Trest smrti iba pre Palestínčanov. Svet pohoršil rasistický izraelský zákon

Izraelskí poslanci v pondelok schválili vysoko kontroverzný návrh zákona, ktorý rozširuje uplatňovanie trestu smrti. Podľa domácich aj zahraničných ľudskoprávnych organizácií je legislatíva de facto rasistická a účelovo namierená voči Palestínčanom.

Vymerať trest smrti budú môcť súdy po novom tým ľuďom, ktorí spáchali nacionalisticky motivovanú vraždu občana Izraela, kvalifikovanú ako „terorizmus“. Zákon má podľa Financial Times reálne za cieľ uložiť trest smrti Palestínčanom odsúdeným za zabitie Izraelčanov pri teroristických činoch, ale nie židovským Izraelčanom, ktorí zabíjajú Palestínčanov za podobných okolností.

Podľa prijatého textu budú odsúdení na smrť držaní v samostatnom zariadení bez návštev s výnimkou oprávnených osôb a právne konzultácie budú prebiehať iba prostredníctvom videohovoru. Popravy sa vykonajú už do 90 dní od vynesenia rozsudku. Alternatívny trest doživotného väzenia by sa mohol uložiť len za nešpecifikovaných „osobitných“ okolností.

Legislatívu navrhli poslanci nacionalistickej strany Židovská sila, ktorej šéfuje minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir. Zákon je podľa jeho mienky „najdôležitejší“, ktorý sa v krajine za posledné roky presadil.

Ben-Gvir v období pred jeho prijatím podľa agentúry Reuters nosil odznak v tvare slučky. Obesenie označil za „jednu z možností“ zabitia popri elektrickom kresle alebo „eutanázii“ a tvrdil, že niektorí lekári už v tejto súvislosti ponúkli pomoc.

Líder Židovskej sily patrí medzi najradikálnejších izraelských politikov. Podľa Reuters je známy napríklad tým, že vo svojej obývačke má zavesený portrét židovského strelca, ktorý zabil 29 palestínskych veriacich v mešite na Západnom brehu Jordánu.

Ben-Gvir tiež dohliadal na rekonštrukciu izraelských väzníc, ktorá viedla k rozsiahlym obvineniam z mučenia, hladovania a zneužívania palestínskych väzňov. V minulosti ho odsúdili za podnecovanie rasizmu voči Arabom a zviditeľnil sa aj návrhom na anexiu celého Pásma Gazy. Predtým dlhodobo podporoval vytváranie nových židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Keď zákon prešiel, spolu s kolegami si pripíjal priamo v zákonodarnom zbore.

Za návrh hlasovalo 62 zo 120 poslancov Knesetu, teda tamojšieho parlamentu, vrátane izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Proti ich bolo 48. Zvyšní zákonodarcovia sa hlasovania zdržali alebo neboli prítomní.

Kladný postoj Netanjahuovej strany Likud nie je prekvapením. Izraelské médiá však informovali, že predseda vlády predtým požiadal o zmiernenie niektorých paragrafov, aby sa predišlo medzinárodnej negatívnej reakcii. Ako možno vidieť na videu nižšie, Netanjahu po oznámení výsledkov neprejavoval výraznejšie emócie.

Izraelskí poslanci začali vyvíjať tlak na prijatie kontroverzných úprav v dôsledku útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. Zástancovia právnej úpravy tvrdili, že po tomto útoku je potrebné zaviesť prísnejšie tresty.

Najvplyvnejšia izraelská ľudskoprávna skupina Be-celem vysvetlila, že vojenské súdy na Západnom brehu Jordánu, kde sú Palestínčania súdení za údajné zločiny, majú až 96-percentnú mieru odsúdenia a majú históriu vynucovania priznaní mučením.

Tal Steinerová, výkonná riaditeľka izraelskej organizácie pre ľudské práva HaMoked, označila zákon za „extrémny, diskriminačný“ a „rasistický“. „Je úplne jasné, že by sa to vzťahovalo na Palestínčanov, nikdy nie na Židov, a že by sa to vzťahovalo aj na okupované územia, čo je samo o sebe porušením Ženevského dohovoru. Takže už teraz existuje veľa odchýlok od medzinárodného práva,“ povedala.

Krátko po schválení oznámilo Združenie za občianske práva v Izraeli, že podalo na najvyšší súd petíciu, v ktorej žiada zrušenie zákona. Podľa agentúry AFP sa očakávalo, že sa zákon stane predmetom sporu a skončí na najvyššom súde.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás odsúdil legislatívu ako porušenie medzinárodného práva a neúspešný pokus o zastrašenie Palestínčanov. „Takéto zákony a opatrenia nezlomia vôľu palestínskeho ľudu ani nepodkopú jeho neochvejnosť,“ uviedol jeho úrad vo vyhlásení. „Ani ich neodradia od pokračovania v ich legitímnom boji za slobodu, nezávislosť a vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.“

Zákon vyvolal pobúrenie aj ďaleko za hranicami. Ministri zahraničných vecí Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska v nedeľu vyzvali Izrael, aby od plánov rozšíriť uplatňovanie trestu smrti upustil. Legislatíva má podľa nich fakticky diskriminačný charakter. Na stiahnutie návrhu v nedeľu vyzval aj generálny tajomník Rady Európy Alain Berset.

Naopak, americké ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že rešpektuje právo Izraela schvaľovať vlastné zákony. „Veríme, že akékoľvek takéto opatrenia budú vykonávané so spravodlivým procesom a s rešpektom ku všetkým platným zárukám a ochranám spravodlivého procesu,“ vyhlásil hovorca amerického rezortu diplomacie.

V Izraeli sa trest smrti doteraz ukladal iba za spáchanie niekoľkých mimoriadne závažných trestných činov, ako je vlastizrada alebo zločiny proti ľudskosti. Židovský štát ho však v praxi nevyužíval. Poslednou popravenou osobou bol v roku 1962 nacistický vojnový zločinec a jeden z hlavných organizátorov holokaustu Adolf Eichmann. Tamojšie právo poznalo aj trest smrti za vraždu, no k zrušeniu tohto ustanovenia prišlo už v roku 1954.

Podľa Amnesty International je trest smrti povolený v približne 54 krajinách sveta vrátane niekoľkých demokracií, ako sú Spojené štáty a Japonsko. Organizácia tvrdí, že globálny trend v oblasti trestu smrti smeruje k jeho zrušeniu, pričom 113 krajín ho zakázalo za všetky trestné činy.

(tod/tasr)

Trest smrti iba pre Palestínčanov. Svet pohoršil rasistický izraelský zákon

Ďalšie články

Aký predkladateľ, taký zákon

Izraelské mimovládky bijú na poplach

Pobúrený je aj Západ, no nie USA

Trest smrti je vo svete na ústupe

Diskusia k článku

Návrh zákona o ochrane Rusov zatknutých v zahraničí prešiel prvým čítaním

Zelenskyj: USA pre vojnu s Iránom nemajú čas na Ukrajinu

USA predĺžili zmiernenie sankcií voči ruskému ropnému koncernu Lukoil

Likvidácia či zoštátnenie ČT a ČRo, reagovala česká opozícia na plány vlády

Kremeľ zvažuje zmiernenie obmedzení internetu pre obavy z poklesu podpory Putina