý deň sedí na dvoch kolesách, táto vlastnosť dostáva krídla. Pokiaľ by ľudí odrádzali tabule, nikdy by svoju zvedavosť neuspokojili. Ako za spomínaným nadjazdom. Tam jasne svieti, že sa začína CHVÚ a svoje dve nohy či kolesá musíte otočiť.

Neprezradím vám, ako to viem, ale keď vás tabuľa neotočí, o päťdesiat metrov nájdete druhú. Táto vás vzdelá o chránenom vtáčom území. A k informačnej tabuli prednedávnom pribudlo aj posedenie pre turistov s prístreškom či drevená pozorovateľňa vtákov. To je veľmi užitočné, ale dosť mätúce. Komu to všetko slúži, keď do územia je celoročne zakázaný vstup?

Odpoveď sa skrýva na spomínanej tabuli, ku ktorej je zakázaný vstup. Neposlušný občan si takto na zakázanej tabuli prečíta, že posed a pozorovateľňa jedného dňa zakázané nebudú. Bratislava tu totiž plánuje vybudovať cyklotrasu vedúcu po hranici CHVÚ. Rekreanti si teda v bližšie neurčenej budúcnosti budú môcť namiesto vstupu do územia vychutnať jazdu popri ňom a v pozorovateľni sa pokochať pohľadom na chránené vtáctvo.

Ušľachtilé. Nedávalo by však väčší zmysel budovať pozorovateľne až po postavení sľubovaných cyklotrás? Komu budú tieto objekty dovtedy slúžiť? Možno strážcom prírody. Tí sa totiž v území pohybujú na džípoch. Hoci nejde o dravé tvory, odporúčam sledovať ich z diaľky lebo ak strážcovia v CHVÚ uvidia vás, zatúžia dať vám pokutu. Viem to iba z rozprávania. Zákazy, príkazy aj rozkazy totiž vždy rešpektujem.

Neostávajme však iba na severe, bola by to škoda. Sysľovské polia uchvacujúce svojou rozľahlosťou na juhu lemuje štátna hranica s Maďarskom. Tá sa zároveň spája s hranicou s Rakúskom. Trojmedzie je obľúbenou krátkou víkendovou destináciou a na Slovensku k nemu vedie turistická trasa.

Z Rakúska sa k styčnému bodu troch hraníc dostanete autom, čo sa môže ukázať ako príjemnejšia alternatíva. Slovenská turistická trasa totiž začína pri frekventovanej výpadovke, kde autá do Maďarska fičia 100 kilometrov za hodinu. Keď sa vám ju bez úhony podarí prejsť, po ceste narazíte akurát na miniatúrne jazierko Cilina zasadené v poli, prejdete nadchodom nad diaľnicou a ste na okraji CHVÚ.

Aby ste náhodou nevyrušili dropa veľkého alebo sokola kobcovitého, červená trasa vás na trojmedzie povedie priamo popri diaľnici, konkrétne pri diaľničnom prechode s Maďarskom. Mimochodom, vedeli ste, koľko odpadkov okolo seba vedia rozptýliť kamionisti? Ja som to zistila práve na tejto turistickej trase. Išlo teda tiež o druh náučného chodníka. „Milé deti, teraz si názorne ukážeme, ako sa to rieši, keď si všetky ľudské potreby musíte uspokojovať v jednom vozidle.“

Ale povedzme, že vás trasa posiata odpadkami neodradila. Prišli ste na trojmedzie. Čo teraz? Okrem iného tu v trojici môžete zasadnúť ku kamennému stolcu. A hoci budete za jednou tabuľou, každý z vás sa bude nachádzať v inom štáte.

Ako som povedala, je to krátky výlet. Stolec je vtipný, ale spolu s pomerne nezaujímavými sochami vás dielo zabaví len na chvíľu. Čo ďalej? Kam vedie tá pekná asfaltka smerom na sever? To už nezistíte, hneď za trojmedzím sa totiž začína dropí kraj, teda staré známe CHVÚ so svojím zákazom vstupu. Ak nechcete riskovať pokutu, môžete sa vybrať naspäť popri diaľnici a poučných kamiónoch.

Ako už roky upozorňujú kritici zákazu vstupu do Sysľovských polí, uzávera na dropmi vyhľadávanom území platí len na Slovensku. Neprajníci ironicky poznamenávajú, že na západ od štátnej hranice drop ľudským vyrušovaním netrpí. Hoci slovenskí ochranári hovoria, že dvojnohé cicavce (na rozdiel od tých v autách) dropy veľmi rušia, Rakúšania vstup chodcov a cyklistov na poľné cesty nezakazujú.

Možno sú rakúske dve nohy iné. Nakoniec, západ je západ. Ovzdušie slobody a tak ďalej. Drop to cíti a neprchá.

