Izrael bombarduje energetickú infraštruktúru, Irán odpovedá. Ceny ropy a plynu rastú

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády generálporučík Ejal Zamir v stredu kritizoval nárast útokov židovských osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu a násilie voči izraelským vojakom i palestínskym civilistom označil za „morálne a eticky neprijateľné“.

Od začiatku marca pri útokoch izraelských osadníkov na Západnom brehu zahynulo najmenej šesť Palestínčanov.

Zamir uviedol, že situácia, keď sa izraelská armáda počas vojny na viacerých frontoch musí vyrovnávať ešte aj s radikálmi vnútri štátu, je neprijateľná. Dodal, že títo útočníci - židovskí osadníci - nereprezentujú širšiu populáciu Izraela. Zároveň vyzval všetky príslušné orgány, aby aby proti tomuto javu zakročili a zastavili ho „skôr, než bude neskoro“.

„Každý, kto si myslí, že tieto činy prispievajú k bezpečnosti, sa mýli – sú morálne a eticky neprijateľné a spôsobujú mimoriadne strategické škody úsiliu izraelských ozbrojených síl,“ dodal Zamir.

Irán pohrozil útokmi na energetickú infraštruktúru v celom regióne Perzského zálivu ako odvetu za izraelské údery na jeho najväčšie plynové pole, čo sú prvé cielené útoky na jeho ťažbu fosílnych palív od začiatku vojny.

Iránske revolučné gardy pohrozili odvetnými údermi na viaceré energetické zariadenia v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Katare „v najbližších hodinách“ po tom, čo štátne médiá informovali, že rakety zasiahli jeho plynárenské zariadenia na obrovskom ložisku South Pars, ktoré disponuje najväčšími zásobami plynu na svete.

Útoky na iránske plynové pole South Pars, ktoré Irán zdieľa s Katarom, boli v izraelských médiách široko prezentované ako útoky vykonané Izraelom so súhlasom USA.

Útok na srdce iránskej plynárenskej infraštruktúry predstavuje zásadné vyhrotenie vojenských operácií USA a Izraela. Obe krajiny doteraz vo veľkej miere šetrili iránsky ropný a plynárenský sektor a prispievali k udržaniu globálneho rastu cien ropy pod kontrolou.

Cena ropy v stredu popoludní vystúpila na 110 dolárov za barel, keďže rastúca hrozba pre ropnú a plynárenskú infraštruktúru v Perzskom zálive vyvolala obavy z ďalšieho narušenia globálnych dodávok uprostred pokračujúcej blokády Hormuzského prielivu.

Iránske štátne médiá identifikovali ako ciele režimu rafinériu Samref a petrochemický komplex Jubail v Saudskej Arábii, plynové pole al-Hosn v Spojených arabských emirátoch, petrochemický komplex a holdingovú spoločnosť Mesaieed v Katare a rafinériu Ras Laffan.

Na útok na South Pars reagoval aj Katar, ktorý ho rázne odsúdil. „Izraelské útoky na zariadenia spojené s iránskou energetickou zónou Južný Párs, ktorá predstavuje rozšírenie katarskej zóny North Field, sú nebezpečným a nezodpovedným krokom uprostred súčasnej vojenskej eskalácie v regióne,“ napísal hovorca tamojšieho ministerstva zahraničných vecí na platforme X.

„Útoky na energetickú infraštruktúru predstavujú hrozbu pre globálnu energetickú bezpečnosť, pre obyvateľov regiónu a pre životné prostredie,“ dodal.

Plynové ložisko Južný Párs je najväčším známym ložiskom zemného plynu na svete a nachádza sa v územných vodách Iránu a Kataru. Ťaží sa v ňom 70 percent iránskej produkcie, pričom Irán tam svoju infraštruktúru rozvíja od konca 90. rokov.

Irán obviňuje štáty Perzského zálivu, že umožňujú americkým silám uskutočňovať útoky z ich územia, vysvetľuje AFP. Iránska štátna televízia zverejnila zoznam „legitímnych cieľov“, medzi ktoré patria ropné a plynárenské zariadenia v Saudskej Arábii, Katare a Spojených arabských emirátoch, s tým, že „budú terčom útokov v najbližších hodinách“.

Medzinárodné letisko Bena Guriona neďaleko Tel Avivu zasiahli trosky z iránskych raketových útokov na Izrael, uviedla armáda agentúre AFP. Podľa izraelských médií boli poškodené súkromné ​​lietadlá odstavené na letisku.

