Na politické neziskovky sa treba pozerať ako na politické strany

Politický boj o politické neziskovky sa logicky teší záujmu panikáriacich médií. Dnešná opozícia tvorí so svojimi politickými neziskovkami a so svojimi médiami súdržný, prepojený tím usilujúci sa získať stratenú moc, obnoviť svoj vplyv, dostať sa späť ku korytu, ktorým je štátny rozpočet, teda verejné peniaze.

Po pravde, je len ťažko pochopiteľné, že tento dominantný kartel dokázal prehrať voľby a skončil na vedľajšej koľaji. Jediným vysvetlením je, že ho politicky reprezentovali neskutoční diletanti.

V každom prípade lobisti v politických neziskovkách stratili politické krytie a v dôsledku porážky im hrozí štátny dohľad, regulácia a ponižujúca transparentnosť. Niečo podobné si vykoledovali aj verejnoprávne médiá, keď sa neprezieravo aktivisticky zaplietli do politiky a navyše na nesprávnej strane.

Bezprostredným dôvodom, prečo neziskovky v tiesni „kvičia“, sú peniaze. Vo všeobecnosti však ide o principiálnu dilemu, či garantom občianskych práv má byť štát alebo občianska spoločnosť. Jednoduchá odpoveď na túto otázku neexistuje.

Liberálno-demokratickí kapitalisti sa pred rokmi našli v ideáli slabého štátu, ktorý sa ľuďom nemontuje do života. Spôsobom vylievania špinavej vody z vaničky aj s dieťaťom sa však štát okrem dirigizmu a byrokracie zriekol aj zodpovednosti za verejný záujem. Sloboda potom neprekvapivo degradovala na svojvôľu, ktorej slabý, v zmysle neschopný, štát nečelí ničím iným než byrokraciou a dirigizmom.