Sama som v Rakúsku, pri obci Deutsch Jahrndorf ležiacej blízko hranice so Slovenskom, na poli videla spokojne pôsobiaci kŕdeľ dropov. Hoci ochranári tvrdia, že tento vták pre prítomnosť ľudí odlieta aj o kilometre ďalej, kŕdeľ si asi navykol na rakúske ovzdušie slobody a bezpečia. A to som sa so psom prechádzala iba niekoľko metrov od nich. So skúsenosťami s pokojnými dropmi v Rakúsku nie som sama, delia sa o ne aj ľudia na internete.

Keď už spomínam maličkú viesku Deutsch Jahrndorf, tak sa pri nej pristavme. Práve pre slovenské oprašovanie dropa sa priamo z Nemeckých Jaroviec na Slovensko tak ľahko nedostanete. Hoci je to odtiaľ do Rusoviec vzdušnou čiarou iba 15 kilometrov, väčšia časť cesty vedie cez CHVÚ Sysľovské polia. Ak teda chcete navštíviť susedov, ostáva vám len spraviť si takmer dvojnásobne dlhú obchádzku na sever cez slovenské Jarovce a potom znova na juh cez Rakúsko.

Našťastie, dropia opona pre neposlušných neznamená smrť ani uväznenie. Človek, ktorý by sa rád z Rusoviec prešiel na návštevu k strýkovi Jürgenovi, riskuje iba vietor v peňaženke. No aj tak, pokojná prechádzka vyzerá inak než ako neustála ostražitosť na ochranárske džípy.

Z vlastnej skúsenosti viem, že pre dve túlavé nohy je frustrujúce vidieť z Rusoviec v diaľke vežu kostolíka a nemôcť sa k nej prejsť. Najmä keď do Deutsch Jahrndorfu vedie vcelku príjemná cesta, bez ruchu áut, plná zajacov, srniek a občas nejakého toho dropieho kŕdľa. Tieto pocity sú však zanedbateľné oproti vedomiu, že v CHVÚ Sysľovské polia máte pozemky, na ktoré kvôli ochrane vtáctva nemôžete vstúpiť. Ako rusovská fara.

Keď som už spomínala Železnú oponu, pre ktorú na hraniciach zahynuli stovky utečencov, táto nemá na svedomí iba ľudské životy. Padla pre ňu aj historická budova. Pohraničníci totiž zbúrali vilu Laurin majer a s ňou spojenú Kaplnku svätého Vavrinca. Dom, ktorý v 19. storočí gróf Hugo Henckel postavil pre manželku Lauru vraj mohol ľuďom so záujmom o útek cez hranice slúžiť ako úkryt.

Miesto, kde Laura majer stával, sa nachádza na pozemkoch patriacich Rímskokatolíckej cirkvi. Ich správca, rusovský farár Július Marián Prachár, sa preto pred niekoľkými rokmi rozhodol, že tu zriadi pamätné miesto. Nielen na Henckelovej vilu, ale aj ako pripomienku neprávostí bývalého režimu.

Na mieste, kde pravdepodobne pôvodne stál Kostol sv. Vavrinca, spolu s farníkmi Prachár postavil nízky múrik naznačujúci jeho pôdorys. Nainštalovali tu aj informačné tabule. Keď tu však 10. augusta 2021, teda v deň sv. Vavrinca, chcel farár zorganizovať podujatie spojené s vychádzkou, tvrdo narazil na dropiu oponu.

Farár Prachár podujatie vopred propagoval cez internet, preto sa o ňom dozvedeli aj ochranári. Slovenská inšpekcia životného prostredia ľudí vopred varovala, aby sa na akcii nezúčastnili. Zazneli aj hrozby, že účastníci môžu čeliť pokutám od 300 do 10-tisíc eur. Pod facebookovým statusom europoslanca Progresívneho Slovenska Martina Hojsíka v reakcii zneli výzvy na odluku cirkvi od štátu, urážky smerované katolíkom a žiadosti, aby „previnilcov” na miesto farských pozemkov nikto nepúšťal a naparil im mastné pokuty.

Podujatie sa v roku 2021 na farských pozemkoch nakoniec neuskutočnilo. Internetový pohon na opovážlivého farára však vyústil až do nebývalej aktivity niektorých zodpovedných. Ako pre Postoj povedal Prachár, po akcii sa začali orgány zaoberať aj zeminou, ktorú v roku 2019 do bývalej ťažobnej jamy, nachádzajúcej sa na farskom pozemku, nechal vyviezť pri stavbe škôlky.

Rok nato sa už spomienkové podujatie na farských pozemkoch, kde predtým stával Laura majer, uskutočniť podarilo, no orgány vzápätí obvinili jedenástich účastníkov vrátane štábu televízie TA3 z nepovoleného vstupu.

