Študentstvá a iné pestvá v nadpisoch slovenských denníkov

Zdá sa, že súčasnú situáciu v kultúrnej oblasti výborne vystihujú prvé verše slovenskej hymny: Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Až na to, že nie nad Tatrou, tam sa akurát prebúdzajú medvede, ale v našom veľkomeste a v župných mestách.

Ministerka kultúry rýchlo a zbesilo škrtá zdroje, za jej chrbtom sa vznášajú temné tiene Oľhu a Machalu, umelci a kultúrnici, čo z týchto zdrojov žili-nažívali, sa logicky búria. A pred pár dňami povstali i študenti. Vlastne počkať, študentstvo. To potvrdzuje aj titulok v článku v slovutnom denníku Sme: „Študentstvo vyšlo do ulíc, žiadajú demisiu a predčasné voľby“.

Nad týmto syntaktickým bizárom sa musí pozastaviť nielen slovenčinár, ale aj každý polovzdelaný Slovák, čo v piatom ročníku dostal na domácu úlohu vytvoriť priraďovacie súvetie.

Ak v prvej vete máme stredný rod a logicky naňho nadväzujúce sloveso v strednom rode, v druhej vete zasa zamlčaný podmet „študentstvo“, tak namiesto „žiadajú demisiu“ má byť správne „žiada demisiu“. A študentstvo? Veď sa bežne povie študenti, či nie? Ako toto mohli pustiť do sveta jazykové redaktorky? Bohvie, či tam vôbec ešte nejaké pôsobia, lebo zlé jazyky tvrdia, že Sme ich skúša nahradiť umelou inteligenciou.

Ale študentstvo? V Sme? Nuž, všetko nasvedčuje tomu, že po približne päťročnom náhodnom výskyte na chodbách a v dokumentoch humanitných fakúlt či umeleckých vysokých škôl si neutrá typu „študentstvo“ začínajú kliesniť cestu do masového informačného mainstreamu. Do mainstreamu nezaraďujem Denník N, v ktorom herci a herečky, študentky a študenti, osvetľovačky a osvetľovači či iné zamestnanectvo našlo bezpečný textový priestor už dávnejšie.

Prečo si toto neutrum obľúbili práve humanitné fakulty? Prečo iné fakulty, ako je napríklad právnická, elektrotechnická alebo matfyz, o tejto výbornej možnosti, ako nahradiť zlé a podlé generické maskulínum nemajú ani potuchy? Vidno to na ich oficiálnych facebookových stránkach. Hemží sa to samými študentmi, nanajvýš študentkami...

Vari im to nikto nepovedal? Že generické maskulínum zneviditeľňuje ženy? A že rodové nerovnosti podľa najnovších výskumov neodstránime ani tým, keď budeme dvojiť? Teda hovoriť o učiteľoch a učiteľkách, žiakoch a žiačkach? Lebo my teraz potrebujeme bezrod. Tam zahrnieme aj osoby nebinárne. No a aký sufix sa v slovenčine na to hodí? Veď taký, čo neobsahuje tú prekliatu utláčajúcu binárnosť a v slovenčine to je... stredný rod. Heuréka!

A tak rôzne -stvá začali zaplavovať slovenskú krajinu. Poslanectvo už slávnostne vstúpilo na pôdu Národnej rady SR, autorstvo a kurátorstvo sa skvie na plagátoch VŠVU, a študentstvo konečne preniklo aj do Sme!