Trump tvrdí, že Irán požiadal USA o prímerie. Teherán to poprel

Vykresľovať Irán ako hrozbu nebolo v súlade s históriou ani súčasnosťou. V liste adresovanom Američanom to v stredu večer uviedol iránsky prezident Masúd Pezeškiján, ktorého krajina je od konca februára cieľom amerických a izraelských útokov. Tvrdil tiež, že Irán nemá žiadnu nevraživosť k obyčajným Američanom, Európanom alebo obyvateľom susedných krajín.

Pezeškiján v liste zverejnenom iránskymi médiami položil otázku, či Biely dom vojenským zásahom v Iráne skutočne koná v súlade s mottom „Amerika na prvom mieste“, alebo slúži skôr ako nástroj Izraela. Vláda USA podľa neho eskaláciou a stiahnutím sa z rokovaní podnikla deštruktívne kroky, pričom sa nechala ovplyvniť Izraelom. Židovský štát zase obvinil, že sa snaží odlákať pozornosť od „zločinov páchaných na Palestínčanoch“.

„Napriek opakovaným zahraničným zásahom a tlakom, ktorým boli počas svojej hrdinskej histórie vystavení, Iránci vždy jasne rozlišovali medzi vládami a ľuďmi, ktorým vládnu,“ zdôraznil Pezeškiján s tým, že nejde len o dočasný politický postoj, ale o zásadu zakorenenú v iránskej kultúre a kolektívnom vedomí.

Americký prezident Donald Trump pohrozil zastavením dodávok zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom iniciatívy PURL s cieľom vyvíjať tlak na európskych spojencov, aby sa pridali k snahe o znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Pre denník Financial Times (FT) to uviedli osoby oboznámené s týmito diskusiami.

Irán po útokoch USA a Izraela fakticky uzavrel strategický Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre tranzit ropy a plynu. Trump v marci vyzýval partnerov v NATO, aby pomohli zabezpečiť otvorenie tohto prielivu. Európski spojenci to však odmietli s tým, že by to nebolo možné v situácii, ako sa konflikt vyvíja. Šéf Bieleho domu preto spojencov obvinil, že robia „hlúpu chybu“.

Trump v reakcii na to pohrozil zastavením dodávok do iniciatívy PURL, uviedli traja predstavitelia pre FT. Na jej základe partnerské krajiny nakupujú americké zbrane pre Ukrajinu. Iniciatíva bola spustená minulý rok pod záštitou NATO.

Pri izraelských útokoch proti militantnému hnutiu Hizballáh v Libanone od začiatku marca prišlo o život už 1318 ľudí, oznámilo v stredu libanonské ministerstvo zdravotníctva. Zranených bolo za rovnaké obdobie 3935 osôb.

Len za posledných 24 hodín zahynulo podľa ministerstva pri izraelských útokoch na Libanon viac než 50 ľudí a 185 ďalších utrpelo zranenia. V dôsledku vojny medzi Tel Avivom a Hizballáhom bolo tiež vysídlených cez jeden miliónov obyvateľov.

Irán v uplynulých dňoch spustil nábor dobrovoľníkov na obranu pred možnou pozemnou ofenzívou armády USA.

Iránske vedenie v posledných dňoch rozposiela hromadné textové správy a vyzýva obyvateľov, aby sa zapojili do obrany vlasti pred „americko-sionistickým nepriateľom“. Náborovú kampaň propaguje aj štátna televízia. Podrobnosti o konkrétnych úlohách dobrovoľníkov zatiaľ nie sú známe.

Zbor islamských revolučných gárd (IRGC), ktoré sú cieľom častých útokov armád USA a Izraela počas súčasného vojnového konfliktu, oznámil nábor na rôzne misie vrátane plnenia vojenských úloh.

Denník Financial Times informoval, že dobrovoľníci - niektorí už vo veku od 12 rokov - by mali slúžiť v hliadkach a na kontrolných stanovištiach, starať sa o ranených, variť alebo zbierať peniaze na podporu obrancov krajiny.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí podľa agentúry AP označil Trumpovo vyjadrenie, že Teherán požiadal Washington o prímerie, za nepravdivé a nepodložené.

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí už v pondelok zdôraznil, že Irán bude akceptovať iba úplné ukončenie bojov na celom Blízkom východe, a nie len ich dočasné zastavenie v podobe prímeria.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v utorok v telefonáte so šéfom Európskej rady Antóniom Costom vyhlásil, že Irán má potrebnú vôľu na ukončenie vojny s Izraelom a Spojenými štátmi za predpokladu, že dostane záruky, že sa konflikt v budúcnosti nezopakuje.

Šéf Bieleho domu Donald Trump uviedol, že „prezident nového iránskeho režimu“ požiadal USA o prímerie.

„Zvážime to, keď bude Hormuzský prieliv otvorený, voľný a čistý. Do tej doby budeme Irán ničiť do zabudnutia alebo, ako sa hovorí, späť do doby kamennej!!!,“ napísal tiež.