„Je to smutné aj preto, lebo obvinili ľudí, ktorým tu v 50. rokoch zobrali majetok. Vyhnali ich odtiaľto, museli utekať s jednou taškou. A ich obvinia, že vstúpili na územie, kde mali majetky, kde boli doma, kam 40 rokov nesmeli vstúpiť, lebo to bolo hraničné pásmo. Znova sa dostali do podobnej situácie,” povedal v roku 2023 pre Postoj Prachár.

Prachár neskôr upozornil, že tieto problémy im zodpovední robili pre podujatie organizované v mesiaci, kedy drop veľký v území nehniezdi. A presne v toto ročné obdobie, teda počas júla, augusta a septembra, od roku 2023 ochranári do CHVÚ Sysľovské polia povolili vstup verejnosti. Nespristúpnili však celých 1700 hektárov, ale len niekoľko kilometrov od Rusoviec po Laura majer a naspäť.

To je pre spomienkové podujatie rusovskej fary určite lepšie než predchádzajúci stav. No čo zvyšok územia? Pokiaľ vstup cyklistov a chodcov z Rusoviec smerom na Deutsch Jahrndorf v lete vtáctvu neškodí, prečo CHVÚ nesprístupniť celé?

Mimochodom, práve letné mesiace sú na pohyb v Sysľovských poliach najmenej vhodné. Kilometre územia tu ležia nezatienené stromami. Človek a pes sa teda nemá kde skryť pred slnkom. A vodné zdroje tu chýbajú úplne. Rozpálené polia a asfaltky sú tak v lete receptom na expresný úpal.

Hoci sa ochranári búria, otvorenie územia pre regulovaný vstup verejnosti dostalo v januári 2026 opatrnú zelenú. Vláda totiž na svojom výjazdovom rokovaní v Petržalke zadala úlohu ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi do konca roka „prehodnotiť legislatívne možnosti zabezpečenia celoročného regulovaného vstupu verejnosti do CHVÚ Sysľovské polia“.

Zatiaľ čo mestská časť Rusovce, aj rusovská fara, toto prehodnocovanie vítajú, podľa neziskovky SOS/BirdLife je rozhodnutie vlády „nešťastné a chybné“. „Tak, ako nik nenavrhuje v Tatrách otvárať celoročne citlivé oblasti a meniť sezónny charakter turistických chodníkov, o to viac by malo byť toto pravidlo zachované na malých Sysľovských poliach, ktoré chráni veľmi vzácne druhy, ktoré by bez dnes platnej ochrany u nás vyhynuli,“ skonštatovala organizácia.

„Vyrušovanie“ vtáctva rekreujúcim sa človekom je však len jedným z údajných problémov, ktoré v tejto oblasti podľa samotných ochranárov treba vyriešiť. V Programe starostlivosti o Chránené vtáčie územie Sysľovské polia na roky 2020 – 2049, ktorý pripravila samotná Štátna ochrana prírody SR, sa uvádza desiatka prekážok pre ochranu Sysľovského vtáctva.

Podľa dokumentu dropovi a ďalším trom vtákom okrem rekreantov škodia aj pesticídy, neregulované poľovníctvo, málo trávnatých plôch, nepriaznivé počasie, nevhodná skladba vysadených plodín, nedostatok vody, prirodzení predátori a tak ďalej.

Sama neziskovka SOS/BirdLife zároveň prisudzuje skutočnosť, že sa dropa na tomto území podarilo zachrániť rakúskej strane.

„Nechýbalo veľa a drop by z Rakúska, Slovenska a západného Maďarska úplne vymizol. Vďaka poctivej spolupráci ochrany prírody, úradov a poľnohospodárov (teda obnove biotopov pre dropa) v Rakúsku sa však podarilo tento druh zachrániť, vďaka čomu sa začal viac objavovať aj u nás,“ doslova uvádzajú na Facebooku. Rakúsko pritom, ako už vieme, pohyb chodcov a cyklistov v zóne dropa nikdy nezakázalo.

Kde teda súdruhovia rakúski ochranári neurobili chybu? A nerobia nesprávne zvolenými ochrannými opatreniami chybu tí slovenskí?

Neviem. V duchu hesla „verte expertom“ by človek aj chcel dôverovať svojim blížnym s patričným vzdelaním či výcvikom, komplikuje sa to však vtedy, keď títo robia navonok nezmyselné rozhodnutia. Ako keď roky popoťahujú ľudí za letný vstup do územia, kde vošli na svoje pozemky a vláčia ich po súdoch, aby vzápätí v lete CHVÚ otvorili pre verejnosť. Alebo stavajú pozorovateľne vtáctva za tabuľami so zákazom vstupu.