Izraelský minister financií Smotrič vyzval na anexiu južného Libanonu

Britský premiér Keir Starmer v pondelok uvítal ohlásené rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o vojne na Blízkom východe.

„Vítam správy o rokovaniach medzi USA a Iránom,“ povedal Starmer pred parlamentným výborom. Podľa jeho slov Británia „vie o tom“, že tieto rokovania prebiehajú. Starmer telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v nedeľu večer, ozrejmil premiérov úrad.

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že v rokovaniach, ktoré Spojené štáty vedú s Iránom, dosiahli obe strany „kľúčové body zhody“. Podľa jeho slov musia rozhovory viesť k tomu, aby Teherán upustil od svojich jadrových ambícií a zbavil sa zásob obohateného uránu.

Trump potvrdil, že rokovania neprebiehajú s novým najvyšším vodcom Iránu Modžtabom Chámeneím, ale s „veľmi rozumnými“ ľuďmi. Podľa prezidentových slov zahynulo v tejto vojne toľko iránskych vysokopostavených predstaviteľov, že „k zmene režimu dochádza automaticky“.

Prezident USA uviedol, že rozhovory medzi krajinami sa uskutočnili v nedeľu a budú pokračovať aj v pondelok. Ak budú produktívne, dohoda medzi Washingtonom a Teheránom bude podľa neho uzavretá čoskoro. Dodal, že americkú stranu na rokovaniach zastupovali jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff a jeho zať Jared Kushner.

Trump zároveň vyhlásil, že ak rokovania s predstaviteľmi Teheránu dopadnú neúspešne, bombardovanie Iránu bude pokračovať.

Irán popiera, že by s Američanmi vôbec rokoval a vojnu chce ukončiť za ním diktovaných podmienok.

Svetoví lídri si zatiaľ neuvedomili plný rozsah energetickej krízy, ktorú spustila vojna USA a Izraela proti Iránu, uviedol v pondelok výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol.

„Myslím si, že lídri po celom svete si dostatočne neuvedomujú závažnosť problému,“ povedal Birol novinárom v austrálskom Národnom tlačovom klube. Zdôraznil, že trhy strácajú denne viac ropy ako počas dvoch ropných kríz v 70. rokoch dohromady.

Podľa Birola sú aj straty na trhu so zemným plynom takmer dvojnásobne vyššie ako po ruskej invázii na Ukrajinu. Kríza, ktorú vyvolal konflikt v Iráne, už teda rozsahom zodpovedá dvom „ropným krízam a jednému kolapsu trhu so zemným plynom“, skonštatoval.

Izrael by mal posunúť svoje hranice s Libanonom až po rieku Lítání v jeho vnútrozemí, vyhlásil v pondelok izraelský minister financií Becalel Smotrič.

Smotrič v pondelňajšom rozhovore v rádiu uviedol, že vojenská operácia v Libanone „sa musí skončiť úplne inou realitou“ vrátane zmeny izraelských hraníc. „Hovorím tu jednoznačne... v každej miestnosti a v tiež každej diskusii: novou izraelskou hranicou musí byť (rieka) Lítání,“ spresnil.

Smotrič sa často na verejnosti vyjadruje spôsobom, ktorý prekračuje oficiálnu izraelskú politiku. Myšlienku zabrať časť libanonského územia v prípade neodzbrojenia militantného hnutia Hizballáh začiatkom tohto mesiaca naznačil aj minister obrany Jisra’el Kac.

Irán nevedie žiadne priame rokovania so Spojenými štátmi, uviedla v pondelok s odvolaním na zdroj iránska tlačová agentúra Fárs. Vyvrátila tak tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého viedli Spojené štáty a Irán v uplynulých dňoch „dobré a produktívne“ rozhovory.

Šéf Bieleho domu podľa zdroja, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, „ustúpil“ po tom, čo sa dozvedel, že terčom prípadných iránskych útokov by mohli byť aj elektrárne v Izraeli a krajinách Perzského zálivu, informuje stanica al-Džazíra. Irán tak vôbec nekomunikuje s Trumpom ani prostredníctvom sprostredkovateľov.

