Pentagón žiada ďalších 200 miliárd dolárov na vojnu v Iráne

Irán po takmer troch týždňoch vojny už nie je schopný obohacovať urán ani vyrábať balistické rakety, vyhlásil vo štvrtok izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Teherán je v dôsledku izraelských a amerických útokov podľa neho „slabší ako kedykoľvek predtým“, zatiaľ čo Izrael by podľa neho podaktorí označili za „regionálnu, ba aj svetovú veľmoc“.

„My vyhrávame a Irán je na kolenách,“ povedal Netanjahu na tlačovej konferencii. Izraelská armáda podľa neho pokračuje v ničení iránskych cieľov vrátane arzenálu rakiet, dronov, odpaľovacích zariadení a jadrovej infraštruktúry, a to silou, akú doteraz nepoužívala.

Zároveň však vyjadril presvedčenie, že v Iráne „ešte je čo robiť“ a že vojna „bude trvať tak dlho, ako bude potrebné“, aj keď vraj môže skončiť „oveľa skôr, než si ľudia myslia“.

Vojna podľa Netanjahua pretvorila Blízky východ na nepoznanie. Cieľom Izraela v Iráne je podľa neho úplne zničiť jeho jadrový program a program balistických rakiet, ako aj vytvoriť podmienky, ktoré umožnia Iráncom „vziať svoj osud do vlastných rúk“.

Izraelský premiér taktiež vyzdvihol „bezprecedentnú“ spoluprácu s americkým prezidentom Donald Trumpom. Poprel však, že by Tel Aviv zatiahol Washington do vojny s Iránom. „Naozaj si niekto myslí, že ktosi môže prezidentovi Trumpovi rozkazovať, čo má robiť?“ pýtal sa Netanjahu, pričom podobné tvrdenia označil za „výmysly“.

Netanjahu sa vyjadril aj k úderu na významnú plynárenskú infraštruktúru Južný Párs na juhu Iránu na pobreží Perzského zálivu. Izrael podľa neho pri tomto útoku na komplex konal samostatne. „Prezident Trump nás požiadal, aby sme s ďalšími útokmi počkali, a my to dodržiavame,“ uviedol. Šéf Bieleho domu sa od úderu už predtým dištancoval, keď povedal, že USA o ňom nevedeli a neboli doň nijako zapojené.

Spojené štáty vo štvrtok schválili predaj vojenského vybavenia vo výške takmer 16,5 miliardy pre Spojené arabské emiráty a Kuvajt. Tieto dva štáty Perzského zálivu podľa agentúry AFP tvrdo zasiahli dôsledky vojny na Blízkom východe.

Agentúra AP medzičasom informovala, že americké ministerstvo obrany žiada o dodatočné prostriedky vo výške 200 miliárd dolárov na vojnu s Iránom. Šéf Bieleho domu Donald Trump zároveň zopakoval, že do Iránu nevyšle americké pozemné jednotky.

Pri schválenom predaji zbraní Spojeným arabským emirátom a Kuvajtu nebude potrebné získať súhlas Kongresu USA. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio totiž podľa vyhlásenia „riadne odôvodnil, že nastala mimoriadna situácia“, ktorá si vyžaduje okamžitý predaj, čím sa vyhol povinnosti obrátiť sa na Kongres.

Americké ministerstvo obrany medzičasom podľa agentúry AP požiadalo Biely dom o poskytnutie dodatočných 200 miliárd dolárov na vojnu s Iránom. Akékoľvek nové finančné prostriedky podliehajú schváleniu Kongresom.

„Zabíjať darebákov stojí peniaze,“ vyhlásil na tlačovej konferencii šéf Pentagónu Pete Hegseth. Na novinársku otázku o dodatočných prostriedkoch zmienenú sumu priamo nepotvrdil a uviedol, že sa môže zmeniť. Dodal však, že vláda si financovanie zabezpečí v Kongrese.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že nevyšle do Iránu amerických vojakov. „Keby som to mal v pláne, určite by som vám to nepovedal. Ale žiadne jednotky tam neposielam,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome, pri prijatí japonskej premiérky Sanae Takaičiovej.

