Reálna cesta k mieru presahujúca vojnu na Ukrajine

Je logické a bolestne zrejmé, že začať vojnu je vždy ľahšie a rýchlejšie, ako ju ukončiť. Potvrdzujú to vnútorné aj vojnové konflikty na Ukrajine, v Gaze, Iráne a na celom Blízkom východe. Vojna sama osebe neprináša nové výhody, ale utrpenie, ničenie a nestabilitu.

Napriek rastúcim nepokojom a napätiu vo svete neprestaňme usilovať o mierovejšie a humánnejšie storočie. V súčasnej situácii prebiehajúcich horúcich a studených vojen vo východnej Európe existujú v podstate len tri scenáre: zlý, oveľa horší a… nádejný.

A) Dnes je najpravdepodobnejšie pokračovanie vojny. Ukrajina už štyri roky krváca, stráca ľudí, územie a infraštruktúru. Bez rozumného politického riešenia a konštruktívnych diplomatických snáh pokračuje len deštruktívna vojenská cesta. Útoky na infraštruktúru a zariadenia v Rusku sú početné, ale Rusko je schopné viesť dlhú, vyčerpávajúcu vojnu. Ani s doterajšou podporou kolektívneho Západu nemá Ukrajina silu vytlačiť ruské vojská ani ich zastaviť.

B) Katastrofu v dôsledku eskalácie vojny nemožno vylúčiť. Z Európy vzišli dve svetové vojny. Tragédie 20. storočia sa môžu zopakovať, ak eskalácia bude pokračovať alebo ak dostane šancu fanatizmus. NATO nedokázalo realizovať múdru a účinnú politiku prevencie vojen. EÚ sa postupne zmenila z plodu Schumanovho mierového projektu na konzumenta mieru. Bezprecedentné zbrojenie, ktoré sa dnes presadzuje v NATO a EÚ, môže odradiť budúcu agresiu a posilniť obranný priemysel, ale neprinesie mier ani nevytvorí prosperitu.

C) Francúzsko a Nemecko, bohužiaľ, neboli dostatočne odhodlané zaručiť implementáciu Minských dohôd. Ukrajina mohla zostať celistvá, demokratická a mnohonárodná. Po vypuknutí medzištátnej vojny vo februári 2022 môže preto vzniknúť skutočná mierová dohoda, prijateľná pre Rusko aj Ukrajinu, podporovaná USA a Európou, na základe obratu vo vzťahoch medzi dvoma rozhodujúcimi stranami po desaťročí konfrontácie: USA a Ruskou federáciou. Sú de facto stranami súčasnej zástupnej vojny. Tento obrat je možný, ak prezident D. Trump bude aj naďalej odhodlaný zastaviť vojnu na Ukrajine, ako to potvrdil na Samite na Aljaške s prezidentom V. Putinom.

Prijateľná mierová dohoda ako súbor podmienok a riešení akceptovateľných pre vojnové strany ešte nebola nájdená. Preto by sa malo oceniť každé konštruktívne úsilie o dosiahnutie dohody medzi Ruskom a Ukrajinou. Európske mocnosti (Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo) nedokázali v uplynulom desaťročí zabezpečiť mier na Ukrajine. Súčasné vedenie EÚ, žiaľ, nenadväzuje na myšlienky ani prax R. Schumana či K. Adenauera – zakladateľov zmierenej a zjednotenej západnej Európy po druhej svetovej vojne.

Cesta k mieru je úzka a náročná. V duchu Jeana Monneta budovanie Európy znamená budovanie mieru. Takáto vízia a proces však vyžadujú nové a silné základy. Zmena strategickej paradigmy vyvoláva zložité otázky. Po prvé, je možné otočiť politické, bezpečnostné a ekonomické vzťahy medzi superveľmocami o 180 stupňov? Po druhé, je možné urobiť vojnu vo východnej Európe materiálne nemožnou a mier stabilným a trvalým? Po tretie, je možné to dosiahnuť v krátkom čase?

Som presvedčený, že napriek všetkému, čo sa dnes deje, súčasná geopolitická situácia nám umožňuje odpovedať na tieto tri otázky ÁNO. Prekvapivé, možno až provokatívne riešenie je realistické. Jeho reálnosť vychádza z histórie euroatlantickej oblasti po druhej svetovej vojne a z prebiehajúcich medzinárodných konzultácií. Môžeme mať mnoho výhrad ku krokom D. Trumpa a jeho administratívy voči Európe, Venezuele alebo osobitne Blízkemu východu. Jeho odhodlanie čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine je však zrejmé. Na tom sa dá stavať a môže to byť rozhodujúce. Reálnosť navrhovanej vízie už potvrdzujú niektoré body dohody, o ktorej postupne diskutujú USA, Ruská federácia, Ukrajina a EÚ (E3).