Mearsheimer: Deep state Trumpa varoval. On to ignoroval
Rozhovor o situácii okolo Hormuzského prielivu, zmene nálad v USA voči Izraelu a hádanke, ako ukončiť vojnu a vyhlásiť víťazstvo.
Tento rok si pripomíname 20. výročie vydania vašej priekopníckej knihy, ktorú ste napísali spolu s profesorom Stephenom Waltom, The Israel Lobby and U.S. Foreign Policy (Izraelská loby a zahraničná politika USA), ktorá otvorila mnohým oči, pokiaľ ide o vplyv tejto loby na americkú zahraničnú politiku. Dnes už izraelská loby pripomína zverák, nie?
Áno. Loby je dnes silnejšia ako kedykoľvek predtým.
Ešte silnejšia ako v čase, keď ste pred 25 rokmi napísali túto knihu a robili svoj výskum.
Je dôležité zdôrazniť, že izraelská loby pôsobí na dvoch úrovniach. Vynakladá obrovské úsilie na ovplyvňovanie verejnej diskusie o Izraeli a americko-izraelských vzťahoch a zároveň sa snaží ovplyvňovať vládnu politiku ako takú. Pokiaľ ide o vládnu politiku, je zrejmé, že izraelská loby je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Prehrala však v oblasti verejnej diskusie. Tá sa zásadným spôsobom zmenila.
Kritika Izraela a vzťahov USA s Izraelom sa stala bežnou vecou. Keď sme so Steveom Waltom napísali ten článok a neskôr knihu, bolo takmer nepredstaviteľné, že sa v oblasti verejnej diskusie dostaneme tam, kde sme dnes. Verejná diskusia sa teda zmenila a veľkou otázkou je, ako dlho môže politika podpory Izraela za každú cenu pretrvávať vo svete, kde sa verejná mienka a diskusia tak drasticky zmenili.
Môže tlak verejnej mienky prekonať mimoriadne bohatstvo, ktorým disponuje izraelská loby, a spôsob, akým toto bohatstvo využíva na financovanie politických kampaní dvoch tretín členov Kongresu?
Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. V Demokratickej strane už došlo k zmene v obsadení kresiel. Ťažko si predstaviť, že by sa niekto ako Rahm Emanuel alebo Josh Shapiro, ktorí sú obaja úzko prepojení s Izraelom, stal prezidentským alebo viceprezidentským kandidátom v rámci Demokratickej strany, a už teraz vidno, ako sa Gavin Newsom dištancuje od Izraela a od AIPAC (Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti, pozn. prekl.). Taký bude trend v Demokratickej strane v budúcnosti, a ak sa pozriete na to, čo sa deje v Republikánskej strane, myslím si, že Tucker Carlson je v nej tiež predstaviteľom budúcnosti. Takže pokiaľ ide o skutočných tvorcov politiky, pravdepodobne v budúcnosti – ťažko povedať kedy – ale dôjde k zmene.
Kongresmanka Marjorie Taylor Greeneová pekne zhrnula problémy v Republikánskej strane, nasleduje dlhší citát:
„Prečo by americký prezident viedol svoju politickú stranu do doplňujúcich volieb tak, že by v mene Izraela rozpútal voči Iránu rozsiahlu kompletne nevyprovokovanú vojnu? A práve tak to vníma väčšina Američanov. Vidia, že je to pre Izrael, nie pre Ameriku. Prečo by to americký prezident robil, keď to tlačí ceny benzínu nahor práve teraz, keď sa blížia jarné prázdniny, počas ktorých rodiny vyrazia mimo mestá, a keď sa blíži leto? Vyhlásil a vedie rozsiahlu vojnu, ktorej koniec sa zdá byť v nedohľadne, ktorá sa nezmierňuje, ale každý deň eskaluje. To jednoducho nedáva zmysel. Na každom predvolebnom zhromaždení sme hovorili: žiadne ďalšie vojny v zahraničí, žiadne ďalšie zmeny režimov, je čas dať Ameriku na prvé miesto, a toto je úplná zrada týchto predvolebných sľubov.”
