Brusel vyťahuje ruskú hrozbu, vstupuje do volieb a spúšťa výbušnú hru
Dnes sa to týka Maďarska, o rok sa to môže zopakovať na Slovensku. EÚ vyťahuje žltú kartu a chystá zásah do volieb.
Vyzerá to tak, že Brusel je pripravený urobiť všetko pre to, aby Viktor Orbán skončil. Pod pojmom všetko myslíme aj krajný, extrémny scenár: neuznanie výsledkov volieb, ak by tesne zvíťazil Orbánov Fidesz.
Začalo sa to podobne, ako sme už zvyknutí. Médiá začali strašiť agentmi ruských tajných služieb, ktorí majú manipulovať maďarské voľby. A priamo z Budapešti. Nijaké dôkazy, nijaké fakty. Len krik, ku ktorému sa po maďarskej opozícii pridávajú aj ďalší pešiaci. Vrátane slovenských progresívcov a ich médií. Aj oni dnes zborovo strašia „ruskou hrozbou“ v Maďarsku aj na Slovensku.
Po týchto mediálnych manévroch prišlo rozhodnutie Bruselu o mimoriadnych bezpečnostných opatreniach. EÚ aktivovala tzv. systém rýchlej reakcie, ktorým sa má zasahovať do online médií. Systém umožňuje, aby eurokomisia spolu s mimovládnymi organizáciami v reálnom čase vstupovala do online prostredia.
Čiže: má sa vymazávať politicky nevhodný obsah. Priamo počas kampane.
EÚ to vysvetlila ako boj proti bezpečnostnej hrozbe – v súlade s neslávne známym zákonom DSA (Digital Service Act). Tvrdí, že maďarské voľby môžu byť manipulované ruskými tajnými službami. Preto treba konať a regulovať online siete a médiá.
Slovo regulovať je, samozrejme, eufemizmus. Reálne pôjde o cenzúru. O politickú cenzúru namierenú proti Orbánovi, ktorý vybočuje z predpísanej politiky EÚ.
Po prvom týždni, keď sa spustili procesy v Bruseli, prichádza pritvrdenie. Washington Post tvrdí, že minister Péter Szijjártó pravidelne informoval ruského ministra Sergeja Lavrova o obsahu rokovaní v EÚ. Zdrojom sú údajné zistenia tajných služieb. Do tlaku na Budapešť sa okamžite zapojila aj dvojica Tusk-Sikorski. A opäť sa všetko rieši bez dôkazov (aspoň ziatiaľ).
Niekto by si mohol klásť otázku, prečo sa Únia znižuje k sporným zásahom do volieb a do online médií, ak je naozaj jasným favoritom líder opozície Péter Magyar.
Hlavné dôvody sú dva.
Prvý sa týka volebnej kampane a snáh podporiť maďarskú opozíciu. Hoci aj zásahmi Bruselu do médií, čo by malo byť v slobodných krajinách neprijateľné. Magyar sa považuje za favorita, no to ešte neznamená, že bude víťazom volieb. Stále s definitívnou istotou nevieme, či je jeho strana len bublinou, ktorú nafukovali volebné agentúry do nadživotnej veľkosti, alebo je naozaj dominantným hráčom.
Progresívne médiá a Brusel vyťahujú ruskú kartu práve preto, aby mohli vo veľkom zasahovať do online prostredia v neprospech Orbána.
V čase, keď sú sociálne siete a platformy kľúčovým hráčom v mediálnom prostredí, môžu mať „regulačné“ (cenzorské) zásahy silný vplyv na formovanie nálad v spoločnosti.
V rámci systému rýchlej reakcie majú rozhodujúce slovo eurokomisia spolu s mimovládnymi organizáciami a aktivistami z médií. Dozor nad Facebookom totiž nevykonáva ani samotný Facebook (ten nemá dostatok editorov), ani štát. Vykonávajú ho mimovládne alebo mediálne agentúry, ktoré sa hrajú na rozhodcov. Hoci sú to de facto súkromné spoločnosti. A prevažne v rukách progresivistov.
Cenzúra potom prebieha na viacerých úrovniach. Začína sa už autocenzúrou. Po aktivácii systému rýchlej reakcie preventívne zasahujú samotné sociálne siete. Nastavujú algoritmy tak, aby minimalizovali obsah spojený s údajnou hrozbou. A s problémami s Európskou úniou.
Facebook už údajne začal potláčať obsah spojený s prezentáciou Viktora Orbána.