Nový iránsky najvyšší vodca Modžtába Chámeneí poslal ďakovný odkaz šéfovi Hizballáhu Naímovi Kásimovi.

V písomnom vyhlásení, ktoré rozšírila iránska so štátom prepojená tlačová agentúra ISNA, Chámeneí napísal, že vodcovia Hizballáhu stelesňujú „čestnosť, neochvejnosť a trpezlivosť“ voči „najhorším nepriateľom islamského sveta“.

Izrael zabil v libanonskej metropole Bejrút vysokopostaveného veliteľa Hizballáhu Hadždža Júsufa Ismáíla Hašema, veliteľa jednotky Južný front Hizballáhu, uviedli v stredu Izraelské obranné sily (IDF).

Izraelská armáda doplnila, že jednotka Južného frontu je „zodpovedná za vykonávanie teroristických aktivít zameraných na izraelských civilistov“ a za „bojové operácie proti vojakom IDF“ v južnom Libanone.

Hašem sa ujal funkcie po tom, čo bol jeho predchodca Ali Karaki zabitý pri izraelskom útoku na Bejrút v septembri 2024 spolu s bývalým vodcom Hizballáhu Hassanom Nasralláhom.

Stredajšie útoky na Irán zasiahli oblasť v blízkosti bývalého veľvyslanectva USA v Teheráne a zrejme poškodili časť vonkajších múrov komplexu. Informoval o tom novinár agentúry AFP.

Na záberoch zverejnených tlačovou agentúrou Mehr vidno zničené obchody, vyrazené okná a trosky. Podľa videa je pravdepodobne poškodená aj stena komplexu bývalého veľvyslanectva, kde sa v súčasnosti nachádza múzeum Den of Spies (Nora špiónov). Cieľ útoku nebol bezprostredne zrejmý.

Komplex pokrytý protiamerickými maľbami sa stal symbolom pretrvávajúcich sporov medzi Iránom a Spojenými štátmi.

Británia bude tento týždeň hostiť stretnutie približne 35 krajín s cieľom rokovať o obnovení bezpečnej lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý paralyzovala vojna na Blízkom východe. Na stredajšej tlačovej konferencii to oznámil premiér Keir Starmer.

Podľa neho sa rokovanie o Hormuzskom prielive zameria na „posúdenie všetkých realizovateľných diplomatických a politických opatrení, ktoré môžeme prijať na obnovenie slobodnej plavby, zaistenie bezpečnosti uviaznutých lodí a námorníkov a obnovenie prepravy životne dôležitých komodít“.

Prerušenia dodávok ropy v dôsledku prebiehajúcej situácie budú v apríli dvakrát horšie ako v marci, pričom dopady sa čoskoro prejavia v Európe, povedal šéf Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol.

Vojna doteraz spôsobila stratu približne 12 miliónov barelov ropy denne (takmer dve miliardy litrov) a zároveň poškodila približne 40 kľúčových regionálnych energetických aktív, dodal v podcaste s Nicolaiom Tangenom, šéfom nórskeho suverénneho investičného fondu.

„Najväčším problémom súčasnosti je nedostatok leteckého paliva a nafty,“ vysvetlil.

Prezident Donald Trump vážne zvažuje vystúpenie Spojených štátov zo Severoatlantickej aliancie (NATO) po tom, ako sa jej členovia nepridali k Washingtonu vo vojne proti Iránu. Povedal to v rozhovore pre britský denník Telegraph. Celý článok k téme si môžete prečítať tu.

Spojené arabské emiráty (SAE) zakázali iránskym občanom vstup do krajiny, oznámili v stredu tri veľké letecké spoločnosti.

Spoločnosti Emirates a Etihad aj nízkonákladová letecká spoločnosť FlyDubai zverejnili oznámenie o obmedzení prepravy pre obyvateľov Iránu na svojich webových stránkach.

Úrady SAE k záležitosti neposkytli oficiálne stanovisko. Dubaj však už uzavrel mestskú iránsku nemocnicu a iránsky klub. Obe inštitúcie pritom fungujú dlhé desaťročia ešte od čias vlády šacha v Iráne.

Pri americko-izraelskej agresii proti Iránu prišlo v utorok k vážnemu poškodeniu významného centra šiitskeho islamu v meste Zanján. V komplexe sa nachádza aj mešita a husajníja, čo je budova navrhnutá špeciálne na zhromaždenia šiitských moslimov za účelom duchovnej praxe, náboženskej výchovy a spomienkových obradov.

Podľa iránskej štátnej televízie IRNA boli zasiahnuté viaceré časti komplexu, pričom boli zničené administratívne a kultúrne budovy vrátane knižnice a zasadacej sály.

Pri útoku zahynuli traja ľudia a niekoľko ďalších bolo zranených, informovalo štátne médium ISNA.