Trafila klinec po hlavičke, však?
O tom niet pochýb. Súhlasím so všetkým, čo hovorí. V poslednej dobe sa často stáva, že súhlasím s Marjorie, keď hovorí o americkej zahraničnej politike. Chcel by som len poznamenať – vráťme sa k tomu, čo som povedal skôr –, že skutočnosť, že Marjorie Taylor Greeneová dnes verejne vyslovuje takéto názory, je naozaj pozoruhodná, vzhľadom na kontext, ktorý existoval vtedy, keď sme so Steveom Waltom písali ten článok a knihu. Verejná diskusia sa zásadným spôsobom zmenila. Mimochodom, vaša relácia je toho tiež jasným dôkazom.
Loby nemôže byť veľmi spokojná s tým, ako vojna prebieha, nemýlim sa, však?
Nie, je to katastrofa a oni to určite vedia. Ide v podstate o veľmi inteligentných ľudí, ktorí stoja na čele veľkých organizácií, a dokonca aj jednotlivci, ktorí majú vplyv takmer sami o sebe, sú veľmi inteligentní, a musia vedieť, že my a Izraelčania sme sa dostali do skutočných problémov a všetko, čo robíme, situáciu len zhoršuje.
Je čoraz jasnejšie, že toto je vojna kvôli Izraelu, že sme nemali žiadny národný záujem ísť do vojny proti Iránu. Existuje množstvo dôkazov, že Trumpa do tejto vojny vtiahli Izrael a jeho podporovatelia v Spojených štátoch. Ďalšia vec je, že vojna sa vyvíja veľmi zle a takmer nikto, koho poznám, nevie, ako z toho vyjdeme ako víťazi. Takže ak sa ukáže, že Izrael je zodpovedný za to, že nás vtiahol do prehranej vojny, bude to pre loby katastrofálne.
Ako by ste vôbec definovali víťazstvo v takejto vojne?
Víťazstvo vo vojne, ako vždy hovorím, do veľkej miery závisí od toho, či dosiahnete ciele, ktoré ste si stanovili pred začiatkom vojny. Ľudia sa radi sústreďujú na jednoltivé bitky a atentáty na tú či onú osobu, ale kľúčovou otázkou je, aké sú vaše ciele a či je pravdepodobné, že ich dosiahnete. A skoro všetci sa zhodujú, že je takmer nemožné predstaviť si, ako dosiahneme zmenu režimu, ako donútime Irán, aby sa vzdal svojich kapacít na obohacovanie uránu, balistických rakiet a podpory Hútiov, Hamasu a Hizballáhu. Ako to dosiahneme? Nikto nedokáže vysvetliť, ako dosiahneme tieto konkrétne ciele, a ak to nedokážete vysvetliť, vojnu nevyhráte.
Som zvedavý, aké rady prezident dostal, ak je obklopený pritakávačmi. V denníku Washington Post – klasické miesto, kde CIA a armáda zverejňujú uniknuté informácie – vyšiel veľmi dlhý, veľmi podrobný článok, v ktorom sa tvrdí, že generál Dan Caine varoval Trumpa práve pred týmito vecami, ktoré sa teraz dejú, pričom Trump to poprel. Nikto mu neverí. Ale ľudia okolo prezidenta zjavne hrubo podcenili odolnosť iránskeho ľudu, silu iránskej vlády a asymetrickú povahu iránskej vojenskej reakcie.
Musíte byť veľmi opatrní, keď hovoríte o ľuďoch v jeho okolí. Podľa mňa mu v tomto prípade deep state povedal, čo sa stane. Z tlačových správ je teraz celkom jasné, že mu povedali, že Iránci uzavrú Hormuzský prieliv. Povedali mu to, a on to jednoducho ignoroval, pretože si myslel, že dosiahneme rýchle a ľahké víťazstvo alebo rýchle a rozhodujúce víťazstvo, takže uzavretie prielivu nikdy nebude problémom. Takže podľa mňa dostal dobrú radu od generála Cainea. Generál Caine mu hovoril, že v tomto prípade nemáme žiadnu serióznu vojenskú možnosť. Národná spravodajská rada mu hovorila to isté.