Iránska armáda pri svojom raketovom útoku na Izrael zasiahla vo štvrtok aj ropné rafinérie v prístavnom meste Haifa na severe Izraela. Úder nespôsobil „významné škody“, uviedlo vo štvrtok izraelské ministerstvo energetiky.

Minister energetiky Eli Kohen uviedol, že dodávky elektriny v oblasti Haify boli v dôsledku útoku prerušené len na približne 45 minút a následne plne obnovené.

Iránskym ostreľovaním boli ohrozené aj ďalšie objekty energetickej infraštruktúry v Izraeli. Revolučné gardy (IRGC) oznámili, že okrem rafinérie v Haife zasiahli aj ropný závod v prístavnom meste Ašdod na juhu Izraela.

Irán vo štvrtok zrejme zasiahol a poškodil americkú stíhačku F-35, ktorá musela núdzovo pristáť na jednej z leteckých základní USA na Blízkom východe. Informovala o tom s odvolaním sa na svoje zdroje stanica CNN.

Hovorca Ústredného velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM) potvrdil, že stíhačka práve vykonávala bojovú operáciu nad Iránom, keď bola nútená núdzovo pristáť. „Stroj bezpečne pristál a pilot je v stabilizovanom stave,“ uviedol s tým, že tento incident vyšetrujú.

Zdroje CNN tvrdia, že stíhačku zrejme poškodila iránska paľba. V prípade potvrdenia by išlo o prvý prípad zasiahnutia amerického lietadla zo strany Teheránu v pokračujúcom konflikte.

Vo vojne na Blízkom východe, ktorú začali 28. februára USA a Izrael útokmi na Irán, nasadzujú stíhačky F-35 Američania aj Izraelčania. Cena jedného stroja presahuje 100 miliónov dolárov. Minister obrany Pete Hegseth pritom vo štvrtok vyhlásil, že USA úplne zničili iránsku protivzdušnú obranu.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres vo štvrtok v Bruseli vyzval Spojené štáty a Izrael, aby ukončili vojnu s Iránom skôr, než sa vymkne spod kontroly. Zároveň varoval pred „možnými tragickými následkami“ pre civilistov aj globálnu ekonomiku.

Guterres vyzval tiež Teherán, aby zastavil útoky na susedné krajiny. „Prestaňte útočiť na svojich susedov. Nikdy neboli stranou tohto konfliktu,“ dodal pred pracovným obedom s lídrami členských krajín Európskej únie počas summitu v Bruseli. Diskutuje s nimi o zhoršujúcej sa medzinárodnej situácii a potrebe posilnenia multilateralizmu.

Izraelská armáda vo štvrtok oznámila, že podnikla útok na iránske ciele v Kaspickom mori a zničila tam niekoľko lodí a veliteľstvo. Podľa izraelských médií ide o vôbec prvé izraelské údery v tejto oblasti na severe Iránu.

Hovorca izraelskej armády Nadav Šošani uviedol, že vzdušné sily pri úderoch, ktoré vykonali v stredu večer, zasiahli v prístave Bandar-e Anzalí na severozápade Iránu a v Kaspickom mori niekoľko plavidiel iránskeho námorníctva vrátane jednej korvety.

Cieľom boli aj ďalšie iránske lode vybavené raketovými systémami, podporné plavidlá a hliadkové člny. Zasiahnuté bolo tiež veliteľské centrum a lodenice, kde opravujú alebo stavajú nové lode.

„Ide o jeden z najvýznamnejších úderov, ktoré izraelské obranné sily vykonali od začiatku operácie Revúci lev,“ uviedla armáda vo vyhlásení.

Šošani na samostatnom brífingu novinárom povedal, že izraelská armáda vôbec po prvý raz viedla útoky v severnom Iráne v oblasti Kaspického mora a za posledných 36 hodín zasiahla viac než 200 cieľov po celej krajine.

Denník The Times of Israel napísal, že prípravy na útok v Kaspickom mori sa začali len pred niekoľkými dňami a jeho ciele neboli súčasťou pôvodného zoznamu, ktorý mala armáda k dispozícii.

