OSN vyzýva Izrael na stiahnutie rasistického zákona o treste smrti pre Palestínčanov

Izraelský zákon, ktorý zavádza trest smrti ako štandardný postih pre Palestínčanov usvedčených z vraždy Izraelčanov, je hlboko diskriminačný a porušuje medzinárodné humanitárne právo. V utorok to vyhlásil vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Izraelské vedenie vyzval, aby legislatívu bezodkladne zrušilo.

Uplatňovanie zákona, ktorý schválil izraelský parlament v pondelok večer, na okupovanom palestínskom území by podľa Türka predstavovalo vojnový zločin. Legislatíva je podľa neho v zjavnom rozpore s povinnosťami Izraela vyplývajúcimi z medzinárodného práva.

„Vzbudzuje vážne obavy z porušenia práva na spravodlivý proces, je to vyslovene diskriminačný a musí byť bezodkladne zrušený,“ zdôraznil komisár.

Iracké ministerstvo vnútra oznámilo, že v utorok večer neznáme osoby uniesli zahraničnú novinárku. Policajné zdroje následne uviedli, že ide o americkú reportérku, ktorú viaceré miestne médiá identifikovali ako Shelly Kittlesonovú. TASR o tom píše podľa správ agentúr AFP, AP, Reuters a ANSA.

„Bezpečnostné sily na základe presných spravodajských informácií okamžite spustili operáciu zameranú na zadržanie páchateľov,“ uviedlo ministerstvo. Rezort vnútra však nezverejnil podrobnosti o unesenej osobe, jej štátnej príslušnosti ani mieste únosu. Uviedol však, že polícii sa na mieste podarilo zadržať jednu podozrivú osobu a že snahy o oslobodenie novinárky pokračujú.

Dvaja irackí bezpečnostní predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že unesenou novinárkou je žena s americkým občianstvom a že do únosu, ku ktorému došlo v hlavnom irackom meste Bagdad, boli zapojené dve autá. Jedno z vozidiel pri úteku havarovalo a bolo zaistené, zatiaľ čo auto s novinárkou z miesta činu ušlo.

Irán má potrebnú vôľu na ukončenie vojny s Izraelom a Spojenými štátmi za predpokladu, že dostane záruky, že sa konflikt v budúcnosti nezopakuje. V utorok to v telefonáte so šéfom Európskej rady Antóniom Costom vyhlásil iránsky prezident Masúd Pezeškiján.

Garancie sú jednou z kľúčových požiadaviek Teheránu, ktoré uviedol vo svojej reakcii na 15-bodový plán Spojených štátov. Podľa médií chce okrem toho vojnové odškodnenie, uznanie zvrchovanosti Iránu nad Hormuzským prielivom a ukončenie všetkých bojových operácií vrátane tých v Iraku a Libanone.

USA požadujú od islamskej republiky, aby sa zaviazala, že nebude nikdy mať jadrové zbrane, aby odovzdala všetok obohatený urán a aby prestala finančne a vojensky podporovať zahraničné militantné skupiny. Zároveň si predstavujú, že Hormuzský prieliv bude otvorený ako voľná námorná zóna.

Iránske Revolučné gardy (IRGC) v utorok pohrozili, že ak budú pri „cielených atentátoch“ zabití ďalší poprední iránski predstavitelia, v odvete začnú od 1. apríla útočiť na pobočky amerických technologických gigantov, ako sú Apple, Google a Meta, a ďalších firiem pôsobiacich v regióne Blízkeho východu.

Keďže americké spoločnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií a umelej inteligencie zohrávajú podľa IRGC „významnú úlohu pri výbere a sledovaní cieľov útokov“ na Irán, budú odteraz považované za „legitímne ciele“ odvetných útokov, uviedli Revolučné gardy vo vyhlásení sprostredkovanom agentúrou Tasním.

Týmito legitímnymi cieľmi je 18 amerických spoločností pôsobiacich na Blízkom východe. Sú nimi Cisco, HP, Intel, Oracle, Microsoft, Apple, Google, Meta, IBM, Dell, Planter, Nvidia, JP Morgan, Tesla, GE, Spire Solutions, G42 a Boeing.

Kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v utorok uviedla, že ju „prekvapila“ kritika zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. Francúzsko totiž nepovolilo prelet nad svojím územím lietadlám prevážajúcim vojenské vybavenie, ktoré smerovali do Izraela.

Trump v utorok v príspevku na svojej sieti Truth Social kritizoval Paríž za to, že neumožnil spomínaný prelet. „Francúzsko nebolo VÔBEC NÁPOMOCNÉ, pokiaľ ide o 'iránskeho mäsiara', ktorého sa podarilo zneškodniť! USA na to NEZABUDNÚ!!“ napísal.

„Francúzsko svoj postoj nezmenilo od prvého dňa (vojny),“ argumentovala kancelária prezidenta vo svojom stanovisku. „Tento príspevok nás prekvapil,“ dodala.

Izrael prestane nakupovať vojenský materiál od Francúzska. Ide o súčasť širšej iniciatívy zameranej na obmedzenie spolupráce s krajinami, ktoré Tel Aviv vníma ako diplomaticky nepriateľské voči sebe. V utorok o tom informovali izraelské médiá.

Rozhodnutie oznámil generálny riaditeľ izraelského ministerstva obrany Amir Baram. Vláda sa snaží rozšíriť výrobu domáceho obranného priemyslu a hľadať dodávateľov v „priateľských“ štátoch v súvislosti s „diplomatickými dôsledkami izraelskej vojny v Pásme Gazy“, napísal web stanice Channel 12.

Pokiaľ ide o Francúzsko, vplyv rozhodnutia bude podľa magazínu Politico pravdepodobne len obmedzený. Paríž a Tel Aviv sú na svetovom trhu so zbraňami vo veľkej miere konkurentmi a podľa francúzskej vlády je objem obchodu medzi týmito dvoma krajinami nízky. Očakáva sa, že existujúce kontrakty budú dodržané a súkromné spoločnosti môžu naďalej obchodovať.

Viaceré krajiny zaviedli čiastočné alebo úplné zbrojné embargo na Izrael počas vojny proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy, pričom ako dôvod uvádzali obavy súvisiace s humanitárnou situáciou a vysoký počet obetí.

Francúzsko taktiež zakázalo izraelským predstaviteľom účasť na zbrojárskych podujatiach a konferenciách na svojom území a tiež po výzve prezidenta Emmanuela Macrona pozastavilo predaj určitých zbraní, ktoré by mohol Izrael využiť pri operáciách v Gaze.

„Nasledujúce dni budú rozhodujúce. Irán si to uvedomuje a z vojenského hľadiska s tým nemôže takmer nič urobiť,“ vyhlásil v utorok americký minister obrany Pete Hegseth na svojej prvej tlačovej konferencii za takmer dva týždne.

Hegseth opäť odmietol vylúčiť prípadné nasadenie amerických pozemných jednotiek na území Iránu. Takéto vyslanie môže závisieť od výsledku rokovaní s Teheránom, ktoré podľa neho aktívne prebiehajú a „naberajú na sile“. Cieľom vraj je dosiahnuť s Iránom dohodu, ale pokiaľ sa tak nestane budú USA „rokovať pomocou bômb“.

Šéf Pentagónu tiež povedal, že v sobotu navštívil amerických vojakov, ktorí sa na Blízkom východe podieľajú na operáciách proti Iránu v rámci Ústredného velenia ozbrojených síl (CENTCOM). Bližšie podrobnosti neuviedol s odvolaním sa na ich bezpečnosť.

Taliansko minulý týždeň odmietlo americkým vojenským lietadlám umožniť pristáť na leteckej základni Sigonella na Sicílii pred odletom na Blízky východ, uviedli v utorok zdroje.

Podľa talianskeho denníka Corriere della Sera, ktorý správu priniesol ako prvý, mali „niektoré americké bombardéry“ pristáť na základni vo východnej Sicílii a potom odletieť na Blízky východ, kde Spojené štáty vedú vojnu s Izraelom proti Iránu.