Problém je, že Benjamin Netanjahu a hŕstka ľudí, ktorí sú hlboko prepojení s Izraelom, a medzi nich patria aj Jared Kushner a Steve Witkoff, mali obrovský vplyv na prezidenta Trumpa, a on počúvol Netanjahua, Kushnera, Witkoffa a ignoroval kruhy, ktoré označujeme ako deep state.
Vstúpili sme do tejto vojny bez jasných cieľov, bez jasného plánu, a keď tak urobíte a máte do činenia s protivníkom, ktorý má bohaté skúsenosti v boji proti Izraelu a jeho spojencovi, Spojeným štátom, a ktorý sa v priebehu času veľa naučil o tom, ako viesť túto vojnu, koledujete si o vážne problémy, a to je situácia, v akej sa teraz nachádzame.
Ako sa podľa vás na túto vojnu pozerá Kremeľ?
Pre Kremeľ je to skvelá správa. V tejto situácii sú najväčšími víťazmi.
Najprv sa pozrime na ceny plynu a ropy. Vzhľadom na túto vojnu je veľmi dôležité pochopiť, že súčasná administratíva má osobný záujem o to, aby sa na trh dostalo čo najviac ropy. Väčšina ľudí to nechápe, ale iránska ropa sa vyváža do celého sveta v rovnakých množstvách, ako sa vyvážala pred začiatkom vojny. Iránska ropa prúdi cez Hormuzský prieliv. To len krajiny Perzského zálivu nemôžu dostať ropu cez Hormuzský prieliv. Irán áno. A prečo vláda umožňuje Iránu predávať svoju ropu po celom svete, posielať ju do Číny a Indie? Pretože potrebujeme, aby sa na medzinárodný trh dostalo čo najviac ropy, aby jej cena nestúpla príliš vysoko.
Rovnaká základná logika platí aj v prípade Ruska. Prezident Trump v podstate zrušil väčšinu sankcií voči ruskej rope, pretože chce, aby ruská ropa prúdila na medzinárodný trh, aby ceny zostali čo najnižšie. Rusko je teda v tomto ohľade veľkým víťazom a Irán, ako som už spomenul, má vynikajúcu pozíciu na pokračovanie vojny, pretože nie je ekonomicky obmedzovaný.
Späť k Rusku – nielenže sa im uľavilo od sankcií, ale zároveň nemáme zbrane, ktoré by sme mohli dať Ukrajine, pretože ich spotrebúvame na Blízkom východe. Takže šanca, že Ukrajina prehrá na bojisku a že Rusko z toho vyjde bez úhony, sa pre vojnu s Iránom zvyšuje. Za náš hlavný cieľ považujeme kontrolu Číny vo východnej Ázii, namiesto toho však oslabujeme naše sily vo východnej Ázii, aby sme mohli viesť vojnu proti Iránu. Neorientujeme sa na Áziu – naopak, pre túto šialenú vojnu proti Iránu sa od nej odvraciame.
To, čo ste práve opísali, je ekonomika pre začiatočníkov. Nevysvetlil to Trumpovi Scott Bessent, minister financií, alebo niekto z jeho okolia? "Uvedomujete si, čo sa stane. Putinovu pokladnicu obohatíte značnou sumou, pretože bude predávať viac ropy a za vyššiu cenu, a všetci robotníci z hnutia MAGA, keď pôjdu natankovať svoje pickupy, povedia: ‚Prečo platím štyri, päť dolárov za galón benzínu? Ja som túto vojnu neviedol. To so mnou nemá nič spoločné.‘“
Kľúčovým bodom je to, že prezident Trump si myslel, že dosiahne rýchle a rozhodujúce víťazstvo. Nemyslel si, že skončíme v dlhej vojne, a preto týmto problémom nevenoval žiadnu pozornosť. Pamätáte si, čo som povedal o uzavretí Hormuzského prielivu? Povedali mu, že ho Iránci pravdepodobne uzavrú. Toto varovanie ignoroval, lebo si myslel, že ich predtým zničíme. Buď to mala byť stratégia dekapitácie, ktorá by Irán zrazila na kolená, alebo šok a hrôza, alebo rýchla vojenská kampaň, ale táto vojna v predstavách prezidenta Trumpa a premiéra Netanjahua nemala trvať donekonečna. Malo to byť rýchle a rozhodujúce víťazstvo. Takže všetky tieto otázky, ktoré teraz kladiete, odignorovali alebo sa nimi nikto ani nezaoberal.
