Korčok kričí „chyťte Korčoka“. Kauza ovplyvňovania volieb je komická

Kauza prepisov rozhovoru na linke Szijjártó – Lavrov sa tvári ako rana, ktorá mala trafiť tri muchy. Maďarskú, ruskú a napokon aj slovenskú (Smer). Maďari a Rusi vraj zasahovali do slovenských volieb 2020. V prospech Smeru a vtedajšieho premiéra Pellegriniho.

Lenže – obsah zistení a výsledok pôsobí trápne. Alebo komicky. V čom je vlastne problém a škandál? V tom, že slovenského premiéra oficiálne prijal ruský premiér? V roku 2020 krátko pred voľbami? Na žiadosť slovenskej vlády?

Ak je ruské ovplyvňovanie volieb o tom, že slovenský premiér žiada o stretnutie s ruským premiérom a ten ho prijme, potom by sa lídri PS mohli vydýchať. A upokojiť. Je to predsa bežná, legálna a celkom prirodzená súčasť politiky.

Menej bežná a menej legálna je odvrátená strana kauzy: odpočúvanie ministra zahraničných vecí Maďarska. A špinavé spravodajské hry namierené na zasahovanie do maďarských volieb 2026. Lebo presne o to teraz ide. O spravodajské operácie, ktoré majú potápať vládnu stranu Viktora Orbána.

Spravodajská hra sa začala dôslednou mediálnou prípravou. Médiá prišli s obvineniami, že maďarské voľby manipuluje ruská vojenská rozviedka GRU. A vraj priamo z Budapešti. Dôkazy? Zabudnite. Nijaké neboli potrebné. Stačili obvinenia od aktivistických médií, ktoré kopú za Magyara a jeho stranu Tisza. A stačilo strašenie ruskou hrozbou. Bu bu bu…

Po prvom prípravnom útoku nasledoval druhý a tvrdší. Washington Post obvinil maďarského ministra Szijjártóa, že pravidelne donášal informácie z rokovaní EÚ Lavrovovi. Dôkazy opäť chýbali, denník sa odvolal len na zdroje z bezpečnostného prostredia.

Szijjártó pôvodne tieto obvinenia označil za klamstvá. V pondelok večer však pripustil, že okrem iných pravidelne telefonuje aj s Lavrovom. Trvá však na tom, že neporušoval bezpečnostné protokoly Únie. Išlo podľa neho o bežnú súčasť diplomatickej práce a o pracovné rozhovory, ktoré sa týkali následkov bruselskej politiky na maďarsko-ruské vzťahy.

Táto mediálna delostrelecká príprava – jeden útok na ruskú GRU, druhý na komunikáciu Szijjártóa s Lavrovom – mala navodiť dojem, že Orbán a jeho ľudia sú „Putinovi agenti“. Alebo že slúžia záujmom ruskej vojenskej rozviedky. Nie záujmom Maďarska.

Poznáme to aj zo Slovenska. Kto občasne neposlúchne príkazy z Bruselu či Londýna a presadzuje vlastné energetické záujmy, ten je „hrozba“ a „agent temných síl“. A kto pracovne komunikuje s ruskými diplomatmi, ten je „zradca“.

Po manipulatívnej príprave vstúpili do hry, do maďarských volieb, zistenia tajných služieb. Nie ruských. Tých z opačného brehu. Spravodajské informácie zverejnil mladý novinár Szabolcs Panyi, zberateľ novinárskych ocenení od sorosovských organizácií. Pracuje pre médiá, ktoré financovali západné vlády (program USAID). A ktoré pravdepodobne využívajú západné spravodajské služby na zverejňovanie svojich zistení. A na boj proti národným stranám.

Panyi sa tvári, že konečne položil na stôl dôkazy. V kontexte prípravných mediálnych útokov a nepodložených rečí o ruskej rozviedke majú pôsobiť bombasticky. Líder maďarskej opozície kričí, že Szijjártó má byť stíhaný za vlastizradu.