Progresívcom ide o veľa. Ropa z Družby by mohla pochovať ich hru

Ivan Korčok vycestoval do Bruselu. Slovenskej vláde odtiaľ poslal odkaz, aby nestupňovala spor so Zelenským a aby zabudla na ropovod Družba. Ten vraj v čase vojny na Ukrajine je a ostane rizikový.

Vojnu na Blízkom východe, horiace tankery a kolaps obchodu s arabskou ropou Korčok nespomenul. Fakty by nezapadali do príbehu.

„Politika“ progresívcov je v jednej veci pochopiteľná. Dodávky ropy na Slovensko cez Družbu – a nízke ceny palív – by pre nich boli neprijateľné. Vnímajú to ako katastrofický scenár. Snažia sa mu zabrániť.

Paradoxne, práve dnes, keď padajú trasy s alternatívnou „neruskou ropou“, to platí stonásobne.

Skúsme si predstaviť jednu celkom jednoduchú a pritom celkom reálnu vec. V čase vojny na Blízkom východe a globálnej ropnej krízy by boli ceny palív na Slovensku a v Maďarsku o tretinu nižšie ako vo zvyšku Európy. Kríza v zásobovaní by sa nás až tak netýkala. Lebo do MOLu a Slovnaftu by aj ďalej – v súlade s platnými výnimkami a dlhodobými kontraktmi – prúdila ropa z ropovodu Družba. Tak, ako to bolo do januára 2026.

Ceny benzínu v Británii, Holandsku či Nemecku by boli 2,20 eura (aktuálna realita), ceny na Slovensku by boli 1,40 eura. Ak by časom Rusi využili krízu a dvihli ceny ropy, stále by platilo, že Slovensko a Maďarsko by na tom boli citeľne lepšie ako susedné štáty a západné jadro Európy.

V takomto prípade by bolo preukázané, že ruská ropa je nielen lacnejšia, ale hlavne spoľahlivejšia než alternatívy. Zaklínadlá progresívcov a Bruselu o energetickej bezpečnosti EÚ postavenej na „neruskej rope“ by sa rozpadli.

Jednoducho: kríza v zásobovaní ropou by sa netýkala tej časti Európy, ktorá si nechala otvorené dvere pre obchod s Ruskom. Ficova alebo Orbánova politika by sa potvrdila ako prezieravá.

Asi netreba dodávať, že pre vedenie EÚ a pre progresívne kádre (ako Korčok) by bol takýto scenár ťažko stráviteľný. Blokáda ropovodu Družba, o ktorú sa stará ukrajinský prezident Zelenskyj, im nateraz vyhovuje. Umožňuje im opakovať, že ruské energetické zdroje sú nespoľahlivé.

Teda: umožňuje im to pokračovať v protiruskej propagande. A v protiruskej obchodnej politike. To je pre progresívcov a pre časť vedenia EÚ to najdôležitejšie. Vecná stránka a záujmy Európy idú nabok. Hlavné slovo majú mať aj dnes, v čase krízy na Blízkom východe, protiruské kampane. Za akúkoľvek cenu.

Zmena kurzu stále nehrozí, lebo ruská ropa je tak či tak nedostupná – počúvame od európskych lídrov. Alebo od Korčoka a slovenských progresívcov.