7 dní v kocke: Proti Iránu bola nasadená nová zbraň – umelá inteligencia

Dnes o ďalšom, technologickom bojisku v iránskej vojne; o pozvoľnom rozklade NATO; o rozbehu Progresívneho Slovenska k Igorovi Matovičovi a nedostatku nafty na slovenských pumpách.

Svet v stredu čakal na zásadný prejav Trumpa. No nakoniec prišlo o niečo silnejšie vyhlásenie z opačnej strany. Iránske revolučné gardy oznámili, že budú útočiť na technologické spoločnosti.

Google, Microsoft, Apple, Palantir, IBM, HP a rad ďalších boli vyhlásené za legitímne ciele.

Dôvod: pri útokoch na Irán a pri hromadnom zabíjaní jeho lídrov bola údajne použitá nová zbraň. Artificial intelligence, umelá inteligencia (AI). Spoločnosti, ktoré na nej pracujú, bude Irán považovať za vojenské ciele.

Informácie o nasadení umelej inteligencie do útokov na Irán (predtým na Venezuelu a Gazu) sa objavili už skôr. No až teraz sa z toho stáva horúca medzinárodná téma.

Rýchle a hromadné zabíjanie iránskych lídrov, veliteľov a vedcov mala umožniť práve zbraň s logom AI. Skrátila reakčné časy medzi získaním spravodajských informácií (satelitné dáta), ich analyzovaním a naplánovaním série úderov.

Umelá inteligencia umožnila reagovať na dáta, navrhovať tisíce možných bojových scenárov a naplánovať konkrétne útoky takmer v reálnom čase. A vo veľkom rozsahu.

Odhaduje sa, že Izrael a Spojené štáty v krátkom čase zamerali možné pozície a pár minút nato zabili viac ako 250 prominentov iránskeho režimu. Stačili im ich pravdepodobné pozície na desiatkach odhadovaných miest, ktoré boli zničené.

Čo by analytikom (ľuďom) trvalo niekoľko hodín, to modely AI pripravili za niekoľko sekúnd po získaní dát. Človek následne autorizoval plány raketových úderov, ktoré nevypracoval človek, ale stroj.

Operačná rýchlosť na jednej strane viedla k úspešnému likvidovaniu cieľov. Na druhej strane viedla k veľkému počtu civilných obetí. Alebo k nezamýšľaným následkom útokov.

Kľúčovú úlohu mali zohrať systémy umelej inteligencie Palantir Maven a Anthropic Claude v službách Pentagónu. Alebo divízia Bina v službách Izraela. Sú zamerané na masové sledovanie, analýzu dát a na rýchle určenie plánu z tisícov možných „riešení“. V tomto prípade smrtiacich raketových útokov…

Špeciálnu pozornosť si zaslúžia modely umelej inteligencie od spoločnosti Anthropic. Tá sa už začiatkom roka dostala do vážnych sporov s Pentagónom a Trumpom. Odmietla dať americkým tajným službám neobmedzený prístup k modelu umelej inteligencie Anthropic Claude. Spoločnosť nesúhlasila s tým, aby sa jej programy používali na plošné sledovanie ľudí a na smrtiace zbrane. Teda na hromadné zabíjanie.

Výsledok vzbury Anthropicu bol zvláštny. Pentagón túto americkú spoločnosť zaradil na zoznam bezpečnostných rizík a zakázal využívať jej služby na vládne účely. Trump lídrov spoločnosti vyhlásil za ľavicových radikálov a odkázal im, že skončili.

Stalo sa to krátko pred útokmi na Irán.

Nakoniec však Anthropic ostáva ešte šesť mesiacov v systémoch Palantir a tým aj v systémoch Pentagónu. Lebo rýchle odstrihnutie umelej inteligencie od armádneho velenia bolo nemožné. Nástroje umelej inteligencie z dielne Anthropicu sa zmenili na zbraň.

Spor prerástol do mimoriadne zaujímavej a dôležitej právnej roviny. Súd predbežným opatrením podržal spoločnosť Anthropic a zakázal americkej vláde, aby proti nej uplatnila reštriktívne opatrenia. Vláda má rešpektovať slobodu presvedčenia. Výsledok je však absurdný. Modely Anthropicu – pôvodne vyvinuté na verejnoprospešné ciele – ostávajú súčasťou vojenských systémov.

Tvorcovia pokročilej umelej inteligencie Anthropic Claude nemajú dosah na to, ako a proti komu sa bude používať. Alebo zneužívať. Hrozí im, že Irán (alebo iný štát) ich zaradí na zoznam legitímnych vojenských cieľov.

Podobné spory a morálne dilemy boli už skôr aj v spoločnosti Alphabet (Google). Zamestnanci protestovali proti kontraktom Google s izraelskou vládou. A proti tomu, aby sa ich dáta a ich nástroje umelej inteligencie nasadili do vojny v Gaze. Do tej vojny, ktorá sa považuje za genocídnu.