Financial Times informuje, že ruské ropné spoločnosti vďaka zvýšeniu ceny ropy zarábajú o 150 miliónov dolárov denne viac, ako zarábali počas obdobia sankcií. Nepoznám ruský daňový systém, ale určite to musí zaujímavo prispievať do kremeľskej pokladnice.
O tom niet pochýb. Táto vojna je pre Rusov priam požehnaním, pre nás je však v mnohých ohľadoch katastrofálna. Stačí sa pozrieť na Európanov. Naše vzťahy s Európanmi boli pred vojnou hrozné, ale teraz sú horšie ako kedykoľvek predtým.
Prezident Trump chcel, aby Európania vyslali námorné sily, ktoré by pomohli Američanom prekonať Hormuzský prieliv, a oni to odmietli. A ak sa pozriete na to, ako reagovali Nemci, je naozaj pozoruhodné, akí nekompromisní voči nám boli. Tamojší minister obrany povedal: „Toto nie je naša vojna.“ Friedrich Merz, nemecký kancelár, ktorý zvyčajne tancuje, ako Trump píska, povedal, že NATO je obranná aliancia. Nie je to intervenčná aliancia. A že NATO nemá v tejto vojne absolútne žiadnu úlohu. Platí to pre krajiny po celom svete, ktoré sú našimi spojencami. Odmietli vstúpiť do boja, Japonci, Juhokórejčania, Francúzi, Briti a tak ďalej. A mimochodom, je to z veľkej časti preto, lebo chápu, že je to stratená vec. Nechcú vstúpiť do vojny, ktorú prehráme.
Prezident Trump najprv vyjadril ľútosť, že Spojené kráľovstvo nepomôže, a potom povedal: „Nepotrebujeme ich.“ Typický trumpovský výrok:
12:21: „Ak by sme niekedy potrebovali pomoc, nebudú tam pre nás. Viem to už dlhú dobu.“
12:53: „Máme niektorých, ktorí sú naozaj nadšení. Už sú na ceste.“
12:54: „Toto nie je potreba. Potreba by bola, keby išlo o niektorú z veľkých krajín.“
12:55: „Ak potrebujeme ich mínolovky alebo ak potrebujeme čokoľvek, akýkoľvek kus výstroja, ktorý môžu mať vzhľadom na situáciu, v akej sa nachádzajú, mali by sa ponáhľať, aby nám pomohli.“
12:19: „Chceme, aby prišli a pomohli nám s Hormuzským prielivom.“
12:56: „Môj postoj je, že nikoho nepotrebujeme. Sme najsilnejšia krajina na svete. Máme zďaleka najsilnejšiu armádu na svete. Nepotrebujeme ich.“
Aká je teda jeho pozícia? Možno lamentuje nad nevyhnutným, že mu Keir Starmer v podstate povedal: „Toto je vojna Izraela. Nie naša.“
Problémom je, že je zúfalý. Vie, že musí otvoriť Hormuzský prieliv a že musí zabezpečiť, aby ropa z krajín Perzského zálivu opäť prúdila na medzinárodný ropný trh. Vie, že to musí urobiť, ale nemá žiadny spôsob, ako prieliv otvoriť. Námorníctvo Spojených štátov je zďaleka – a to si starostlivo volím slová – zďaleka najsilnejším námorníctvom na svete. Veľkú časť tohto námorníctva máme na Blízkom východe, napríklad dve bojové skupiny lietadlových lodí, ale ani s týmto neuveriteľne silným námorníctvom sa nedokážeme dostať cez Hormuzský prieliv. Tak ide a požiada tieto ostatné krajiny, aby poslali námorné sily, aby nám pomohli. Nemajú významné námorné sily. Žiadna z týchto krajín ich nemá. Aj keby vzali to, čo majú, a poslali tie námorné sily na Blízky východ a spustili by sme spoločnú operáciu v Hormuzskom prielive, zlyhala by. Nebude to fungovať, a preto sme sa sami nepokúsili prebojovať cez Hormuzský prieliv. Jednoducho to nejde.
A pravda je taká, že aj keby ste sa dokázali prebojovať cez Hormuzský prieliv, problém by to nevyriešilo, pretože hneď ako ste v Perzskom zálive, stanete sa ľahkým cieľom pre iránske riadené strely, drony a balistické strely, ktoré môžu zasiahnuť akékoľvek lode nachádzajúce sa v Perzskom zálive.
Navyše, Iránci majú vždy možnosť jednoducho zničiť ropné rafinérie a ropné zariadenia krajín Perzského zálivu. Takže aj keby bol prieliv otvorený, neprešla by ním žiadna ropa. Iránci teda držia takmer všetky karty a je ťažké si predstaviť, ako môžeme tento problém vyriešiť, ako prezident Trump, ktorý sa do tejto vojny dostal sám a pritom do nej vtiahol aj nás, môže prísť na to, ako sa z nej dostať.
V tomto momente nikto nevidí spôsob, ako tento problém vyriešiť.
Ako sa na túto vojnu pozerá Peking?
Číňania sú radi, že si Spojené štáty strelili do vlastnej nohy. Vojna výrazne zvýši čínsky vplyv nielen v Perzskom zálive, ale aj po celom svete. Ak sa spýtate sami seba, ktorá krajina na svete spomedzi troch veľmocí – Číny, Ruska a Spojených štátov – vyzerá ako zodpovedný účastník systému a ktorá vyzerá ako najmenej zodpovedná, je jasné, že najmenej zodpovední sú Američania.
Štáty po celom svete sa na nás pozerajú, krútia hlavou a myslia si, že sme stratili rozum, a je ľahké pochopiť, prečo tomu tak je. Číňania vyzerajú ako zodpovední aktéri. Takže sme spôsobili obrovské škody našej diplomatickej pozícii po celom svete, čo je v záujme Číny. Poškodili sme našu pozíciu v Európe a vo vzťahoch so štátmi Perzského zálivu, a to bude hrať v prospech Číny. Takže táto vojna je jednoducho zlá správa.
Zrušili Číňania Trumpovu cestu, alebo ju zrušil on sám?
Je celkom jasné, že ju zrušil on. Spočiatku to vyzeralo, že hrozbou zrušenia cesty chce prinútiť Číňanov, aby vyslali námorné sily alebo dokonca pozemné jednotky do Perzského zálivu na pomoc Spojeným štátom.
Bol to smiešny návrh, ale potom si celkom správne uvedomil, že vzhľadom na to, že prebieha vojna a on túto vojnu prehráva, posledná vec, ktorú by mal urobiť, je ísť do Číny, čo by v podstate znamenalo, že sa nezameriava na to podstatné. A navyše by to bolo skôr milé a veselé stretnutie medzi oboma lídrami, kde by sa podávali ruky a všetci by sa usmievali, a to by nevyzeralo dobre vzhľadom na to, ako sa vyvíjajú udalosti na Blízkom východe.
Vráťme sa k Izraelu. Existuje nebezpečenstvo, že ak sa izraelská vláda ocitne v situácii bez východiska, použije proti Teheránu jadrové zbrane?
Táto možnosť nastane len vtedy, ak budú dôkazy, že Irán vyvíja jadrové zbrane, čo sa momentálne nedeje. Len čo táto vojna skončí, motivácia Iránu získať jadrové zbrane bude veľmi veľká a vôbec by ma neprekvapilo, keby sa vydali touto cestou. Ak Izraelčania budú mať čo i len podozrenie, že je to tak, a nebudú mať v Iráne organizáciu MAAE, ktorá by kontrolovala, čo Iránci robia, vypracujú si najhoršie možné scenáre týkajúce sa vývoja iránskej bomby. Za týchto okolností môžu veľmi vážne uvažovať o použití jadrových zbraní.
Je celkom jasné, že Izraelčania sami seba presvedčili, že Irán je pre nich existenciálnou hrozbou. Pre mnohých Izraelčanov sa Irán príliš nelíši od nacistického Nemecka a veria, že ak Irán dostane príležitosť, spácha druhý holokaust. Myslím si, že je to smiešne, ale na tom, čo si myslím ja, nezáleží. Záleží na tom, čo si myslia oni, a sú to paranoidní ľudia. Ak túto vojnu prehrajú, ich paranoja sa len zhorší. Opakujem, ak si budú myslieť, že Irán vyvíja jadrovú zbraň, ktorú použije proti Izraelu, použijú jadrové zbrane, aby tento problém vyriešili.
Z iránskeho pohľadu, keď nemáte zákon, ktorý by vás chránil, keď hlavy štátov verejne uznávajú, že zmluvy, medzinárodné právo a ich vlastné ústavy ich nezaväzujú, možno by ich odstrašila jadrová zbraň. Najšialenejšiu osobu na svete, ktorá má jadrovú zbraň, nikto nenapáda – mám na mysli zjav zo Severnej Kórey.
Rozhodne. Plne súhlasím. Chcel by som ešte poukázať na medzinárodné právo a na to, čo Izraelčania a Američania urobili, aby ho zničili – a to nielen medzinárodné právo a medzinárodné inštitúcie, poškodili tiež diplomaciu.
Diplomacia bola už dvakrát využitá ako zásterka na útok na Irán. Akú dôveru môžu Iránci mať v diplomaciu, nieto ešte v medzinárodné právo? Dôvod, prečo je to naozaj dôležité, je to, že sa to týka otázky, ako túto vojnu ukončiť.
Je celkom jasné, že bude potrebné uvoľnenie sankcií a možno aj nejaké reparácie, ale aspoň výrazné uvoľnenie sankcií, aby Iránci vojnu ukončili. Ale zároveň Iránci vojnu neukončia, pokiaľ nedostanú nejakú záruku, že Spojené štáty a Izrael im to neoplatia. Že sa nevrátia a nezaútočia na nich. Minulý jún bola vojna a teraz je marec a máme tu ďalšiu vojnu, za menej ako rok. Kto môže povedať, že ak vojna skončí teraz, Izraelčania a Američania za menej ako rok znovu nezaútočia na Irán? Iránci teda budú chcieť nejakú záruku, že sa to nestane.
A vo svete, kde medzinárodné právo a diplomacia išli bokom a Izraelčanom ani Američanom nemožno veriť ani nos medzi očami, prosím, povedzte mi, ako vypracujete diplomatické riešenie pre túto vojnu? Ako presvedčíte Iráncov, že nevykonáte odvetný útok? Takže celé toto správanie zo strany Izraelčanov a Američanov len neuveriteľne sťažuje hľadanie riešenia, ako túto vojnu nakoniec ukončiť.
Trump použil výrazne nediplomatický jazyk a označil určité aspekty vojny za - prepytujem - zábavné:
Citát prezidenta USA: „Spolu s našimi izraelskými partnermi drvíme nepriateľa v ohromujúcej ukážke technických zručností a vojenskej sily. Iránske kapacity v oblasti dronov a rakiet sú úplne zničené. Námorníctvo je preč. Všetko leží na dne oceánu. Štyridsaťšesť lodí. Viete si to predstaviť? Vlastne som sa trochu nahneval na našich ľudí. Povedal som: Aká je kvalita tých lodí? Vynikajúca, pane. Špičková. Povedal som: Prečo sme tie lode jednoducho nezajali? Mohli sme ich využiť. Prečo sme ich potopili? Povedali, že je zábavnejšie ich potopiť. Radšej ich potápajú. Hovoria, že je bezpečnejšie ich potopiť. Myslím, že to je pravdepodobne pravda.“ Koniec citátu.
To je len jedno z jeho vyhlásení, v ktorom použil slovo „fun“ na opis vojny. Vyslovil aj ďalšie, keď v súvislosti s bombardovaním ostrova Kharg povedal, že keď už v podstate zničil všetky vojenské zariadenia na ostrove Kharg, bombardoval by ho znova len tak pre zábavu. Toto sú také odsúdeniahodné výroky, aké by žiadny vodca civilizovanej krajiny nemal vyslovovať. Vojna je smrteľne vážna záležitosť. Pri týchto akciách je zabitých a zranených obrovské množstvo ľudí. Do vojny musíte vstúpiť až po tom, čo ste vyskúšali všetky možné spôsoby, ako sa jej vyhnúť, a keď už idete do vojny, musíte byť veľmi opatrní, aby ste nezabili civilistov a nehovorili spôsobom, akým hovorí prezident Trump.
On však o vojne hovorí tým najbezohľadnejším spôsobom, akoby to bola len zábava, akoby bombardovanie a zabíjanie Iráncov bolo zábavné. Neviem si predstaviť, že by akýkoľvek iný prezident, akého sme kedy mali, robil takéto vyhlásenia. Viete si predstaviť, že by niečo také povedal Abraham Lincoln alebo Franklin D. Roosevelt?
Nie.
Dokonca ani Richard Nixon, George W. Bush, nedokážem si predstaviť, že by George W. Bush robil takéto vyhlásenia. To boli všetko ľudia, ktorí chápali, aká smrteľne vážna záležitosť je vojna a ako sú takéto bezohľadné vyhlásenia úplne nezodpovedné.
Takže tu máme takéto bezohľadné vyhlásenia. Máme „pravidlá nasadenia sú hlúpe“ z úst ministra obrany, ktorý sám seba nazýva ministrom vojny. Nie div, že sme vybombardovali dievčenskú školu a upálili 170 malých dievčat a ich učiteľky.
Nie div... Je veľmi dôležité pochopiť, že armády sú obrovské zabíjacie mašinérie. Keď pošlete armádu do vojny, v tej armáde existuje veľmi silná tendencia používať všetky možné prostriedky na zničenie nepriateľa, na spôsobenie masívnej bolesti nepriateľovi. Je to akýsi zabudovaný impulz. Musíte vynaložiť veľké úsilie, aby ste tento impulz v konkrétnych situáciách potlačili.
Ak hovoríte o dvoch armádach, ktoré sa zrazia na bojisku, zrejme neexistujú žiadne obmedzenia na zabíjanie vojakov na oboch stranách. Tak to v tejto hre chodí. To všetci chápeme.
Ale potom je tu otázka vedľajších škôd a toho, či priamo útočíte na civilistov. A to, čo sa snažíte robiť, keď idete do vojny, ak ste civilizovaná krajina, je zabiť čo najmenej civilistov a vyhnúť sa vedľajším škodám, ak je to možné. A navyše rozhodne nechcete priamo cieliť na a vraždiť veľké množstvo civilistov. Preto existuje medzinárodné právo a preto ľudia v americkej armáde venujú veľkú pozornosť celému konceptu vojenskej teórie. Dlho a dôkladne premýšľajú o tom, čo môžete a nemôžete robiť, keď sa zapojíte do boja, a to je všetko v poriadku.
Tým nechcem ani na sekundu popierať, že existujú významné obmedzenia schopnosti krajiny zabrániť zabíjaniu civilistov alebo nevinných ľudí, keď raz vojna začne. Je naozaj ťažké klásť obmedzenia týmto obrovským zabíjacím strojom. Napriek tomu sa o to veľmi usilovne snažia. Robia správnu vec. Ak však počúvate niekoho ako Petea Hegsetha, je to, ako keby bol nadšený tým, že tam jednoducho pôjdeme, zabijeme každého, kto nám stojí v ceste, zničíme všetko a nebudeme venovať pozornosť zákonom vojny. Vojnové zákony sú akoby len obrovskou prekážkou. Bránia nám vyhrať. Musíme proste robiť všetko, čo považujeme za potrebné. A ak to znamená zabiť obrovské množstvo civilistov, tak nech.
Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom, vychádza so súhlasom autora. Preložil Timotej Dunaj.