Mladí muži majú spiatočnícke názory, ukázal vraj prieskum

Kým som tento článok začala písať, unavene som si povzdychla. „Zase niečo skúmali,“ pomyslela som si. Ostala som malátna, lebo výsledok prieskumu agentúry Ipsos o postojoch k rovnosti pohlaví znie ako z tej bájky. Nie o vrane a syre, ale o dnešnej omladine, z ktorej svalnatí influenceri vychovávajú mužov nenávidiacich ženy.

Aj novinári majú túto rozprávku radi. Progresívne médiá po celom svete si už prieskum Ipsosu osvojili a metaforicky ním rituálne plieskajú chlapcov po hlave.

Je to tá istá bájka, pre ktorú niektorí slovenskí novinári chodia po školách a robia osvetu. Vladimír Šnídl napríklad v rámci prevencie mizogýnie žiakom, o ktorých nie je známe, že by hovorili opak, káže o neškodnosti feminizmu. A ukazuje im fotky svojich expriateliek. Sám povedal, že tým chce ilustrovať ako aj človek jeho zjavu vie nájsť lásku.

Nemajú to v dnešných časoch chalani dosť ťažké aj bez Šnídlov a prieskumov? Bodaj by im radšej chodili čítať Ezopa.

Tým sa dostávame späť k spomínaným výskumníkom (a výskumníčkam), z ktorých som ostala malátna. Uverejnením tohto výskumu spoločnosť Ipsos oslávila Medzinárodný deň žien.

Oplatí sa nad ním pozastaviť.

Novinári teda na základe globálneho prieskumu Ipsosu tvrdia, že v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami majú mladí muži (Gen Z, narodení cca 1997 až 2012) „spiatočnícke“ názory na rovnosť pohlaví.

Ipsos im pre tento smeč usilovne nahráva. Citujem z prieskumu: „V porovnaní s inými skupinami existuje u mužov generácie Z najväčšia pravdepodobnosť, že budú súhlasiť s tradičnými predstavami nielen o ženských rolách (napríklad, že manželka by mala vždy poslúchať svojho manžela), ale aj o mužských (napríklad, že mladí muži by sa mali snažiť byť fyzicky silní, aj keď nie sú prirodzene urastení).“

Prieskum, ktorý Ipsos robil najmä pomocou online dotazníka, je pomerne rozsiahly. Ale už zo spomínanej jednej vety vidno niektoré jeho chyby. Tu konkrétne zakopávame o zle zvolené pojmy.

Snaha o fyzickú silu nie je rola. Muži sú vo všeobecnosti telesne mocnejší než ženy. Z budovania fyzična pre nich vyplývajú mnohé výhody – zdravotné, vzťahové aj kariérne. Pokiaľ teda respondent hovorí, že muži by mali byť telesne mocní, nemusí to byť preto, že je regresívny mizogýn (muž nenávidiaci ženy).

Dali by sa spomenúť mnohé ďalšie Ipsosom zle naformulované otázky, ale pre nedostatok priestoru si vyberiem iba jednu. Zo súhlasu s tvrdením „ženy sú od prírody lepšie v starostlivosti o deti, než muži“, sa opäť mnoho nedozvieme. Nie je tu ani špecifikovaný vek dieťaťa.

Je pritom prirodzené, že po pôrode, keď dieťa treba dojčiť, je žena „od prírody lepšia v starostlivosti“, než muž. Nie je nenávistné voči ženám, keď uznáme, že muž nevie ani dojčiť, ani porodiť.

Tvrdenie „žena by mala vždy poslúchať muža“, ktoré Ipsos tiež do prieskumu zahrnul, je lepším indikátorom pohľadu na vyrovnanosť mužsko-ženských vzťahov, než dve vyššie spomínané. Z prieskumu Ipsosu vyplýva, že s touto vetou súhlasí 31 percent opýtaných mužov generácie Z. V kohorte boomerov potom muži súhlasia iba na 13 percent.

Práve pri tomto údaji sa mnohí novinári zastavili a volajú: „Aký obrovský skok!“ Aj Vladimír Šnídl už možno pripravuje ďalšiu prezentáciu pre nič netušiacich gymnazistov vo Veľkej Mači.