V správe sa neuvádza, kedy mali lietadlá pristáť, ale možno sa dočítať, že žiadosť Rím zamietol, pretože USA nepožiadali o povolenie a s talianskym vojenským vedením nekonzultovali situáciu tak, ako to vyžadujú zmluvy upravujúce využívanie amerických vojenských zariadení v krajine.

Americké veľvyslanectvo v Ríme sa k situácii bezprostredne nevyjadrilo.

Spojenci Washingtonu v Perzskom zálive vedení Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi (SAE) naliehajú na amerického prezidenta, aby pokračoval vo vedení vojny proti Iránu. Teherán podľa nich nie je dostatočne oslabený po mesiac trvajúcom bombardovaní zo strany USA a Izraela. Pre agentúru AP to uviedli predstavitelia Spojených štátov, krajín v Perzskom zálive a Izraela.

Hoci krajiny v Perzskom zálive po vypuknutí vojny varovali, že by mohla mať ničivé dôsledky pre celý región, niektorí regionálni spojenci presviedčajú Biely dom, že tento moment predstavuje historickú príležitosť raz a navždy ochromiť teokratickú vládu v Teheráne.

Predstavitelia SAE, Saudskej Arábie, Kuvajtu a Bahrajnu v súkromných rozhovoroch pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že nechcú, aby sa vojenská operácia skončila, kým nedôjde k významným zmenám vo vedení Iránu alebo k výraznej zmene jeho konania.

Vyhlásenia o tom, že Teherán údajne pripravoval útoky na svojich susedov ešte pred tým, ako Irán koncom februára napadli Spojené štáty a Izrael, sú „veľmi primitívne“, vyhlásil v utorok v Moskve ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Lavrov odmietol názory niektorých krajín, že Irán sa pripravoval napadnúť susedné arabské štáty a údajne „len čakal na zámienku“. „Aká zámienka? Agresia zo strany USA a Izraela? Čiže, Irán čakal špeciálne na agresiu, aby mohol zaútočiť na susedov?“ položil si otázky šéf ruskej diplomacie.

Teherán nemal podľa Lavrova v pláne útočiť, ale naopak, bol aktívnym účastníkom diskusií o formovaní arabsko-iránskeho bezpečnostného systému. V tejto súvislosti minister poznamenal, že veľká šanca vydať sa po tejto ceste bola vtedy, keď Irán pred niekoľkými rokmi normalizoval svoje vzťahy so Saudskou Arábiou. „To však nevyhovovalo tým, ktorí chcú prevziať úlohu správcu mimoriadne bohatých zdrojov, ktorými krajiny tohto regiónu disponujú,“ dodal Lavrov.

Minister súčasne ponúkol sprostredkovateľskú úlohu Moskvy pri riešení konfliktu na Blízkom východe s tým, že je pripravená pomôcť pri hľadaní ciest vedúcich k diplomacii.

Ruský minister zahraničných vecí zároveň obvinil Západ, že pokračuje vo svojich „neutíchajúcich hegemonistických ambíciách“, citovala Lavrova agentúra TASS.

Po skončení súčasnej vojny proti proiránskemu libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh plánuje izraelská armáda zriadiť v južnom Libanone novú bezpečnostnú zónu a obsadiť územie krajiny až po rieku Lítání. V utorok to oznámil izraelský minister obrany Jisra’el Kac.

„Na konci operácie zriadi armáda vnútri Libanonu bezpečnostnú zónu, na obrannej línii proti protitankovým raketám, a bude udržiavať bezpečnostnú kontrolu nad celou oblasťou až po Lítání,“ povedal Kac vo videu, ktoré zverejnil jeho rezort. Rieka Lítání sa nachádza približne 30 kilometrov od hranice medzi krajinami.

Podľa ministra bude viac ako 600-tisíc libanonským obyvateľom vysídleným z tejto oblasti „úplne zabránené“ v návrate, kým nebude zaistená bezpečnosť severného Izraela a jeho obyvateľov.