CNN ukazuje zbombardovaný Teherán

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová telefonovala v nedeľu s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím.

Kallasová absolvovala telefonáty aj so šéfmi diplomacie Turecka, Kataru a Južnej Kórey, s ktorými hovorila o vojne na Blízkom východe, útokoch na energetickú infraštruktúru a potrebe znovu otvoriť Hormuzský prieliv.

"Tieto kontakty boli súčasťou pokračujúceho úsilia EÚ o hľadanie diplomatických riešení," povedal predstaviteľ EÚ s tým, že hroziace nové útoky na kritickú infraštruktúru môžu postihnúť milióny ľudí na Blízkom východe i mimo tohto regiónu.

Kallasová naposledy hovorila s Arákčím v stredu, keď povedala, že bezpečná plavba cez Hormuzský prieliv je prioritou pre Európu, priblížil predstaviteľ EÚ.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v nedeľu podporil vojenské kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Iránu a zároveň uviedol, že očakáva, že krajiny Aliancie sa zjednotia na jeho podporu.

"Viem len to, že vždy držíme spolu," povedal Rutte v programe americkej televízie CBS. O Trumpovi povedal, že "to robí, aby zaistil bezpečnosť celého sveta". Európski lídri podľa šéfa NATO potrebujú istý čas na rozhodnutie pridať sa k USA, pretože s cieľom zachovať prvok prekvapenia neboli zapojení do plánovania americko-izraelského ťaženia.

V rozhovore pre televíziu Fox News zároveň Rutte priznal, že Trump bol veľmi nahnevaný na iné krajiny Aliancie, ktoré odmietli jeho požiadavky na väčšie zapojenie do opätovného otvorenia Hormuzského prielivu. Zdôraznil však, že medzičasom sa viac ako 20 krajín "spája, aby realizovali jeho víziu" spriechodnenia strategickej vodnej cesty.

Izraelská armáda rozšíri svoje pozemné operácie proti hnutiu Hizballáh v Libanone, uviedol v nedeľu náčelník generálneho štábu Ejal Zamir. Upozornil, že táto ofenzíva je stále v počiatočných fázach.

Hizballáh vtiahol Libanon do vojny na Blízkom východe, keď 2. marca zaútočil na Izrael v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího pri americko-izraelských útokoch. Izrael reagoval spustením vzdušných úderov v Libanone a nasadil vojakov v pohraničných oblastiach.

„Operácia proti teroristickej organizácii Hizballáh sa len začala... Je to dlhá operácia,“ uviedol Zamir vo vyhlásení. „V súčasnosti sa pripravujeme na pokračovanie cielených pozemných operácií a úderov podľa vypracovaného plánu,“ doplnil.

Armádny hovorca Effie Defrin v separátnom vyhlásení uviedol, že rozšírenie pozemných operácií sa začne v nadchádzajúcom týždni. „Začneme posilňovať našu prítomnosť a zvyšovať ochranu našich občanov“ v severnom Izraeli, priblížil s tým, že cieľom je okrem iného zabrániť priamemu ostreľovaniu izraelských komunít.

Najmenej štyria ľudia v nedeľu zahynuli pri izraelských leteckých útokoch v Pásme Gazy, uviedli tamojší zdravotnícki predstavitelia. Medzi obeťami sú aj príslušníci policajnej jednotky vedenej palestínskym militantným hnutím Hamas.

Izrael zasiahol auto v utečeneckom tábore Nusajrát a zdravotníci identifikovali tri obete ako príslušníkov polície. Ďalších desať ľudí je zranených.

Nálet podnikla izraelská armáda aj na severe palestínskeho územia, kde zahynula jedna osoba - údajne líder jednej z ozbrojených skupín hnutia Fatah. Niekoľko ďalších osôb je po tomto útoku zranených.

Izraelská armáda v nedeľu zasiahla most na juhu Libanonu po tom, čo minister obrany Jisrael Kac oznámil, že ozbrojené zložky dostali príkaz zničiť ďalšie mosty cez rieku Lítaní. Libanonský prezident Džúzíf Awn odsúdil izraelské útoky na mosty a infraštruktúru v južnom Libanone a označil ich za „predzvesť“ pozemnej invázie.

Libanonská tlačová agentúra NNA uviedla, že terčom útoku bol most Kasmíja. Podľa tvrdenia Izraela tento most využívalo libanonské militantné hnutie Hizballáh.

Izraelská armáda krátko pred tým, než zasiahla zmienený most, oznámila novú vlnu úderov na infraštruktúru Hizballáhu na juhu Libanonu.

Americká vláda má dostatok peňazí na financovanie vojny proti Iránu, žiada však ďalšie prostriedky od Kongresu, aby zaistila, že bude armáda dobre zásobená v budúcnosti. Povedal to v nedeľu minister financií USA Scott Bessent. Vyhlásil tiež, že USA budú možno musieť vystupňovať útoky proti Iránu, aby mohli vojnu ukončiť.

V súvislosti so žiadosťou o dodatočné financie konkrétnu sumu nepotvrdil, vylúčil však, že bude presadzovať zvyšovanie daní na financovanie vojny.