AFP doplnila, že izraelská armáda v stredu zrušila cenzúru týkajúcu sa tohto incidentu, ale neschválila zverejnenie jeho presného dátumu.

Saudskoarabské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili dve balistické rakety a dron, ktoré smerovali na východnú časť krajiny. Jedno bezpilotné lietadlo zostrelili aj v oblasti hlavného mesta Rijád, odkiaľ hlásili dva silné výbuchy.

Saudská Arábia je opakovane terčom raketových a dronových útokov Iránu, ktorý ich na okolité štáty podniká v odvete za americké a izraelské údery. Niektoré iránske útoky cielili proti rozsiahlym energetických zariadeniam v Saudskej Arábii a tiež proti diplomatickej štvrti v Rijáde.

„Protilietadlová obrana čelí balistickej hrozbe v Rijáde,“ uviedlo saudské ministerstvo obrany na sieti X v príspevku, ktorý zverejnilo krátko po vyhlásení o zostrelení balistických rakiet a dronov.

V prebiehajúcej vojne na Blízkom východe zahynulo od konca februára už viac než 2300 civilistov, oznámil v stredu generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Najviac civilných obetí – 1400 – hlásili podľa WHO v Iráne, ktorý je od 28. februára terčom koordinovaných amerických a izraelských útokov. V odvete Teherán podniká údery na okolité štáty Perzského zálivu a na Blízkom východe, pričom tvrdí, že sa zameriava na americké a izraelské záujmy.

Izraelská armáda v stredu zničila dva mosty cez rieku Lítání v južnom Libanone. Izrael tvrdí, že proiránske militantné hnutie Hizballáh mosty používalo na pašovanie zbraní a na presun svojich operatívcov na juh Libanonu.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac vo svojom vyhlásení spresnil, že izraelská armáda podnikla akciu proti využívaniu štátnej infraštruktúry Libanonu Hizballáhom na podporu teroristickej činnosti. Podľa Kaca ide zároveň o jasný odkaz libanonskej vláde, že štát Izrael „takúto realitu nedovolí“.

Izraelská armáda pred útokom na mosty vyzvala obyvateľov v okolí, aby sa evakuovali. Odporučila im presunúť sa do oblasti severne od rieky Zahrání a zdržať sa akéhokoľvek pohybu smerom na juh, lebo by tým mohli ohroziť svoje životy.

Irán sa po izraelsko-amerických útokoch v júni minulého roka nepokúsil obnoviť svoju schopnosť obohacovať urán, uviedla v stredu riaditeľka americkej Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová pri vypočutí v Senáte USA. Prebiehajúci vojenský zásah podľa nej iránsky režim do veľkej miery oslabil, napriek tomu však zostáva funkčný a v prípade prežitia opäť vybuduje svoje ozbrojené sily.

V písomnom stanovisku predloženom výboru pre spravodajské služby Gabbardová uviedla, že jadrové kapacity Iránu boli počas júnovej vojny s Izraelom, do ktorej sa jednorazovým bombardovaním zapojili aj USA, zničené a Teherán odvtedy nevyvinul žiadne úsilie na obnovenie obohacovania uránu.

Týmto tvrdením poprela jeden z argumentov amerického prezidenta Donalda Trumpa a izraelských predstaviteľov, ktorými obhajovali potrebu vojenskej operácie proti Iránu, a síce, že sa Teherán snažil vyvinúť jadrovú zbraň.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v stredu vyhlásil, že keby sa Spojené štáty s Berlínom poradili ohľadom americko-izraelskej vojny proti Iránu, krajina „by im odporučila tento krok neuskutočniť“.

„S Izraelom a Spojenými štátmi zdieľame cieľ, že Irán už nemôže predstavovať v budúcnosti nijakú hrozbu, ani pre Izrael, ani pre susedné štáty v regióne,“ vyhlásil Merz v nemeckom parlamente.

„Po celé roky a desaťročia porušoval iránsky režim jedno pravidlo za druhým, šíril teror po celom svete a destabilizoval susedné krajiny. Tento režim nesie zodpovednosť za súčasnú krízu v regióne,“ povedal kancelár.

„Zároveň sme však dali jasne najavo, že máme stále veľa otázok týkajúcich sa tejto vojny,“ dodal Merz s tým, že USA a Izrael nepredložili „žiadny presvedčivý plán, ako by táto operácia mohla uspieť“.

Washington podľa Merza s Nemeckom o tomto konflikte nehovoril, no keby tak spravil, Berlín „by mu odporučil tento krok neuskutočniť“. „Pokiaľ bude vojna pokračovať, nebudeme sa na nej podieľať,“ prisľúbil a vyzval na jej čo najrýchlejšie ukončenie.

Iránska štátna televízia v stredu potvrdila smrť ministra pre spravodajské služby Esmáíla Chatíba, ktorého v noci zabil izraelský útok v Teheráne. Prezident Masúd Pezeškiján na sieti X označil zabitie ministra za „nespravodlivú vraždu“.

Chatíb, ktorý bol ministrom spravodajských služieb od roku 2021, patril medzi členov iránskeho najvyššieho vedenia, na ktorých Spojené štáty minulý týždeň vypísali odmenu desať miliónov dolárov.

O jeho smrti ako prvý informoval izraelský minister obrany Jisra’el Kac.

Rusko v stredu ostro odsúdilo „raketový útok“ na jadrovú elektráreň v iránskom meste Búšehr, ktorú podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v utorok večer zasiahol projektil.

Rusko, ktorého odborníci v tejto elektrárni pracujú, útok odsúdilo ako „nezodpovedný a úplne neprijateľný“ a uviedlo, že zasiahol „vnútorný perimeter elektrárne... len niekoľko metrov od fungujúceho reaktora“.

„Opakovane sme upozorňovali Izrael a Spojené štáty, že je kategoricky neprípustné ohrozovať životy a zdravie mnohých ruských občanov prítomných na mieste,“ vyhlásila hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

MAAE v stredu na základe informácií od Iránu oznámila, že jadrovú elektráreň v Búšehri na juhu Iránu v utorok večer zasiahol „projektil“. Incident sa zaobišiel bez obetí a zranených, ako aj bez materiálnych škôd.

Iránska armáda vyhlásila, že v reakcii na stredajší americko-izraelský útok na plynárenské zariadenie v južnom Iráne zaútočí na energetickú infraštruktúru v celom Perzskom zálive.

Operačné veliteľstvo iránskej armády Chatam al-Anbijá vo svojom vyhlásení uviedlo, že „tvrdo zasiahne zdroj agresie a zváži útoky na palivovú, energetickú a plynovú infraštruktúru“ krajín, z ktorých boli útoky vykonané.

Štátna televízia len krátko predtým informovala, že za incident v plynovom ložisku Južný Párs sú zodpovedné Spojené štáty a Izrael.

Ukrajina bude v dôsledku vojny na Blízkom východe čeliť nedostatku rakiet, ktoré používa v boji proti Rusku. V rozhovore pre stanicu BBC zverejnenom v stredu to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj potvrdil, že má „veľmi zlý pocit“ z vplyvu konfliktu na Blízkom východe na vojnu na Ukrajine. Rokovania o mieri sa v dôsledku týchto bojov „neustále odkladajú“.

„Pre Putina je dlhá vojna v Iráne plusom,“ konštatoval Zelenskyj. „Okrem (vysokých) cien energií to znamená vyčerpanie amerických rezerv a vyčerpanie výrobcov protivzdušnej obrany. Takže my (Ukrajina) čelíme vyčerpaniu zdrojov,“ ozrejmil a zdôraznil predovšetkým nedostatok rakiet Patriot.

„Amerika vyrába 60 až 65 rakiet mesačne. Predstavte si, 65 rakiet mesačne je asi 700 až 800 rakiet každý rok... A v prvý deň vojny na Blízkom východe bolo použitých 803 rakiet,“ vysvetlil Zelenskyj.

Na prebiehajúcom pohrebe šéfa iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alího Larídžáního a veliteľa jednotky Basídž Ghólamrezu Solejmáního sa podľa BBC zhromažďujú obrovské davy.

Spojené štáty a Izrael v stredu podľa iránskej štátnej televízie zasiahli významné plynárenské zariadenie v južnom Iráne na pobreží Perzského zálivu.

„Pred chvíľou strely vystrelené americko-sionistickým nepriateľom zasiahli časť plynárenských zariadení nachádzajúcich sa v špeciálnej energetickej zóne Južný Párs pri meste Asalúje,“ informovala štátna televízia s odvolaním sa na zástupcu guvernéra juhoiránskej provincie Búšehr, kde sa zariadenie nachádza. Na mieste aktuálne zasahujú hasiči.

Plynové ložisko Južný Párs je najväčším známym ložiskom zemného plynu na svete a nachádza sa v územných vodách Iránu a Kataru. Ťaží sa v ňom 70 percent iránskej produkcie, pričom Irán tam svoju infraštruktúru rozvíja od konca 90. rokov.