Merz má o vojne v Iráne vážne pochybnosti. Režim vraj USA a Izrael nezmenia

Americko-izraelská vojna proti Iránu pravdepodobne nepovedie k zmene režimu v islamskej republike, uviedol v piatok nemecký kancelár Friedrich Merz.

„Je zmena režimu skutočne cieľom?“ spýtal sa Merz na fóre organizovanom denníkom Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). „Ak to je cieľom, nemyslím si, že sa to podarí,“ uviedol. S poukázaním na Afganistan podotkol, že pri konfliktoch v minulosti „to väčšinou dopadlo zle“.

„Mám vážne pochybnosti, či existuje nejaká stratégia a či sa táto stratégia úspešne realizuje,“ doplnil kancelár.

Satelitné snímky zrejme potvrdzujú, že v dôsledku piatkového iránskeho útoku na leteckú základňu Prince Sultan v Saudskej Arábii bolo zničené americké tankovacie lietadlo KC-135 Stratotanker a niekoľko ďalších bolo pravdepodobne poškodených. Úder bol vedený pomocou balistických striel a dronov.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí v piatok obvinilo Izrael zo smrteľného útoku na rezidenciu iránskych diplomatov v Libanone.

Iránska diplomacia vo vyhlásení uviedla, že Izrael pri útoku zabil šiestich jeho diplomatov a incident dôrazne odsúdil. Úmrtia iránskych diplomatov nemožno nezávisle overiť. Izraelská armáda sa k tvrdeniam dosiaľ nevyjadrila.

Irán v piatok oznámil, že v reakcii na žiadosť Organizácie Spojených národov (OSN) uľahčí a urýchli poskytovanie humanitárnej pomoci cez Hormuzský prieliv. Lodná doprava na tejto strategicky dôležitej námornej trase je v súčasnosti ochromená pre vojnu na Blízkom východe a hrozbám zo strany Teheránu.

„Toto opatrenie odzrkadľuje pokračujúce odhodlanie Iránu podporovať humanitárne úsilie a zabezpečiť, aby sa nevyhnutná pomoc včas dostala k tým, ktorí ju potrebujú,“ uviedol iránsky veľvyslanec pri OSN v Ženeve Alí Bahrajní. V príspevku na sociálnej sieti X doplnil, že Teherán tiež zabezpečí bezpečnú prepravu poľnohospodárskeho nákladu.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v piatok vyzval Irán na začiatok serióznych mierových rokovaní so Spojenými štátmi. Urobil tak napriek tomu, že posledné rokovania skončili americko-izraelskou agresiou. Po rokovaní skupiny G7 zároveň zdôraznil, že Teherán nesmie získať jadrové zbrane ani predstavovať hrozbu pre región Blízkeho východu.

„Hospodárske dôsledky (vojny) už pociťujeme všade, najmä v Európe, a to celkom výrazne. Preto sme tieto otázky veľmi dôkladne prerokovali a neexistuje absolútne žiadny nesúlad. Zo strany Spojených štátov neprichádza žiadna žiadosť, najmä adresovaná nám, aby sme poskytli vojenský príspevok pred ukončením bojových operácií,“ povedal Wadephul.

Spojené štáty a Izrael zaútočili na zariadenie na spracovávanie uránu v strednom Iráne, oznámila v piatok Iránska organizácia pre atómovú energiu (AEOI). Podľa jej vyhlásenia nebol zaznamenaný únik rádioaktívnych látok. Útok neskôr potvrdil aj Izrael.

„Zariadenie v (meste) Ardakan, ktoré sa nachádza v provincii Jazd, sa pred pár minútami stalo terčom útoku americko-sionistického nepriateľa. Incident neviedol k úniku rádioaktívneho materiálu a neexistujú dôvody na obavy pre občanov ani okolité oblasti,“ oznámila organizácia.

Zariadenie sa zameriava na výrobu uránového koncentrátu v práškovej forme. Ide o jeden z prvotných krokov pri spracovaní uránovej rudy s cieľom získať oddelením od hlušiny čo najčistejší urán.

Ministri zahraničných vecí skupiny G7 v piatok vyzvali na okamžité zastavenie útokov proti civilistom a civilnej infraštruktúre vo vojne na Blízkom východe.

V spoločnom vyhlásení prijatom počas druhého dňa zasadnutia G7 vo Francúzsku šéfovia diplomacií zdôraznili potrebu minimalizovať vplyvy konfliktu medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom na partnerské krajiny v regióne, civilné obyvateľstvo aj kritickú infraštruktúru.

„Zamerali sme sa na význam rôznorodých partnerstiev, koordinácie a podpory iniciatív vrátane zmierňovania globálnych ekonomických šokov, ako sú narušenia hospodárskych, energetických, hnojivových a obchodných dodávateľských reťazcov, ktoré majú priamy vplyv na našich občanov,“ uvádza sa v prijatom dokumente.

Pripomeňme, že skupinu G7 tvoria Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty.

USA prišli s týmto apelom napriek tomu, že vojnu spolu s Izraelom v rozpore s medzinárodným právom sami rozpútali a spolu s ním majú na svedomí najviac mŕtvych civilistov, predovšetkým v napadnutom Iráne.

Hackeri spojení s Iránom tvrdia, že prenikli do súkromnej e-mailovej schránky riaditeľa amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kasha Patela. Na internete zverejnili jeho fotografie a údajný životopis, informovala v piatok agentúra Reuters.

Hackerská skupina Handala Hack Team na svojej webovej stránke uviedla, že Patel teraz nájde svoje meno na zozname obetí úspešných hackerských útokov.

Nie je jasné, či sú e-maily zverejnené touto skupinou pravé, no časť materiálu zjavne obsahuje osobnú a pracovnú korešpondenciu z rokov 2010 až 2019, uviedol Reuters. Predstaviteľ ministerstva spravodlivosti USA pre agentúru potvrdil preniknutie do Patelovho e-mailu, podrobnosti však neposkytol. FBI na žiadosť o reakciu zatiaľ neodpovedala.

V piatok prekročilo iránsku hranicu z Azerbajdžanu sedem kamiónov s ruskou humanitárnou pomocou, ďalšia pomoc bola dopravená po železnici.

Podľa videozáberov ruského ministerstva zahraničných vecí, kamióny označené zástavami Ruska a Iránu viezli 150 ton nákladu. Podľa nápisov na autách pomoc pochádza z Dagestanu, autonómnej ruskej republiky na pobreží Kaspického mora, kde dominuje islam.

Od začiatku vojny na Blízkom východe pred štyrmi týždňami vypálila americká armáda na Irán viac než 850 striel s plochou dráhou letu Tomahawk. V piatok o tom informoval denník The Washington Post. Podľa neho spotreba striel takýmto tempom vyvolala obavy u niektorých predstaviteľov Pentagónu.

Predseda iránskeho parlamentu vydal Spojeným štátom skryté varovanie, keďže do regiónu sú nasadené obojživelné vojnové lode a tisíce amerických mariňákov a námorníkov.

Mohammad Báker Kálíbáf v príspevku na X uviedol: „Ako môžu USA, ktoré nedokážu ochrániť ani svojich vlastných vojakov na svojich základniach v regióne a namiesto toho ich nechávajú ukrytých v hoteloch a parkoch, chrániť ich na našej pôde?“

Stanica CNN s odvolaním sa na viacerých predstaviteľov predtým informovala, že predstavitelia Pentagónu, ktorí sa pripravujú na ďalšiu fázu vojny, vypracovali scenáre nasadenia vojsk na dobytie rôznych cieľov v Iráne.