Reakcie vedenia Google? Protestujúcich zamestnancov vyhodili. Prednosť majú miliardové kontrakty s vládami a bezpečnostnými službami.

Jednoducho, úlohou umelej inteligencie je (okrem iného) masovo sledovať ľudí. A masovo zabíjať ľudí. V záujme regime change. Zmeny režimu.

Deje sa to bez akéhokoľvek právneho rámca. Môže to dnes americkej či izraelskej armáde niekto zakázať? Nie, nemôže. Existujú medzinárodné pravidlá alebo národné zákony, ktoré by to obmedzovali? Nie, neexistujú. Existuje účinná verejná kontrola? Nie. Zaujíma to médiá? Väčšinu vôbec.

Máme tu nový typ pokročilej, nebezpečnej zbrane, ktorá má nahrádzať a obchádzať ľudský faktor – zaťažený myslením, cítením, svedomím… A ktorá nemá nijaké obmedzenia.

Táto zbraň sa testovala vo Venezuele, predtým v Gaze. Krátko nato sa vo veľkom testuje a používa proti Iránu. Svet o tom veľa nevie. A keby aj vedel, málokto by tomu rozumel.

S novou umelou inteligenciou je to podobné ako s novými biotechnológiami zameranými na programovanie buniek. Problému rozumie pár desiatok dobre informovaných expertov. Aj to len obmedzene. S chabým prehľadom o možných následkoch a „nežiaducich účinkoch“.

Preprogramujeme bunky, gény, imunitné systémy. Alebo preprogramujeme celé režimy a kultúry. Takto trúfalo dnes vyzerajú „možnosti“.

No realita býva iná.

Napokon, vidíme to aj na priebehu vojny Izraela a Spojených štátov proti Iránu. Rýchle ničenie cieľov s nasadením umelej inteligencie – to vyšlo. S následkami sa to však rýchlo zvrhlo. V Iráne nesledujeme nijakú zmenu režimu, ale jeho radikalizáciu.

A ešte sledujeme rozšírenie konfliktu na nové fronty. Energetický, obchodný, dopravný – čo vedie k riziku veľkej ekonomickej krízy. Nakoniec vstupuje do hry aj digitálny a technologický front.

Vojenskými cieľmi sa stávajú správcovia operačného systému v našich „smartfónoch“. Lebo pracujú pre izraelské a americké tajné služby. Prípadne priamo pre armády a ich útočné jednotky.

V stredu mal vystúpiť Donald Trump so zásadným prejavom. No bol z toho len pokus pomenovať príčiny a ciele vojny s Iránom. Po mesiaci bojov.

Nevyšlo mu to. Len zrecykloval staré frázy a staré hrozby o vybombardovaní Iránu, ak sa nezlomí. Ešte sa pochválil zmenou režimu. Vraj rokuje s prezidentom nového, lepšieho iránskeho režimu.

Iste, iste…

O niečo zaujímavejšie ako tieto frázy boli neoficiálne poznámky a odkazy Trumpa. Pre britský Telegraph povedal, že uvažuje o vystúpení Spojených štátov z NATO.

Podobné sťažnosti mal aj minister zahraničných vecí Rubio. Americká vláda zvažuje, že zastaví dodávky rakiet pre Ukrajinu, za ktoré platia európske štáty NATO.

Američanom totiž dochádza raketová munícia. A ešte ich nahnevala rebélia viacerých európskych krajín pri vojne s Iránom. Briti pôvodne odmietli poskytnúť letecké základne pre americké lietadlá. Prikývli až neskôr. Španieli celkom zavreli svoj vzdušný priestor. Taliani obmedzili manévre amerického letectva na Sicílii.

Američania to považujú za podraz.

A je to tak. Len treba otočiť podmet s predmetom. Američania Európu podrazili. Rozbehli sa spolu s Izraelom do vojny, o ktorej sa neradili s európskymi spojencami (možno s Britmi, ale neúspešne), a ktorá ohrozuje energetickú bezpečnosť EÚ. Je pochopiteľné, že Európa do tejto vojny nenaskočila.

Vyzerá to tak, že NATO pomaly končí. Samozrejme, nominálne bude existovať ďalej. No reálne to má za sebou. Lebo americká vôľa bojovať za Európu sa rozpadla. Trump to len nahlas pomenoval.

Dôvody sú hlbšie. A s Iránom či Ukrajinou súvisia len okrajovo.

Hlavným dôvodom je fakt, že Európa už nie je centrálnym javiskom svetových dejín. Z kedysi kľúčového kontinentu sa zmenila na bezpečnostné bremeno. Briti to pochopili, keď si naordinovali odchod z EÚ. A chápu to aj Američania, keď čoraz častejšie hovoria o vycúvaní z NATO.

Európa je dnes taká slabá a dezorientovaná, že Briti ju môžu ovládať aj po odchode z EÚ. A Američania ju môžu kontrolovať aj bez NATO. Cez bilaterálne vojenské dohody DCA a cez svoje vojenské základne v Európe.