Iránska odpoveď Trumpovi: Žiadame odškodnenie a kontrolu nad Hormuzským prielivom

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že vojenské operácie Spojených štátov proti Iránu prebiehajú výrazne rýchlejšie, ako bolo plánované. Jeho vyslanec Steve Witkoff hovoril o „jasných náznakoch“, že Teherán sa podarí presvedčiť, aby uzavrel dohodu.

„Odhadovali sme, že dosiahnutie našej misie bude trvať približne štyri až šesť týždňov. Po 26 dňoch sme mimoriadne vopred oproti plánu,“ povedal Trump na prvom zasadnutí svojho kabinetu od začiatku izraelsko-amerického konfliktu s Iránom.

Witkoff na zasadnutí potvrdil, že Washington poslal Teheránu prostredníctvom pakistanskej vlády 15-bodový plán. Následne podľa neho došlo k rozhovorom s Iránom, ktorých obsah by mal zostať dôverný.

„Uvidíme, kam to povedie a či dokážeme Irán presvedčiť, že toto je zlomový bod, a pre nich neexistujú dobré alternatívy okrem smrti a deštrukcie. Máme jasné náznaky, že je to možné,“ uviedol Witkoff.

Irán zaslal Spojeným štátom odpoveď na 15-bodový plán ukončenia vojny, a to prostredníctvom nemenovaných sprostredkovateľov, informovala vo štvrtok iránska tlačová agentúra Tasním.

„Reakcia Iránu na 15 bodov, ktoré navrhli USA, bola oficiálne zaslaná včera večer prostredníctvom sprostredkovateľov a Irán očakáva na odpoveď druhej strany,“ napísala agentúra Tasním s odvolaním sa na informovaný zdroj.

Podľa tohto zdroja žiada Irán ukončenie všetkých bojových operácií na všetkých frontoch, teda aj v Libanone či v Iraku. Okrem toho by mali USA a Izrael zastaviť cielené zabíjanie. Teherán tiež požaduje záruky, ktoré by mali zabrániť opätovnej vojne.

Považuje sa za nepravdepodobné, že by USA súhlasili s dvoma ďalšími iránskymi požiadavkami - vojnovým odškodnením a uznaním zvrchovanosti Iránu nad Hormuzským prielivom, napísala DPA. Teherán podľa nej obviňuje Washington, že sa svojím 15-bodovým plánom len pokúša získať čas, aby pripravil pozemnú ofenzívu v Iráne a zároveň zabránil zvyšovaniu cien ropy.

Americké ministerstvo zahraničných vecí odmieta tvrdenia, že Spojené štáty cielili na iracké bezpečnostné zložky. Hovorca rezortu sa tak vyjadril vo štvrtok, deň po tom, čo irackí predstavitelia informovali o útoku na vojenskú kliniku na západe Iraku, pri ktorom zahynulo sedem príslušníkov bezpečnostných zložiek.

„Tvrdenia, že Spojené štáty sa zamerali na iracké bezpečnostné zložky, sú kategoricky nepravdivé, nezlučiteľné s americko-irackým partnerstvom a ofenzívne k dlhoročnému priateľstvu a spolupráci medzi americkými a irackými zložkami,“ vyhlásil hovorca.

Iracké orgány priamo neobvinili USA z úderu, ktorý tento týždeň zasiahol západ Iraku. Bagdad v stredu uviedol, že tento incident „podkopáva väzby medzi ľudom Iraku a Spojených štátov“. Okrem toho Irak oznámil, že si predvolá amerického chargé d'affaires. Tomu podľa vyhlásenia kancelárie irackého premiéra mali doručiť ostro formulovanú protestnú nótu, ktorý vyjadruje „pevnú a neochvejnú pozíciu Iraku k zachovaniu irackej suverenity“ a zároveň odsudzuje „nezodpovedné konanie, ktoré predstavuje ohavný zločin“, informovala agentúra Anadolu.

Osobitný zástupca ruského prezidenta pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím Kirill Dmitrijev uviedol, že svet sa nachádza pred najväčšou krízou cien pohonných látok, pričom predpovedal, že cena ropy by mala vzrásť na 150 až 200 amerických dolárov za barel.

„Rusko je v pôsobivej pozícii, pretože nie sme len obrovským producentom ropy a plynu, ale aj hnojív,“ pokračoval Dmitrijev.