Podľa správ armáda žiada o dodatočných 200 miliárd dolárov na iránsku vojnu, čo čelí odporu v Kongrese. Demokrati aj niektorí republikáni spochybňujú potrebu vyčlenenia týchto prostriedkov po schválení veľkých rekordných súm počas uplynulého roka.

Televízia CNN priniesla zábery, ako vyzerá civilná štvrť Teheránu, ktorá bola bombardovaná Izraelom a USA.

Nemecký kancelár Friedrich Merz telefonoval v nedeľu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a hovorili spolu o vojne v Iráne, ktorá sa začala pred troma týždňami a v ktorej Berlín odmietol účasť na vojenských operáciách.

„Hovoril som dnes popoludní s prezidentom USA Donaldom Trumpom o situácii v Iráne, Izraeli a na Ukrajine. Dohodli sme sa, že zostaneme naďalej v úzkom kontakte. Naša výmena bude čoskoro pokračovať,“ napísal kancelár na platforme X. Ďalšie podrobnosti spolková vláda nezverejnila.

Trump v uplynulých dňoch vyzýval partnerov v NATO, aby pomohli zabezpečiť Hormuzský prieliv, ktorý je dôležitý pre dodávky roky. Európski spojenci ako Nemecko však takúto požiadavku odmietli. Šéf Bieleho domu reagoval rozhnevane a spojencov obvinil, že robia „hlúpu chybu“.

Merz v piatok na predvolebnom podujatí v západnom Nemecku povedal, že Trump s ním nie je veľmi spokojný. Podľa vlastných slov však kancelár chce pokračovať v snahe o dobré vzťahy so Spojenými štátmi. „Nechcem sa vzdať transatlantického partnerstva,“ zdôraznil Merz.

Iránska armáda v nedeľu pohrozila úplným uzatvorením strategického Hormuzského prielivu v prípade, že Spojené štáty zaútočia na elektrárne v Iráne.

Armáda tak reaguje na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dal v nedeľu Teheránu 48-hodinové ultimátum na „úplné otvorenie“ Hormuzského prielivu a pohrozil, že v opačnom prípade USA zaútočia na iránske elektrárne.

„Ak sa uskutočnia hrozby Spojených štátov... Hormuzský prieliv bude úplne uzavretý a nebude znovu otvorený, kým nebudú naše zničené elektrárne obnovené,“ uviedlo vo vyhlásení operačné veliteľstvo iránskej armády Chátam al-Anbijá.

Iránska armáda už skôr uviedla, že terčom útokov budú aj izraelské elektrárne, energetická infraštruktúra, informačné a komunikačné technológie. Podobné spoločnosti v regióne s americkými akcionármi budú podľa nej „úplne zničené“, informuje stanica al-Džazíra.

„Nezačali sme túto vojnu a nezačneme ju ani teraz, ale ak nepriateľ poškodí naše elektrárne, urobíme všetko pre to, aby sme bránili záujmy našej krajiny a nášho ľudu,“ dodalo operačné veliteľstvo armády.

Izraelská armáda v nedeľu hlásila sériu podpaľačských útokov, ktoré izraelskí osadníci spáchali v noci na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

„Jednotky armády a pohraničnej polície boli včera v noci vyslané do viacerých palestínskych dedín... na základe správ, že izraelskí civilisti podnikli podpaľačské útoky na budovy a majetok a vyvolávali nepokoje v tejto oblasti,“ uviedla armáda. „Bezpečnostné zložky odsudzujú akékoľvek násilie a budú naďalej podnikať kroky, aby zaistili bezpečnosť obyvateľov a verejný poriadok v tejto oblasti,“ zdôraznila. Podľa palestínskej tlačovej agentúry WAFA utrpeli pri útokoch zranenia viacerí Palestínčania.

K incidentu došlo po tom, čo armáda oznámila, že palestínske vozidlo narazilo v sobotu do izraelského a zahynul pri tom Izraelčan. Polícia vyšetruje, či išlo o teroristický čin, no doposiaľ túto možnosť nepotvrdila.

Od začiatku vojny na Blízkom východe prudko vzrástol počet násilných činov izraelských osadníkov na Západnom brehu. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva so sídlom v Ramalláhu bolo od 1. marca pri útokoch osadníkov zastrelených šesť Palestínčanov.

Irán od začiatku vojny na Blízkom východe vypálil na Izrael viac ako 400 balistických rakiet, uviedla v nedeľu izraelská armáda. Približne 92 percent týchto rakiet sa podľa nej podarilo zachytiť.

„Dosiahli sme vynikajúcu úspešnosť zachytenia. Máme približne 92-percentnú úspešnosť,“ povedal novinárom hovorca izraelskej armády podplukovník Nadav Šošani.

Šošani o týchto počtoch informoval po tom, čo Irán v sobotu zasiahol mestá Arad a Dimona na juhu Izraela. Približne 175 ľudí si po týchto útokoch vyžiadalo lekárske ošetrenie.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu vyzval svetových lídrov, aby sa ich krajiny zapojili do spoločnej izraelsko-americkej vojenskej kampane proti Iránu. Poukázal pritom na nedávny raketový útok Iránu, ktorého cieľom bola britsko-americká základňa na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne.