7 dní v kocke: Vyzeralo to ako „oranžová revolúcia“ proti Zelenskému. A dosť ho vystrašila

V Kyjeve sa odohrali mimoriadne dramatické a mimoriadne zaujímavé veci. Prvýkrát počas vojny tam boli väčšie verejné protesty proti Zelenskému. Protestovali ľudia z mimovládok, médií a všeobecne z prozápadných štruktúr (vrátane bratov Kličkovcov). Protesty podporili Spojené štáty aj EÚ. Vyzeralo to absurdne. Ako malá „oranžová revolúcia“ – a proti Zelenskému.

Ten pod tlakom protestov a Bruselu okamžite sľúbil, že opraví svoje sporné rozhodnutia.

Paradoxy?

Len na prvý pohľad.

Rozbuškou protestov bolo rozhodnutie Zelenského a parlamentnej väčšiny podriadiť dve protikorupčné silové zložky priamo pod prezidenta (presnejšie pod generálneho prokurátora, ktorý sa zodpovedá prezidentovi). Dôvod: „nezávislé“ protikorupčné agentúry NABU a SAP – niečo ako boli NAKA a špeciálna prokuratúra na Slovensku – sa začali zameriavať na blízky okruh okolo Zelenského. Zrejme to súvisí so snahami západných tajných služieb vymeniť ukrajinského prezidenta. Alebo dostať ho pod tlak.

Radikálnemu obrannému ťahu Zelenského predchádzalo niečo ako ukrajinská obdoba policajnej vojny. Keď protikorupčná NABU udrela na Zelenského ľudí, prišla okamžitá odveta tajnej služby SBU: séria razií namierená na vyšetrovateľov. Tajná služba to vysvetlila manipuláciami v policajnom vyšetrovaní a bojom proti ruským agentom v ukrajinskej polícii.

Toto vysvetlenie je krivé. V „nezávislých“ protikorupčných agentúrach boli nepochybne aj agenti, no asi nie ruskí, ale skôr tí druhí…

Architektmi ukrajinskej NABU a SAP boli po roku 2015 Spojené štáty. Oba úrady mali byť formálne „nezávislé“. Reálne však boli pevne previazané so sieťou prozápadných mimovládnych organizácií, médií a klientely okolo americkej ambasády a Bruselu.

Preto sa Ursula von der Leyenová tak ponáhľala napomenúť Zelenského. Siahol na zbraň, ktorá patrí silnejším hráčom.

Takýto model fungoval aj v iných krajinách, ktoré boli predmetom geopolitického záujmu Západu. Napríklad v Rumunsku, kde protikorupčné útvary stíhajú Georgescua, víťaza prvého kola prezidentských volieb (toho, čo bolo zrušené). Alebo lídrov národných strán.

Podobné nastavenie bolo v Gruzínsku, Moldavsku a v slabšom vydaní dokonca aj na Slovensku… Policajný prezident Gašpar už v roku 2018 upodozrieval poniektorých elitných vyšetrovateľov NAKA, že pracujú pre CIA a pre Lipšica (o tom niekedy inokedy).

Tento systém bol mimoriadne rozvinutý a silný hlavne na Ukrajine. Do tretieho sektora, médií, prozápadných strán a „protikorupčných bojovníkov“ sa desiatky rokov nalievali miliardy. Aj dolárov, aj eur. Ukrajinská NABU a ukrajinská špeciálna prokuratúra patrili medzi najvplyvnejšie úrady v štáte. Jednou z ich úloh bolo potlačiť vplyv domácich oligarchov – postavený na politickom klientelizme a korupcii. A nastaviť ukrajinské vedenie čisto prozápadne.

Zrážka Zelenského s „nezávislými“ protikorupčnými úradmi je ukážkovým príkladom boja o moc. S geopolitickým presahom.

Americký investigatívny novinár Seymour Hersh tvrdí, že Spojené štáty majú v úmysle nahradiť Zelenského vojenský režim novým. Takým, ktorý bude schopný uvažovať o skončení vojny. Cestou k zmene majú byť voľby na Ukrajine. Zelenskyj to však (zatiaľ) odmieta. Po februárovej hádke s Trumpom sa oprel o tradičnú podporu Británie a MI6.