Osobitný zástupca Kremľa predpovedal, že trpieť tým bude najmä Európa, ktorá sa zriekla ruských energií. „Európa a Spojené kráľovstvo budú úpenlivo prosiť o ruské energie,“ vyhlásil Dmitrijev a dodal, že Rusko sa potom rozhodne, či dodávky obnoví, alebo neobnoví.

Irán má momentálne „schopnosti, ktoré sú pre spojencov čoraz nebezpečnejšie“, uviedol generálny tajomník NATO Mark Rutte na tlačovej konferencii v Bruseli, na ktorej prezentoval svoju výročnú správu za rok 2025.

Na otázku, či je vojna v Iráne teraz záležitosťou NATO, Rutte odpovedal, že NATO „už dlho uznáva hrozbu, ktorú iránsky raketový program predstavuje pre spojencov a ich záujmy“.

Tvrdí, že to, čo USA robia, je „znižovanie týchto kapacít, jadrových aj raketových“.

V dôsledku vojny na Blízkom východe rozpútanej USA a Izraelom boli vysídlené viac ako štyri milióny ľudí. Informovala o tom katarská televízna stanica Al-Džazíra.

Úrad OSN pre utečencov (UNHCR) odhadol, že od začiatku útokov 28. februára bolo v Iráne vysídlených už 3,2 milióna ľudí – viac ako 3 percentá populácie. Ďalších približne milión osôb muselo opustiť svoje domovy v Libanone.

Spojené štáty a Irán vedú o ukončení vojny nepriame rokovania, uviedol vo štvrtok pakistanský minister zahraničných vecí a podpredseda vlády Išak Dar, ktorého krajina pôsobí ako sprostredkovateľ rozhovorov. Teherán podľa neho v súčasnosti skúma 15-bodový plán, ktorý predložil Washington. Prezident USA Donald Trump medzičasom vyzval Irán, aby začal brať americký návrh vážne.

Trump v posledných dňoch opakovane tvrdí, že Irán vedie rokovania so Spojenými štátmi. Teherán to však popiera. Šéf Bieleho domu v stredu vyjadril presvedčenie, že iránsky režim svoju účasť na rozhovoroch nepotvrdil, lebo sa obáva, že by jeho vyjednávačov zabili vlastní ľudia.

„V médiách sa objavili zbytočné špekulácie týkajúce sa mierových rokovaní zameraných na ukončenie pretrvávajúceho konfliktu na Blízkom východe. V skutočnosti prebiehajú nepriame rokovania medzi USA a Iránom prostredníctvom správ, ktoré sprostredkúva Pakistan,“ uviedol na sieti X šéf pakistanskej diplomacie. Prvýkrát tak oficiálne potvrdil, že Islamabad zohráva úlohu sprostredkovateľa rozhovorov.

Americké ministerstvo obrany zvažuje, či presmerovať zbrane pôvodne určené pre Ukrajinu na Blízky východ, kde Spojené štáty a Izrael od konca februára útočia na Irán. S odvolaním sa na troch predstaviteľov o tom vo štvrtok informoval denník Washington Post.

Vojna proti Iránu podľa amerického denníka vyčerpáva zásoby dôležitej munície americkej armády. Medzi zbrane, ktoré by mohli byť presmerované na Blízky východ, patria protilietadlové strely objednané v rámci iniciatívy PURL. Na jej základe partnerské krajiny nakupujú americké zbrane pre Ukrajinu. Iniciatíva bola spustená minulý rok pod záštitou NATO.

Americký prezident Donald Trump na sociálnych sieťach znovu kritizoval krajiny NATO a vyhlásil, že USA nepotrebujú ich pomoc s vojnou v Iráne.

„Členské štáty NATO neurobili absolútne nič, aby pomohli so šialeným národom, ktorý je teraz vojensky zdecimovaný, s Iránom. USA od NATO nič nepotrebujú, ale na tento mimoriadne dôležitý moment v dejinách ‚nikdy nezabudneme‘!“

Pripomeňme, že členské štáty v zmysle Severoatlantickej zmluvy nie sú povinné napomáhať ilegálnej vojenskej agresii niektorého z členov.

Izrael oznámil, že zabil veliteľa námorníctva iránskych Revolučných gárd Alirezu Tangsiriho.

Minister obrany Jisra’el Kac vyhlásil, že Tangsiri bol „priamo zodpovedný za teroristický čin bombardovania a blokovania Hormuzského prielivu“ a bol „vyhodený do vzduchu“.

Dodáva, že zabitých bolo aj niekoľko ďalších „vysokých predstaviteľov velenia námorníctva“.