Iránska agentúra Tasním s odvolaním na nemenovaného predstaviteľa taktiež poprela tvrdenie o prebiehajúcich rozhovoroch s USA a uviedla, že „s týmto druhom psychologickej vojny sa ani Hormuzský preliv nevráti do svojich predvojnových podmienkou, a nebude ani mier na energetických trhoch“.

Trump v pondelok na svojej platforme Truth Social oznámil, že USA a Irán rokovali o „úplnom a konečnom vyriešení našich nepriateľstiev na Blízkom východe“. Nariadil tiež ministerstvu obrany, aby odložilo všetky útoky proti iránskym elektrárňam a energetickej infraštruktúre na päť dní, v závislosti od prebiehajúcich rokovaní.

Následne v rozhovore pre stanicu CNBC označil rozhovory s iránskymi predstaviteľmi za veľmi intenzívne. Podľa svojich slov verí, že sa podarí dosiahnuť niečo zásadné.    

Najväčšia lietadlová loď USS Gerald R. Ford patriaca USA, ktorá sa podieľala na vojenských operáciách na Blízkom východe, sa v pondelok vrátila na námornú základňu na Kréte, uviedla agentúra AFP.

Loď vo februári na základni Souda Bay na tomto gréckom ostrove doplnila zásoby potravín, paliva a munície a vyštartovala k pobrežiu Izraela. Spojené štáty a Izrael následne koncom februára spustili rozsiahlu vojenskú leteckú kampaň proti Iránu po masívnom posilnení amerických vojenských síl na Blízkom východe, ktoré zahŕňalo aj spomínané plavidlo a ďalšiu lietadlovú loď Abraham Lincoln.

Obe lode zohrávali kľúčovú úlohu v operáciách proti Iránu a stiahnutie USS Gerald R. Ford zanechalo v regióne značnú medzeru v sile amerických jednotiek, píše AFP.       

Podľa amerických ozbrojených síl vypukol 12. marca v práčovni na palube lietadlovej lode požiar, pri ktorom utrpeli zranenia dvaja námorníci a došlo k značnému poškodeniu približne 100 postelí. Loď údajne počas plavby na mori zaznamenala aj značné problémy s toaletným systémom, pričom americké médiá informovali o upchatých toaletách na lodi.

Iracký premiér Muhammad Šijá Súdání v rozhovore pre talianske médiá uviedol, že urýchli ukončenie Spojenými štátmi vedenej medzinárodnej koalície zameranej proti teroristickej skupine Islamský štát v Iraku.

„Spolu s našimi spojencami sme sa teraz rozhodli urýchliť ukončenie medzinárodnej koalície, ktorá mala pokračovať do septembra 2026,“ povedal Súdání pre taliansky denník Corriere Della Sera.

„Hneď ako na irackom území nebudú žiadne zahraničné vojenské kontingenty, bude ľahšie rozbiť ozbrojené frakcie,“ povedal s odkazom na proiránske skupiny v krajine.

Prítomnosť zahraničných vojakov – v súčasnosti predovšetkým amerických poradcov – je dlhodobým bodom sporu medzi irackou vládou a proiránskymi ozbrojenými frakciami. Bagdad žiada, aby mal štát výhradný monopol na držbu zbraní, a vyzval na odzbrojenie milícií. Tie si však ponechanie svojho arzenálu obhajujú prítomnosťou cudzích vojsk v krajine.

Americký prezident Donald Trump nariadil ministerstvu obrany odložiť všetky útoky proti iránskym elektrárňam a energetickej infraštruktúre na päť dní, v závislosti od prebiehajúcich rokovaní medzi USA a Iránom. Trump to v pondelok oznámil na svojej platforme Truth Social.

„S potešením oznamujem, že Spojené štáty americké a Irán viedli uplynulé dva dni veľmi dobré a produktívne rozhovory o úplnom a konečnom vyriešení našich nepriateľstiev na Blízkom východe,“ napísal Trump.

Na základe „charakteru a tónu týchto hĺbkových, podrobných a konštruktívnych rozhovorov“ šéf Bieleho domu nariadil odložiť útoky na elektrárne v Iráne. Americko-iránske rozhovory budú tento týždeň pokračovať.

O podrobnostiach zmienených rokovaní Trump neinformoval a podľa agentúry AP Teherán bezprostredne nepotvrdil žiadne rozhovory s USA.