Nakoniec to však vyzerá tak, že o perspektívnej výmene Zelenského vzniká dohoda viacerých západných hráčov. Prekáža im, že ukrajinský režim po rokoch vojny príliš zosilnel. Až priveľmi vyskakuje a od spojencov žiada čoraz viac. Hoci navonok je Zelenskyj slabý a celkom závislý od finančných infúzií Západu.

Výsledkom útokov NABU na Zelenského tím je zatiaľ remíza. Protikorupčné útvary sa zamerali na ľudí z blízkeho okolia prezidenta. Tajná služba verná Zelenskému zas udrela na vyšetrovateľov NABU. Zelenskyj zmenil zákon a podriadil protikorupčné agentúry generálnej prokuratúre (sebe). Po tlaku verejných protestov, Spojených štátov a Eurokomisie sľubuje, že to napraví. A hračky, ktoré si prisvojil, vráti. Aby boli opäť – prepáčte za iróniu – „nezávislé“. Čiže mimo kontroly ukrajinského vedenia.

Odhadovať, ako to dopadne, by bolo predčasné. Isté je však jedno: aj keď Západ časom pritlačí na voľby a výmenu Zelenského, veľa nevyrieši. Ukrajinskí radikáli a nacionalisti, o ktorých sa opiera ukrajinský režim, ostanú silní. Veľmi silní. A bude to tak aj vďaka politike Západu, ktorý ich desiatky rokov kŕmil, vychovával, vyzbrojoval…

Slovom, Spojené štáty ukrajinských radikálov predávkovali rastovými hormónmi. A ak ich zrazu budú chcieť krotiť, veľmi sa narobia – a so skromným výsledkom.

Hybridná vojna nezasahuje len do ukrajinskej politiky, ale prakticky do každej z ligy zúčastnených. Aj do slovenskej a českej.

Česi pred voľbami riešia kuriózny prípad: zasahovanie českej armády do politického boja a monitorovania opozície. V kauze figuruje aj slovenská súkromná bezpečnostná agentúra Gerulata Technologies. Patrí synovi oligarchu z Esetu (Michalovi Trnkovi). Venuje sa umelej inteligencii, ktorá má hľadať, sledovať a analyzovať „vnútorných nepriateľov“. Teda údajných proruských propagandistov.

Na prípade sú zvrátené dve veci.

Po prvé to, že armáda rieši sledovanie opozície – vraj ako hybridnej hrozby. Ak by sa niečo podobné stalo pred desiatimi rokmi, bol by z toho medzinárodný škandál. Ozbrojené sily musia byť apolitické. Nesmú zasahovať do politického boja. A už vôbec nesmú zasahovať do volieb. Pomery, keď v armáde a polícii sedeli politruci ako ideový dozor, boli typické pre totalitné režimy. Nie pre slobodnú spoločnosť.

Dnes to už, žiaľ, nie je neprijateľné. Je to nová norma. Na Slovensku Prezídium Policajného zboru – cez Púchovského „Políciu SR“ – robilo propagandu. Pandemickú, očkovaciu, vojnovú, imigračnú, dúhovú… A hľadalo „triednych nepriateľov“.

V Česku sa dnes na úrad propagandy hrá rovno armáda. Zrejme preto, že ministerstvo obrany vedie prostoduchá, ale nadmieru aktivistická Černochová. Armáda sleduje ľudí na sociálnych sieťach, v médiách a dokonca aj v opozícii. Stačí jej na to zaklínadlo o „bezpečnostnej hrozbe“. To sa používa proti tým, ktorí sa opovážili mať iný názor, ako sa predpisuje. Vo väčšine prípadov nejde o nijakých ruských agentov, ale len o ľudí, ktorí odmietajú zaťahovať Česko do vojny o Ukrajinu. Alebo odmietajú plniť bojové úlohy NATO, ktoré idú proti českým záujmom.

Stav, keď sa polícia či armáda zapájajú do boja proti kritickým (opozičným) názorom a do hľadania vnútorného nepriateľa, je chorý. A nezlučiteľný so slobodnou spoločnosťou a odkazom Novembra 1989.

Po druhé, na sledovaní a potláčaní kritických hlasov sa nepodieľa len armáda, ale aj súkromný sektor. Slovenská obchodná spoločnosť Gerulata Technologies v roku 2022 na Slovensku zverejnila rozsiahly zoznam „triednych nepriateľov“. Ľudí, ktorí mali údajne proruské názory… Tvrdila, že zoznam pripravila pre potreby štátnych orgánov.