Ozbrojené sily uviedli, že zámerom úderu bolo zasadiť ranu iránskym obranným zložkám, aj keď niektoré člny neboli pre Izrael priamou hrozbou z Kaspického mora. Keďže však podľa Tel Avivu disponujú protivzdušnou obranou, ako aj prostriedkami proti ponorkám, mohli ohroziť izraelské lietadlá nad Iránom.

Lídri Británie, Francúzska, Holandska, Nemecka, Talianska a Japonska uviedli, že čo najdôraznejšie odsudzujú útoky Teheránu na plavidlá v Perzskom zálive, na civilnú infraštruktúru vrátane ropných a plynárenských zariadení, ako aj faktické uzavretie Hormuzského prielivu iránskymi silami.

Vyjadrili tiež hlboké znepokojenie z eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe a vyzvali Irán, aby prestal s vyhrážkami, kladením mín a blokovaním prielivu pre komerčnú lodnú dopravu.

„Dôsledky konania Iránu pocítia ľudia vo všetkých častiach sveta, najmä tí najzraniteľnejší,“ upozornili štáty, pričom poukázali na to, že sloboda plavby je základným princípom medzinárodného práva.

„Sme pripravení prispieť k primeraným snahám o zaistenie bezpečného prechodu cez úžinu. Vítame odhodlanie štátov, ktoré sa podieľajú na prípravných prácach,“ píše sa ďalej vo vyhlásení, podľa ktorého je námorná bezpečnosť prínosom pre všetky krajiny.

V dôsledku iránskej blokády podľa agentúry AFP uviazlo západne od Hormuzského prielivu približne 3 200 lodí s 20-tisíc námorníkmi.

Americký minister obrany Pete Hegseth vo štvrtok uviedol, že spojenci USA by mali ďakovať prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi za vojenský zásah proti Iránu. Ako dlho bude ešte vojna trvať odmietol uviesť. TASR o tom píše podľa agentúry AP.

„Naši nevďační spojenci v Európe i niektoré z našich médií by mali prezidentovi Trumpovi povedať len jedno: ‚Ďakujeme. Ďakujeme za odvahu zabrániť tejto teroristickej skupine, aby držala svet ako rukojemníka a zároveň vyvíjala alebo sa pokúšala vyvinúť atómovú bombu,‘“ vyhlásil Hegseth.

Minister obrany odmietol, že by vojna v Iráne dospela do podoby, ako sa to stalo v Afganistane alebo v Iraku. „Toto nie je taká vojna,“ povedal a bývalých prezidentov označil za hlupákov, ktorí zničili dôveryhodnosť Spojených štátov. „Prezident Trump to vie najlepšie. Operácia Epic Fury (Ohromujúca zúrivosť) je iná. Je precízna. Je razantná,“ zdôraznil.

Spojené štáty by mohli zmierniť obmedzenia týkajúce sa iránskej ropy, ktorá je už na mori, uviedol minister financií Scott Bessent v televízii Fox Business. Dodal, že USA by tiež mohli jednostranne uvoľniť svoje ropné zásoby.

Bessent začiatkom tohto týždňa uviedol, že iránske ropné tankery už s vedomím USA opúšťajú Hormuzský prieliv, čím pomáhajú zásobovať svetové trhy.

Americký minister vojny Pete Hegseth počas štvrtkovej tlačovej konferencie uviedol, že „svet, Blízky východ, naši nevďační spojenci v Európe a dokonca aj časti našej vlastnej tlače by mali prezidentovi Trumpovi povedať jednu vec – ‚ďakujem‘“.

Vyjadril sa tiež, že rodiny padlých amerických vojakov chcú, aby vojnu proti Iránu dokončili. „Samozrejme, že to dokončíme,“ prisľúbil Hegseth. „Uctíme si ich obeť,“ dodal.

„Naše schopnosti sa naďalej rozširujú, iránske sa naďalej zhoršujú,“ uviedol tiež s tým, že USA v Iráne zasiahli viac ako sedemtisíc cieľov.

Minister takisto uviedol, že potenciálna požiadavka na výdavky na vojnu s Iránom vo výške 200 miliárd dolárov by sa mohla zmeniť: „Na zabíjanie zločincov sú potrebné peniaze,“ vysvetlil.