Transgenderizmus a transľudskosť

V debatách o transgenderizme, konkrétne v tých, čo prebiehajú medzi jeho kritikmi, sa pred časom objavila nápoveda. „Keď počujete reči o transženách či transmužoch a neviete sa vysomáriť, o aké pohlavie trans ide, preložte si predponu ‘trans’ ako ‘opak’.“

Po tom, čo si „trans“ takto premeníte, je zrejmé, že transženy sú opakom žien. Čiže mužmi. A taká je aj realita. Táto pomôcka bola pre mnohých terminologicky zmätených veľmi užitočná. Pochvaľovali si ju najmä tí, ktorí sa v téme transgenderizmu ešte len začínali orientovať.

Zmätených nebolo málo. Ako sa ukázalo, ani v progresívnych baštách, napríklad v Spojenom kráľovstve, nezasvätení netušia, kto sú transženy. Mnohí si myslia, že slovo označuje príslušníčky nežného pohlavia, ktoré sa identifikujú ako transrodové. Aj preto niektorí protestujú voči snahám zabrániť takýmto ženám vstúpiť na ženské WC.

Nikto ľuďom tento zmätok nemôže vyčítať. Okrem toho, že transgender terminológia je mätúca, neustále sa mení. Zároveň sa čoraz väčšmi vzďaľuje od reality. Zatiaľ čo ešte pred desiatimi rokmi sa bežne používal výraz male-to-female (mtf –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ muž „premieňajúci sa“ na ženu), dnes ho aktivisti považujú za problematický. Trendom je z jazyka vymazať akékoľvek náznaky skutočného pohlavia.

V dokumentoch Európskej komisie sa dokonca namiesto termínu „transžena“ v roku 2020 objavil absurdný a o dosť dlhší výraz „žena s transrodovou minulosťou“ („woman with trans history“). Kto to je? Ten istý človek ako transžena, teda muž.

Argumentom pre takýto jazyk je, že ako keď sa z kukly vyvinie motýľ, z muža sa po tranzícii stáva žena. Teda plnohodnotná osoba opačného pohlavia, akurát s „pohnutou“ minulosťou. Motýľ nie je transkukla, ale poletujúci hmyz s minulosťou kukly. A prečo by skutočná žena, akurát vylúpnutá z mužského tela, mala k svojmu popisu pripájať akési „trans“?

Takáto „skutočná“ žena je pritom extrémne neskutočná. V angličtine majú pre podobnú reč trefný termín, preložiteľný doslova ako „rozvedená so skutočnosťou“ (language divorced from reality).

Rozvod s realitou, vrátane jej biologickej súčasti, je pritom podstatou transhumanizmu. Toto „intelektuálne a kultúrne hnutie“, ktorého významným proponentom je „transžena“ Martine Rothblatt, chce ľudí pomocou vyspelých technológií oslobodiť od vlastnej telesnosti.

Jedno pritom treba transhumanistom uznať. Telá vedia byť protivné. Bolia, svrbia, smrdia. Človek sa o ne musí starať: kŕmiť ich, umývať, šatiť, liečiť, uspávať. Telá obmedzujú ľudské mysle svojou nedokonalosťou, dávajú limity bezbrehej slobode. Berú si mysle so sebou do hrobu.