Podstatné však nie je len to, čo sa pýtame, ale koho. Keď sa bližšie prizrieme dátam Ipsosu, situácia sa zamotáva. Ktože si to myslí, že žena by vždy mala poslúchať manžela?

Toto číslo je v jednom zo štátov zahrnutých v prieskume enormné. Spiatočnícky sentiment potvrdzuje až 66 percent opýtaných. Je to vo Švédsku? Nie, v Indonézii. Teda v štáte, kde je 87 percent ľudí moslimského náboženského vyznania.

S poslušnosťou žien voči manželom súznie aj 60 percent respondentov v Malajzii. Tam Islamu holduje asi 65 percent obyvateľstva.

Na ďalších priečkach v rebríčku schvaľovania ženskej poslušnosti sa potom umiestňujú India, Južná Afrika, Turecko a Thajsko. Eufemisticky povedané, žiadna z týchto krajín sa nepreslávila emancipáciou žien.

Väčšinu Západu a rozvinutého sveta potom nachádzame na chvoste hitparády. S tvrdením, že žena by mala poslúchať manžela, súhlasia vo Švédsku len 4 percentá opýtaných. Ďaleko od tohto počtu nie sú ani v Maďarsku (6 %), Holandsku (6 %), Belgicku (7 %), Japonsku (7 %), Francúzsku (7 %), v Južnej Kórei (9 %), Španielsku (9 %), Taliansku (10 %), Kanade (11 %) a Poľsku (12 %).

Zaujímavé by však bolo rozmeniť na drobné, čo sa v tomto ohľade deje v USA. V Spojených štátoch totiž s tvrdením, že žena by mala poslúchať manžela, súhlasilo 23 percent opýtaných. To USA radí do prvej desiatky krajín v „poslušne-manželskom“ rebríčku.

Posolstvom prieskumu, ktoré médiá najviac zdôrazňujú, je antifeministický regres mužov v čase. To znamená, že mladší muži vraj sú menej naklonení ženskej emancipácii.

Výskumníci to údajne dokázali tým, že v 29 krajinách online dotazníkom rovnaké otázky položili mužom (a ženám) štyroch generácií – Baby boomerom (1946 až 1964), Gen X (1965 až 1980), Mileniálom (1981 až 1996) a Gen Z (1997 až 2012).

Napríklad s tvrdením „muži, ktorí sa zapájajú do starostlivosti o deti, sú menej mužní než tí, čo sa nezapájajú“, súhlasilo 8 percent mužov boomerov, 12 percent Gen X, 19 percent Mileniálov a 21 percent Gen Z.

Podobné trendy Ipsos nameral aj pri iných tvrdeniach favorizujúcich tradičné rozdelenie rolí medzi mužov a ženy. Médiá však pozabudli zdôrazniť, že vzostupný trend súhlasu s „tradičným pohľadom“ Ipsos nameral aj u žien.

Tvrdenie o nemužnej mužskej starostlivosti o deti napríklad schválilo 6 percent boomeriek, 9 percent žien Gen X, 14 percent mileniálok a 14 percent žien Gen Z. Ide o nižšie čísla než u mužov, no trend je jasný. Stúpajúca krivka výskumníkom vyšla aj pri tvrdení, že „žena by vždy mala poslúchať manžela“.

Ako to, že aj ženy zažívajú „globálny antifeministický regres“, už však nikto nevysvetlil.

Výrazný metodologický nedostatok štúdie Ipsosu spočívajúci v miešaní dát z vyspelých krajín s dlhou históriou ženskej emancipácie s tými z moslimských a málo rozvinutých štátov, so sebou nesie aj viacero absurdít.

Výskumníci sa napríklad vo všetkých 29 krajinách respondentov pýtajú, či sa identifikujú ako feministi. Čo na to hovoria indonézski boomeri, sa bohužiaľ z výsledného dokumentu nedozvieme, hoci mňa by práve táto kohorta zaujímala najviac.

Opäť vidíme iba dáta agregované z 29 štátov. No a tu, prekvapivo, identifikácia s feminizmom v čase výrazne vzrástla. Zatiaľ čo za feministku sa považuje 40 percent Baby boomeriek a ešte menej žien Gen X (39 %), mileniálok-feministiek je 45 percent a Gen Z až 54 percent.